Motorizovaní: Na vztyčovanie vlajky festivalu prichádzali sadhuovia rôznym spôsobom.

V Indii sú dohodnuté sobáše bežné. A fungujú!

Svätý muž potretý popolom z mŕtvych ľudských tiel si natáča penis na železnú tyč. Znejú bubny, hinduisti sú v tranze, sme v Indii na najväčšom sviatku planéty.

A strhol sa boj o krčah s nektárom nesmrteľnosti. Keď ho po dvanástich dňoch uchmatol jeden z najdôležitejších hinduistických bohov Višnu a letel s ním preč, štyri kvapky nektáru dopadli na zem.

Štyri miesta sa stali posvätnými pre vyznávačov hinduizmu. Odvtedy sa každých dvanásť rokov desiatky miliónov pútnikov stretnú na Festivale krčahu v Haridware, Allahabade, v Násiku či Ujjaine.

Najvýznamnejší sviatok

Tento rok sa hinduisti zhromažďovali v meste Násik, kde pramení druhá najdlhšia indická rieka Gódávarí. Najvýznamnejší hinduistický sviatok v Indii sa počtom účastníkov pravidelne stáva najväčším sviatkom planéty.

Za dva mesiace jeho trvania sa tu vystriedalo neuveriteľných 80 miliónov pútnikov. Niektorí zostávajú na mieste počas celého festivalu, iní sa prídu len okúpať v rieke a opäť sa vracajú do bežného života. Vrcholom sviatku sú dni, keď sa vztyčuje vlajka festivalu, a rána, keď sa masy kúpu v posvätnej rieke.

Okolo najdôležitejších miest sú vybudované stanové tábory, ale pútnici spia aj v jaskyniach a kdekoľvek, ako sú zvyknutí počas celoročného putovania po Indii. Zvládnuť toľko ľudí v chaotickej Indii je pre štát takmer nadľudská úloha, aj preto na festivale často dochádza k úmrtiam, ktoré spôsobí sfanatizovaný a neorganizovaný dav.

Strhujúca atmosféra

Sedíme na brehu posvätnej rieky Gódávarí a hľadíme na modliacich sa pútnikov a svätých mužov. Kúsok od nás bubnuje a spieva naga sadhu, svätý muž, ktorý zavrhol všetko svetské, a tak chodí nahý. Oproti trúbi na lastúre vyznávač boha Višnu. Veriaci sa kúpu v rieke, púšťajú po jej prúde kvety ako dar svojmu božstvu.

Atmosféra hustne, zvuk bubna nám trhá bubienky, trubač akoby mal nekonečný dych. Zrazu k nám pristúpi obrovský sadhu a s pohľadom zavŕtaným do hĺbok našej duše nás chytí za ruky. Necháme sa viesť.

Schádzame s ním k rieke, on do nej ponorí ruky a kropí nás posvätnou vodou, v ktorej sa podľa hinduistickej viery nachádza kvapka z nektáru nesmrteľnosti.

Začne sa modliť, dostáva sa do tranzu a, už ani nevieme ako, zrazu stojíme v rieke spolu s ním. Podáva nám z kapsy banány a ryžu, spoločne ich púšťame dolu prúdom. Niekto z brehu nám podáva lodičku plnú kvetov s horiacou sviečkou a omámení atmosférou ju jemne kladieme na hladinu. Sledujeme, ako sa nám stráca v dave kúpajúcich sa ľudí.

Hrozná bolesť

Po obrade v rieke vstupujeme do kaplnky ďalšieho z plejády dôležitých hinduistických bohov. Boh Gáneš so sloňou hlavou je synom zlostného boha Šivu.

Tu sa vykoná posledný obrad a svätý muž opäť mizne v dave. Indovia sa na nás pozerajú s úctou a rešpektom a nasledujú naše kroky. Zaujal nás nahý svätý muž potretý popolom z mŕtvych ľudských tiel. Keď nás zbadá, prestane bubnovať, postaví sa a v okamihu si začne penis natáčať na kus železnej tyče.

Obtočí si ho dvakrát, strčí si oba konce tyče medzi nohy k zadku. Zozadu mu na tyč vyskočí ďalší svätý muž. Ten dole gúli oči z jamiek, ale hrozná bolesť ho nezlomí. Cítime, že prežívame utrpenie spolu s ním. Oči gúlime určite rovnako.

Minútové predstavenie, svätý muž si sadá, potiahne si z marihuany a medituje ďalej. My stojíme ako prikovaní. Ani sme nestačili vytiahnuť fotoaparát. Sadhu na nás zakričí a naznačí, aby sme podišli bližšie. Poslúchneme ho v nádeji, že nebude chcieť, aby sme ho napodobnili!

Sťažujú sa aj svätí

Presúvame sa o pár kilometrov ďalej do posvätného mesta Trimbakešvár. Za zvuku bubna spieva celé námestie o Šivovi „Náj ši váí, ó, náj ši váí“.

Pútnici sa ponárajú do rieky. Už neváhame, ideme sa ponoriť aj my. Atmosféra aj na nás vplýva neuveriteľne mysticky napriek tomu, že nie sme hinduisti.

Prameň sa nachádza uprostred stredovekého chrámu, ktorý je rozdelený na mužskú a ženskú časť. Vyzliekame sa do spodnej bielizne spolu s tisíckami veriacich a naše biele telá akoby sem ani nepatrili.

Nad otázkou čistoty vody sa vôbec nezamýšľame a len veríme, že svätá rieka nemôže byť špinavá. Miestni nás nahlas povzbudzujú, aby sme sa do nej ponorili. Zastavuje pri nás Prateep a všetkým podáva ruku.

„Celý život som sa tešil na okamih, keď sa sem dostanem. Je to jeden z najväčších sviatkov nás hinduistov, na ktorý musíme ísť, ale záplavy a preplnené hotely nám v tom takmer zabránili. O dvanásť rokov sa lepšie pripravím a rezervujem si všetko včas.“

V novinách sa stále šíria správy o tohtoročných zlých hygienických podmienkach pre záplavy, ktoré postihli región. Na hygienu sa dokonca sťažovali aj svätí sadhuovia, inak žijúci v skutočnej jednoduchosti a pokore.

Napriek tomu sem prúdia milióny pútnikov z celej Indie. Presúvajú sa v skupinách. Niektorí cestujú indickými polorozpadnutými autobusmi, niektorí vlakmi a tí najortodoxnejší sa vybrali pešo zdolať aj tisíce kilometrov.

Zastavujeme sa pri skupine, kde polovica pútnikov v oranžovom oblečení nemá topánky. Sú na ceste už dvadsaťtri dní. Ako sprievodné vozidlo majú traktor, ktorý im hrá nielen bollywoodske trháky, ale aj posvätné piesne o Šivovi. Na tvárach majú šťastný výraz a ako sa mesto približuje, ich entuziazmus rastie.

Prespávajú popri cestách, nevadí im, že obdobie dažďov sa už malo dávno skončiť. Celá India je v pohybe. Noviny nepíšu o ničom inom, iba o Kumbh Mele.

Sadhu hovorí po fínsky

Prevládajúcim jazykom v Indii je hindčina. Po anglicky hovorí len stredná a vyššia vrstva. Ostatní miešajú do svojho rodného jazyka pár anglických slovíčok, čo zachytili v kine na bollywoodskom trháku.

Angličtina je jazyk s vysokým sociálnym statusom, preto ňou medzi sebou často komunikujú aj v najvyššej sociálnej vrstve, aby sa odlíšili od ostatných.

V mestečku Trimbakešvár sa chceme so svätými mužmi porozprávať o ich premene na sadhuov, no nemôžeme nájsť nikoho, kto by to zvládol po anglicky.

Rikšiar nás priviezol na roh ulice, kde v stane v kúdoloch dymu sedia okolo pahreby traja najsvätejší sadhuovia naga. Hľadáme sadhu Višnugiriho, predstavíme sa a snažíme sa nadviazať spojenie.

Stredný z mužov zdvihne hlavu, kývne na nás, aby sme podišli, a povie pokojne: „Ja viem, čo si želajú Európania. Dám si trochu hašiša a môžeme sa porozprávať.“

Je to on. Nikdy by som neveril, že pri komunikácii so svätými mužmi v Indii nám pomôže švédčina a fínčina, tie sa sprievodca Jozef Zelizňák naučil v škole. Ľady definitívne láme pár slovíčok v európskom jazyku, ktorý Višnugiri už roky nepočul. S nostalgiou v hlase rozpráva o živote vo Fínsku, dlho cestoval po Škandinávii, po návrate do Indie zmenil život a stal sa z neho pustovník.

Opustil všetko, čo v Indii mal, vzdal sa príbuzných aj rodiny a žije zasvätený len meditácii a dobru. Chvíľu nato dostávame od jeho suseda palicou po chrbte. Chce meditovať a nemá na nás náladu.

Z pilota svätý muž

Tak, ako sa na olympiáde zapaľuje oheň, na hinduistickom zhromaždení sa vztyčuje vlajka festivalu Kumbh Mela. Rachot bubnov sa ozýva už zďaleka, leje ako z krhly, ideme sa skryť do malej miestnosti meditujúcich svätých mužov. Očividne patria k elite, chvíľu predtým ich spovedali indické televízne štáby.

Z ničoho nič sa nám plynulou angličtinou prihovorí jeden z nich, veľmi starý pološtrbavý chlapík. „Bol som pilot, lietal som po svete a pred dvadsiatimi siedmimi rokmi som opustil ženu, deti, zanechal im všetok majetok, obliekol som si oranžové rúcho a začal som púť. Boli sme pobožná rodina a oni to pochopili. Manželke zostal majetok, netrpí núdzu, synovia sa o ňu určite postarali.“

Veríme mu. Ideálna predstava hinduistu o živote je nechať sa vychovať rodičmi, získať majetok, založiť si rodinu, vychovať deti, zabezpečiť ich a potom sa vzdať všetkého a na vrchole blahobytu odísť na cestu svätého muža. Ani v dvadsiatom prvom storočí sa ideál nezmenil.

Rozvod je hanba

Napriek festivalu India žije bežným spôsobom života. V novinách čítame, ako rodina z kasty kšatriov hľadá nevestu pre syna. Stačí zaslať mailom horoskop a fotografiu. To, že nevesta musí pochádzať z rovnakej kasty, je samozrejmé.

Inzeráty tohto typu a vopred dohodnuté manželstvá sú bežná záležitosť. Priateľ P. D. Sharma, bohatý a vplyvný Ind, mi rozpráva, ako oženil svojho syna. „Rodičov som poznal dlhšie, rozprával som sa s dcérou a pochopil som, že je vzdelaná, milá. Dohodol som spoločné stretnutie so synom.“

Európsky mozog ma prinúti zarypnúť. „P. D., keby si bol mladší, ty by si si ju zobral za ženu, však? Páčila sa ti!“ Zamyslí sa a povie: „Máš pravdu, je to presne tak. Páčila sa mi a predpokladal som, že sa bude páčiť aj môjmu synovi. A manželstvo im naozaj klape.“

V Indii dohodnuté sobáše fungujú, rozvodovosť je len jedno percento. Neberú sa len mladí, manželstvo je zväzok dvoch rodín. Rozvod je hanba pre všetkých príbuzných, a tak sú putá oveľa silnejšie.

Svetské radovánky

V Indii žije zhruba 1,2 miliardy obyvateľov. Viera je tu ohromne silná a stretnete sa s ňou na každom kroku. No nájdete ľudí, ktorí si aj počas najväčších sviatkov doprajú mäso a alkohol.

Pár z nich sme našli v najznámejších indických viniciach Sula neďaleko Násiku. Vinič priviezli z Kalifornie, produkujú deväť druhov vín a sekt metódou Champagne a vinárstvo je vyhlásené za najlepšie v Indii.

Ochutnávame výborný Sauvignon a vedľa pri stole pozorujeme mladý zaľúbený párik. Prišli z Násiku autom. „Môžeš piť víno a šoférovať?“ prihovárame sa mladíkovi. „Nie, mám šoféra,“ odpovedá. Jasné, toto je smotánka. Kto iný by dal priemerný denný plat za pohár vína?

Mladí netušia, ako to bez seba vydržia, pretože Shita odchádza študovať na päť rokov do Moskvy. Keď dievča odíde na toaletu, Shrid nám porozpráva, že spolu tajne spávajú, ale asi nie je tá pravá, a keď odíde študovať, nájde si inú priateľku.

Mladí ľudia sú úplne iní ako staršia generácia a nechcú ísť v stopách svojich rodičov. Odmietajú dohodnuté manželstvá a kastovný systém, ktorý oficiálne zrušili už v roku 1950, no naďalej rozhoduje o všetkom. Chcú žiť ako Európania.

Bude možné skĺbiť neuveriteľne silné náboženstvo, kastovný systém, najväčšiu demokraciu sveta a mladých ľudí s modernými myšlienkami? To ukáže India budúcnosti.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní