Na stavbe: Slováci sa v Anglicku uplatnia najmä ako robotníci, Slovenky bez angličtiny ako upratovačky. Tomáš, vľavo, sa chcel na Slovensko vrátiť už dávno, stále však šetrí.

Upratovačky a robotníci: Slováci v Londýne berú čokoľvek

Kríza Slovákom žijúcim v Londýne nezobrala prácu. Aj preto, že robia najmä tú podradnú.

Umývač riadu, upratovačka alebo robotník na stavbách. To sú možnosti pre všetkých, ktorí prídu do Veľkej Británie za prácou bez znalosti angličtiny. Nadriete sa od rána do neskorého večera, väčšinou za minimálnych 6,19 libry za hodinu. Mesačne vám to vynesie okolo tisíc libier. Aj tak sa to podľa Slovákov oplatí. Napriek drahému nájmu za tieto peniaze žijú kvalitnejší život ako na Slovensku. Kúpite si viac, užijete si viac. Ušetriť je však už oveľa ťažšie.

O šťastí

Peter s Monikou a dvoma deťmi prišli do Londýna pred dvoma rokmi. Ani jeden nevedel po anglicky. „Sme tu hlavne kvôli deťom. Chceme, aby študovali v Anglicku a mali lepšiu perspektívu do života, ako sme mali my. Synovia sa veľmi rýchlo prispôsobili,“ hovorí mama 14-ročného Kristiána a 8-ročného Peťka. Manželia si mnohokrát uvedomili, že prísť s deťmi do neznámeho sveta bez znalosti jazyka bola odvaha. „My sme prišli, že super - máme vybavený byt aj robotu za štyristo libier týždenne. Mali sme robiť v obchodnom dome. Nič z toho nebolo. Chlapík, ktorý nám mal zabezpečiť prácu, sa ani len neukázal. Našťastie sme mali ušetrených asi dvetisíc eur, takže sme prežili prvé týždne. Bývali sme u známych, potom v hoteli, neskôr sme si prenajali izbu. Chytali sme sa všetkého. Rýchlo sme vytriezveli,“ spomína na trpké začiatky Monika, ktorá si neskôr našla prácu upratovačky.

Pre ženy, ktoré nehovoria po anglicky, je to takmer jediná možnosť, ako sa v Anglicku zamestnať. Peter začal vypomáhať so sťahovaním. „Agentúre sme za prenájom jednej izby v dome s ďalšími jedenástimi ľuďmi platili až sedemsto libier mesačne. A to sme v nej bývali štyria. Nedalo sa to zvládnuť. Bral som všetky fušky, ktoré som našiel na tunajšej českej internetovej stránke. Vždy sa tam niečo objavilo. Sťahoval som, maľoval na stavbách,“ rozpráva Peter. Upozorňuje však na potrebnú opatrnosť: „Mne, našťastie, za prácu zaplatili všetci. No poznám ďalších, ktorým zamestnávatelia dlhujú aj do päťsto libier. Čo je horšie, robia si to vzájomne Česi a Slováci. Najmä na stavbách. Robím to tak, že ak človeka nepoznám, dám si polovicu mzdy vyplatiť dopredu.“

Prvou Petrovou stálou prácou bolo umývanie riadu v reštaurácii. „Ak chcete vidieť svoju rodinu, tak sa to nedá vydržať dlho. Robili sme od rána od desiatej hodiny do trinástej. Potom sme mali tri hodiny pauzu a pokračovali sme od štvrtej poobede až do jedenástej večer. Počas troch voľných hodín sa neoplatilo ísť domov, bol by som tam možno pol hodiny. Takto sedem dní v týždni za dvestodvadsať libier,“ vykresľuje anglickú realitu. Od riadov ho vykúpila práca v mraziarenskom veľkosklade. „Našiel som ju opäť cez inzerát na českej internetovej stránke. Robím tam skladníka, objednávam tovar, preberám ho. Je tam mínus osemnásť stupňov. Ale som spokojný,“ s úsmevom dodáva.

V Londýne nie je ani počas krízy problém nájsť si prácu, ale väčšinou len nekvalifikovanú. Foto: Martina Kubániová

Drahé bývanie

Petrova rodina prišla do Anglicka v čase finančnej krízy, keď v krajine nezamestnanosť z piatich percent vyletela až nad osem. Podradnejšiu prácu však nie je problém nájsť si ani v horších časoch, aj keď našich z tohto trhu začali vytláčať Bulhari a Rumuni. Sú totiž ochotní robiť aj za menej peňazí. „Kto chce, prácu si nájde. Horšie je to mimo Londýna, kde je väčší nacionalizmus a vyššia nezamestnanosť. Väčšina sem príde kvôli zárobku, majú dlhy alebo nevedia, čo so sebou,“ tvrdí Eva z českej agentúry poskytujúcej ubytovanie.

V Londýne sa býva pohromade. Jeden dom s viacerými izbami obýva zvyčajne do desať ľudí. Ak sú v izbe dvaja, každý platí okolo 65-75 libier týždenne. Súkromie s väčšou posteľou stojí približne sto libier týždenne. Málokto si môže dovoliť prenajať celý byt. Len za najlacnejšiu garzónku vo vzdialenej zóne Londýna zaplatíte od sedemsto libier mesačne, a to bez energií. V skupinách bývajú Slováci aj niekoľko rokov. Mnohí z nich pritom neustále opakujú, že sú na odchode z krajiny. Predlžujú ho však z roka na rok. Neuvedomujú si, ako čas utiekol, a prešľapujú na tom istom mieste. Zrazu nevedia ani odísť, ani ostať.

Eva pracuje v českej agentúre, ktorá poskytuje ubytovanie. V jednom dome môže bývať aj desať ľudí. Foto: Martina Kubániová

Podobne je na tom aj mladý Tomáš, ktorého sme stretli na stavbe. Vyštudoval chemickú priemyslovku, ale v odbore nikdy nerobil. Za hranicami Slovenska žije osem rokov. „Chcem sa vrátiť, ale neviem kedy. Je to zložité vysvetliť. Prišiel som sem kvôli zárobku, ale človek si tu začne tie peniaze aj užívať,“ úprimne rozpráva popri miešaní betónu. „Teraz mám priateľku, tak šetrím. Už pred dvoma rokmi som si myslel, že sa vrátime domov, ale stále sme tu. Veľa ľudí na Slovensku nadáva, že nie je práca. Na druhej strane, mám kamarátov, ktorí zase nariekajú, že potrebujú ľudí, lebo nestíhajú. Teraz neviem, komu veriť. Ak by som sa vrátil a plánoval rodinu, tak taká tisícka v čistom by mi stačila. Tu človek len viac-menej prežíva, lebo chodí od rána do večera do roboty, aby si niečo zarobil.“

Tomáš s ďalšími našincami stavajú v centre Londýna polyfunkčnú budovu. Pracujú pre stavebnú firmu, ktorú vlastní Slovák Milan. Aj on žije v Londýne vyše desať rokov. Využil v Británii najpriaznivejšie predkrízové roky na podnikanie. Nesťažuje sa ani teraz. „Myslím si, že pre tých, ktorí sú tu už zabývaní, sa krízou nič nezmenilo. Pre práve prichádzajúcich je to horšie. Nemajú vytvorenú sieť kontaktov, ktorú potrebujú, ak si chcú nájsť lepšiu a dlhodobejšiu prácu. Aj pre mňa je výhodnejšie zobrať starého pracovníka, ako skúšať nového,“ vecne konštatuje tridsiatnik, ktorý nemá ani v kríze problém so zákazkami.

„Neexistuje tu žiadne desaťpercentné všimné za biznis. Tu to stojí na referenciách. Mám stálych klientov, pre ktorých robím približne osem rokov. Ale začínal som ako tuto chlapci, na stavbách.“ Späť na Slovensko sa mu veľmi nechce. „Ak by som sa vrátil, určite by som nerobil stavarinu. Mám predstavu, ako to u nás funguje. Je tam kruh neplatičov. Neplatí sa za urobenú robotu, jeden dlhuje druhému a je to kolotoč. V Londýne je stále veľa príležitosti aj robota. Tá nie je len pre lenivých,“ dodáva.

Iba so skúsenosťami

Slováci v Londýne sa zhodli na jednom. Práca sa nájde vždy, otázka je aká. Ambiciózni ľudia hľadajúci kvalifikovanejšie zamestnanie potrebujú kontakty a šťastie. A najmä skúsenosti. Bez nich sa nepohnete. Samotní anglickí absolventi škôl majú problém zamestnať sa. Podľa britského štatistického úradu až 21 percent nezamestnaných tvoria mladí ľudia do 25 rokov. „Moja dcéra robila deväť mesiacov zadarmo, aby získala skúsenosti a zamestnali ju. Keď prácu napokon dostanete, tak je dobre,“ hovorí Eva z českej agentúry. Podobné skúsenosti má aj 30-ročná Zuzana z Partizánskeho, ktorá sa po vysokej škole pedagogickej ocitla na niekoľko rokov v úlohe opatrovateľky anglických detí. Odtiaľ bol problém dostať sa k nejakej administratívnej práci, po ktorej túžila. „Prvé mesiace som robila čašníčku, ale keďže som mala skúsenosti s deťmi a pedagogickú školu, snažila som sa nájsť si prácu v materskej škole. Poslala som asi päťdesiat žiadostí, ale zo žiadnej škôlky sa mi neozvali. Potom som stretla jednu Slovenku, ona ma zoznámila s Češkou, ktorá pracovala v škôlke. Tak som tam začala pomáhať a zastupovať učiteľky, keď boli choré alebo na dovolenke. Nabrala som skúsenosti a ozvali sa mi aj z iných škôlok. Len čo vidia, že ti dal niekto šancu, dajú ti aj oni,“ hovorí o šťastí Zuzka. Práca v škôlke však nebol jej cieľ. Ako mnohé Slovenky, aj ju lákala kancelária. Navyše, kým v reštaurácii zarábala okolo 21-tisíc libier ročne, v škôlke len 14 500 libier.

Cez agentúru

V Británii existuje množstvo špecializovaných pracovných agentúr. V porovnaní s rokmi pred krízou je ich menej. Bez skúseností vás však v nich ani nezaregistrujú. Opäť potrebujete šťastie. „Aké máte skúsenosti, je to prvé, na čo sa vás v personálnej agentúre opýtajú. Bez nich nemáte šancu. Pomohla mi ďalšia kamarátka, ktorá pracovala na personálnom oddelení jednej firmy a od agentúry si objednávala ľudí na výpomoc. Zavolala tam, aby ma zaregistrovali.

Absolvovala som testy z počítačových programov a zo strojopisu. Na rovinu mi povedali, že ma na žiaden pohovor nepošlú. Vďaka kamarátke, ktorá si ma vyžiadala, keď vo firme niekto ochorel alebo bol na dovolenke, som tam začala vypomáhať. Robila som dievča pre všetko. Neviem však, či by som zvládla túto niekoľkomesačnú neistotu, ak by som nemala priateľa. Niekedy ma totiž nezavolali do práce aj dva týždne. Prichádzate tak o veľa peňazí. Našťastie sa neskôr uvoľnilo stále miesto, a keďže ma už poznali, ponúkli mi ho. Robím asistentku viceprezidentovi firmy a zarábam okolo 25-tisíc libier ročne. Chcela by som ísť však ďalej a robiť na marketingu,“ prezrádza svoje ambície Zuzana.

Slušná podpora

Podľa informácií a odhadov slovenského ministerstva zahraničných vecí sa vo Veľkej Británii môže zdržiavať do dvestotisíc Slovákov. Môže ich byť však aj viac. „Je zložité získať presný údaj, pretože na Home Office, teda na tamojšom ministerstve vnútra, sú zaregistrovaní iba tí slovenskí občania, ktorí v Británii legálne pracujú alebo pracovali. Údaj neodráža počet osôb, ktorí už odišli. Dáta Home Office nezahŕňajú ani rodinných príslušníkov, osoby, ktoré v Británii pracujú nelegálne, sezónnych pracovníkov, študentov ani podnikateľské subjekty,“ napísala nám Renáta Goldírová z ministerstva.

Ak chcete v Británii legálne pracovať, musíte si predovšetkým vybaviť kartu národného poistenia. Je to doklad, že legálne pracujete a platíte sociálne odvody, ktoré sú okolo trinásť percent. Na druhej strane, vďaka registrácii na sociálnom úrade získate podporu v nezamestnanosti, ktorá je v súčasnosti pre všetkých nad dvadsaťpäť rokov sedemdesiatjeden libier na týždeň. Okrem toho vám pomôže štát aj s platením nájomného. V prípade choroby máte nárok na osemdesiatšesť libier týždenne.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].