Odvážny astronaut, ktorý si odmietal prisvojiť všetku slávu a stále pripomínal 400-tisíc ľudí, čo let Apolla 11 pripravovali, zomrel v sobotu 25. augusta po operácii srdca.

Utiahnutý Armstrong: O najväčšom výlete s nikým nehovoril

Neil Armstrong, prvý človek, ktorý sa prechádzal na Mesiaci, zomrel po operácii srdca vo veku 82 rokov. Po návrate z vesmíru sa venoval farmárčeniu a o najväčšom výlete s nikým nehovoril.

Prechádzka Neila Armstronga po Mesiaci inšpirovala Michaela Jacksona na tanec moonwalk. Kým spevák so svojimi mesačnými krokmi získal slávu, astronaut poskytol po triumfálnom návrate iba dva televízne rozhovory. Namiesto osláv 25. výročia najväčšieho výletu v ľudských dejinách išiel Neil hrať golf. Bol uzavretý a málovravný, ale niekoľko jeho slov si bude ľudstvo pamätať naveky. Ktovie, či chladnokrvný pilot potreboval viac odvahy na vesmírny výlet, alebo na svoje posledné rozhodnutie, že podstúpi operáciu srdca. V oboch prípadoch bola totiž šanca prežiť päťdesiat na päťdesiat. Vo veku osemdesiatdva rokov sa mu voperovanie niekoľkých bajpasov stalo osudným. Nastali komplikácie, ktoré už, žiaľ, nezvládol.

Kráčal po Mesiaci

„Som na základni schodíkov. Do povrchu sú zatlačené len jeden či dva palce, aj keď povrch vyzerá veľmi veľmi zrnitý. Je takmer ako prach. Teraz zoskočím z lunárneho modulu. Toto je malý krok pre človeka, no veľký skok pre ľudstvo,“ hlásil Neil Armstrong, veliteľ Apolla 11 do riadiaceho strediska v Houstone. Bolo 20. júla 1969 a v lunárnom module Eagle pristáli na povrchu Mesiaca dvaja Američania, Neil Armstrong a Edwin Aldrin. Na obrazovky televízorov vzrušene civelo viac než pol miliardy ľudí na celej Zemi. Vlastne, nie na celej. V Sovietskom zväze dávali obstarožnú komédiu. V časoch studenej vojny bolo ťažké prijať porážku. Hoci Američanov poháňalo práve rýchle napredovanie Sovietov pri výskume vesmíru, aby urýchlili let človeka na Mesiac, ako sa len dalo, a dosiahli aspoň toto prvenstvo. Po dvadsiatich minútach vystúpil z modulu aj Armstrongov kolega Aldrin. Bol o čosi zhovorčivejší a zvedavcom na Zemi opísal, čo sledovali na svojich čiernobielych obrazovkách. „No, vyzerá to tu ako zbierka každého tvaru skaly... Nevyzerá to, že by tu bolo veľa farby, ale niektoré skaly a balvany možno budú mať zaujímavé sfarbenie.“ Tretí z legendárnej posádky Apolla 11 Michael Collins zatiaľ sám ako prst krúžil vo vesmírnej lodi na obežnej dráhe Mesiaca a čakal na návrat lunárneho modulu s prieskumníkmi. Čakanie trvalo dvadsaťjeden hodín. Za ten čas Armstrong s Aldrinom nabrali z mesačného povrchu vzorky, pribalili si vyše 21 kíl kamenia a urobili dohodnuté merania a snímky.

Zvládal krízové situácie

Neil Armstrong, veliteľ misie Apollo 11, mal v čase mesačnej prechádzky 38 rokov a povesť dokonale rozvážneho letca, ktorý si poradí v každej situácii. Pilotom chcel byť odmalička, skúšky zložil v šestnástich, keď nemal ešte ani vodičský preukaz. Prirodzene prešiel študovať na vysokú školu, no kvôli štipendiu sa dal k vojenskému letectvu. Lietal aj v kórejskej vojne, z tých čias sa o ňom traduje, že doletel na základňu iba s polovicou lietadla. Kórejčania nastražili pascu, cez úzku úžľabinu natiahli lano a mladý Neil naň naletel. Stroj udržal vo vzduchu, no zosadnúť névroval však nad spriatelené územie a tam sa katapultoval. Podobne sa osvedčil ako veliteľ misie Gemini 8, ktorej sa ako prvej podarilo v roku 1966 spojenie s iným objektom na obežnej dráhe. Bol to jeho prvý let do vesmíru a napriek technickej poruche dokázal v poslednom zlomku sekundy zabrániť katastrofe. Anjel strážny pri ňom stál aj v roku 1968, keď začal jeho testovací modul pri zostupe dymiť. Stihol sa katapultovať tesne nad zemou a pokojne odišiel do kancelárie, aby pokračoval v práci. Kolegom len povedal, že mal trochu ťažkosti. Nie div, že NASA potrebovala presne takého chlapíka na jedinečnú cestu na Mesiac.

Ťažkosti s pristátím

Miesto, kde lunárny modul na povrchu Mesiaca s astronautmi pristane, bolo vopred naprogramované. Sekundové omeškanie však spôsobilo, že Eagle sa rútil v ústrety záhube. Posádke sa v tej chvíli hodili všetky vedomosti z predchádzajúcich misií programu Apollo. „Autopilot nás navádzal do veľkého krátera s príkrymi stenami posiatymi obrovskými balvanmi,“ spomínal Armstrong. „Nebolo to ideálne miesto.“ V poslednej chvíli prebral veliteľ riadenie na poloautomatiku. Rozhodol sa pristáť inde ako v kráteri. „Orol pristál. Našli sme miestečko veľké ako záhradka,“ hlási Neil riadiacemu stredisku NASA. Tam prepukol búrlivý jasot.

Ani celebrita, ani hrdina

Keď sa Neila po návrate novinári pýtali, aké je to chodiť po Mesiaci, stroho odvetil: „Piloti nemajú žiaden pôžitok z chodenia. Piloti radi lietajú!“ Nechcel byť celebrita ani hrdina, vždy tvrdil, že robí len svoju prácu. Bol presvedčený, že si popularitu nezaslúžil, pretože prvú cestu človeka na Mesiac pripravovalo 400-tisíc ľudí a odmietal byť jediný, kto vezme všetku slávu. A ako sa cítil pri myšlienke, že jeho stopy zostanú v prachu na povrchu Mesiaca pravdepodobne ešte tisíce rokov? „Tak nejako dúfam, že čoskoro tam niekto príde a zametie ich,“ odvetil bez nadšenia. Misia Apollo 11 bola Armstrongovou poslednou. Sprvu sa venoval úradníckej práci v NASA. „Je to samotár,“ povedal o ňom Dave Garrett, bývalý hovorca NASA. „Jeho život bol o lietaní a pilotovaní,“ vysvetlil. Neskôr Neil ako profesor leteckého inžinierstva na Univerzite v Cincinnati veľa prednášal a na prekvapenie mnohých sa začal v súkromí venovať farmárčeniu, pestoval kukuricu a choval dobytok. Posledných dvadsať rokov žil v pokojnom vzťahu so svojou druhou manželkou Carol. S prvou ženou, študentskou láskou Janet, sa rozviedol, keď deti už boli samostatné. Mali spolu dvoch synov a dcérku, tá však zomrela ako dvojročná v roku 1962 na rakovinu. „Ľutujem, že ma práca pripravila o čas, ktorý som mohol stráviť s rodinou. Nevidel som rásť moje deti,“ úprimne sa vyznal už v staršom veku. Na poslednej ceste ho odprevadí aj desať vnúčat.

Prezident Obama sa vyjadril, že Armstrong je jedným z najväčších amerických hrdinov všetkých čias. On a posádka Apolla 11 niesla so sebou do vesmíru všetky túžby ľudstva. A rodina skromného hrdinu Neila Armstronga vyslovila dojímavé želanie. „Až sa budete za jasnej noci prechádzať vonku a mesiac sa bude na vás usmievať, spomeňte si na Neila a zakývajte mu!“

Keby to nevyšlo

Najzložitejšou či skôr najchúlostivejšou operáciou misie Apolla 11 bol návrat astronautov na obežnú dráhu Mesiaca a spojenie s veliteľským modulom. Ak by Eagle, ako nazvali lunárny modul, z nejakých dôvodov nedokázal odštartovať z povrchu Mesiaca, čakala by Neila Armstronga a Edwina Aldrina istá smrť. Po vyčerpaní zásob kyslíka by sa zadusili. Tretí člen misie Michael Collins, krúžiaci s veliteľským modulom Columbia okolo Mesiaca, nemal nijaké možnosti kolegom pomôcť. Musel by ich tam nechať a odletieť na Zem ešte počas ich života. Riadiace stredisko by, samozrejme, udržiavalo s dvomi stroskotancami spojenie, kým by to technické prostriedky dovoľovali či kým by žili. Po ukončení komunikácie s lunárnym modulom mal kňaz priamo v riadiacom stredisku predniesť pohrebnú reč, zveriť astronautov hlbinám a pomodliť sa za nich. Na takýto čierny scenár síce nik nechcel pomyslieť, no fakt je, že sa s ním rátalo. A dosť podrobne. Vrátane pohrebných ceremoniálov a rečí.

Prezidentov prejav Tragickú zvesť mal manželkám oznámiť prezident Richard Nixon, ktorý potom informoval prostredníctvom televízie aj Američanov a vlastne celý svet. Jeho pripravený prejav sa zachoval: „Osud to chcel, že muži, ktorí vyleteli k Mesiacu, aby ho v pokoji preskúmali, na jeho povrchu v pokoji spočinú. Títo statoční muži, Neil Armstrong a Edwin Aldrin, vedia, že nejestvuje nádej na ich návrat na Zem. Ale vedia tiež, že v ich obeti existuje nádej. Títo dvaja muži kladú svoj život za vznešený cieľ, za hľadanie pravdy a porozumenia. Smútiť za nimi budú ich rodiny a priatelia, smútiť bude celý národ a smútiť bude aj matka Zem, ktorá sa odvážila vyslať dvoch svojich synov v ústrety neznámemu. Svojím skúmaním dokázali spojiť celý svet, svojou obeťou ešte tesnejšie utužujú bratský vzťah všetkých ľudí. V dávnych časoch hľadievali ľudia k hviezdam a videli svojich hrdinov v súhvezdiach. V moderných časoch budeme robiť to isté, ale naši hrdinovia sú z mäsa a kostí. Ďalší ľudia na Mesiac doletia a nepochybne sa aj vrátia domov. Naše bádanie sa nekončí. Ale títo muži boli prví a zostanú v našich srdciach na popredných miestach. Lebo každý, kto sa pozrie v noci na Mesiac, bude vedieť, že tam niekde, na povrchu iného sveta, je kúsok, ktorý navždy bude patriť ľuďom.“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní