V Nemecku visí tabuľa venovaná Metodovi. S faktami nemá veľa spoločného

Byzantský učenec Metod, ktorý spolu s bratom Cyrilom kedysi propagoval kresťanstvo na Veľkej Morave, mal poriadne ďaleko od arcibiskupa Slovákov. Nemci si myslia niečo iné.

Vedeli ste, že Slováci mali svojho arcibiskupa už v deviatom storočí? A že Metod bol zakladateľom slovenskej liturgie? Alebo že zločinci zodpovední za vraždenie obyvateľstva boli slovenskí mučeníci? Po svete možno nájsť pamätné tabule rôznorodej kvality i obsahu. Niektoré prinášajú „prelomové“ informácie.

Mýty a skutočnosť

„Svätému Metodovi, arcibiskupovi Slovákov, spolutvorcovi prvého slovanského písma, spoluzakladateľovi slovenskej liturgie a písomníctva.“ Tak stojí na pamätnej tabuli, ktorá sa nachádza na budove kláštora v nemeckom Ellwangene. V meste ležiacom v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko pred stáročiami väznili Metoda viac ako dva roky pre spory s nemeckými biskupmi.

Nečudo, že tu má viacero pamätníkov venovaných svojmu nedobrovoľnému pobytu. Aj na samotnom kláštore visia okrem spomenutej slovenskej tabule ďalšie tri, jedna je macedónska, ďalšia zasa bulharská. Pozornosť však púta najmä tá naša. A to natoľko, že si ju odfotografoval jeden z čitateľov a poslal nám ju.

Podobne ako on môžu byť totiž zarazení aj iní návštevníci kláštora, a nielen zo Slovenska. Byzantský učenec Metod, ktorý spolu s bratom Cyrilom kedysi propagoval kresťanstvo na Veľkej Morave, mal totiž poriadne ďaleko od arcibiskupa Slovákov. Tí napokon vtedy o sebe ešte ani nevedeli. Podobne, ako nemohol byť spoluzakladateľom slovenskej liturgie.

Okrem toho, že dávni Slovania nemali potuchy o slovenčine, bol aj rítus, ktorý priniesol, východný, kým po páde Veľkej Moravy sa u nás, naopak, udomácnila západná cirkev aj s jej liturgiou.

„Cyrilometodská tradícia sa nededila, lebo jednoducho ju nemal kto odovzdávať mladším generáciám,“ uvádza Vladimír Turčan v knihe Mýty naše slovenské.

„Hoci Cyrilovi a Metodovi patrí dôležité miesto v našich a vôbec európskych dejinách ako významným kultúrnym osobnostiam, Slováci nie sú dediči ich diela. Napriek krátkemu intermezzu byzantskej misie sú korene našej kultúry na Západe v latinskej civilizácii.“

Tabuľu nainštalovali vďaka spolupráci Slovensko-nemeckej únie a Generálneho konzulátu SR v Mníchove s Úradom vlády SR. Oslovili sme preto konzulát. Keďže text na tabuli neodráža historické fakty ani názor historikov, zaujímalo nás, či ide o omyl, alebo naopak, o zámer tvorcov, respektíve, či sa neplánuje oprava nekorektných informácií na tabuli.

„Osadenie pamätnej tabule iniciovala Slovensko-nemecká únia so sídlom v meste Reutlingen, ktorá obsahovo pripravila text uvedený na tabuli. Generálny konzulát SR v Mníchove sa priamo nezúčastňoval na prácach na tabuli, jeho zástupca bol prítomný až pri odhaľovaní tabule 24. septembra 2005,“ odpovedali nám z konzulátu. Plastiku autorsky vyhotovil akademický sochár Marián Polonský z Bratislavy.

Oslava Tisa v Sydney

Pamätná tabuľa v nemeckom Ellwangene nie je jediným príkladom „úpravy“ historických faktov. V austrálskom Sydney, v miestnej klubovni krajanov, je tabuľa, ktorej autori zašli v chvále Slovákov tak ďaleko, že velebia zločincov. Text na tabuli hlása, že vznikla na pamiatku „slovenských mučeníkov za Boha a národ“.

Ich mená však patria čelným vojnovým zločincom, ako bol Vojtech Tuka i Jozef Tiso. Oslavuje ľudáckych potentátov, ba aj tých, ktorí spolu s esesákmi nesú reálny podiel na vraždení obyvateľstva Slovenska počas Slovenského národného povstania, ako bol Otomar Kubala, Ján Šmigovský a Timotej Ištók.

Keďže uvedené miesto navštívili podľa verejne prístupných informácií aj zástupcovia ministerstva zahraničných vecí, adresovali sme nášmu veľvyslanectvu otázku, či sa stotožňuje s obsahom. Do uzávierky sme nedostali žiadnu odpoveď. Slovenská republika sa pritom oficiálne hlási k odkazu Povstania.

Prešľapy na Slovensku

Zaujímavosti však možno nájsť aj na pamätných tabuliach na Slovensku. V Bytči stojí tabuľa oslavujúca Jozefa Tisa. V Ružomberku zas osadil miestny Katolícky kruh pamätnú tabuľu fanatickému Hitlerovmu obdivovateľovi Jánovi Ferenčíkovi, ktorú zvesili až po verejnej kritike.

V poslednej chvíli sa zabránilo osadeniu pamätnej tabule komunistickému pohlavárovi Gustávovi Husákovi v bratislavskej Dúbravke. Aj pri ďalších historických postavách sa na tabuliach uvádzajú len oslavné ódy a zámerne sa gumujú negatíva. Zaujímavo si s problémom poradili v českom Litomyšli. Ešte z čias totality tam stála socha Zdeňka Nejedlého, historika a komunistického pohlavára, ktorý sa neslávne zapísal najmä angažovaním po februári 1948.

Po nežnej revolúcii zvažovali sochu odstrániť, napokon sa mesto rozhodlo zachovať ju a umiestnilo na ňu nápis: „Rozmnožil aj poškodil kultúru českú, priniesol poctu aj úhonu rodnému mestu, ktoré oceňuje dobré a zavrhuje zlé jeho skutky.“ Asi najznámejší trapas vyrobili nacionalisti okolo Roberta Fica.

Na Bratislavskom hrade osadili gýčový monument z dielne dvorného komunistického sochára Jána Kulicha, ktorý má predstavovať Svätopluka na koni. Podľa historikov postava nezobrazuje Svätopluka. Už preto, že ju zdobia predmety a odev, aké sa používali až o dobrých pár storočí neskôr, nevraviac o ľudáckom dvojkríži, ktorý sa priplietol na Svätoplukov štít.

A prešľap nechýbal ani v nápise. Ten Svätopluka označoval za „kráľa Starých Slovákov“. Po výmene vládnej garnitúry napokon veľkolepý, ale ahistorický titul odstránili. Socha, ktorá poslúžila Ficovej propagande, stojí na svojom mieste dodnes.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].