Nielen ochudobnený urán: Pri bombových útokoch v roku 1999 uniklo veľké množstvo škodlivín. Napríklad aj zo zničených chemických tovární.

Prudký nárast nádorových ochorení v Srbsku: Môžu za to letecké útoky NATO?

Môže trojmesačné bombardovanie NATO z roku 1999 za prudký nárast nádorových a autoimunitných ochorení či mužskej sterility v Srbsku? Stovka vedcov z balkánskej krajiny nedávno prišla s iniciatívou pátrať po odpovedi na túto otázku a vládni predstavitelia avizovali, že sú ochotní vyčleniť na tento účel finančné prostriedky.

Vyšetrenie by malo ukončiť roky špekulácií na túto tému a prípadne poslúžiť aj ako podklad pre žalobu proti Aliancii a jej vtedajším členským krajinám.

Čoraz viac nádorov

Na jar 1999 v dôsledku kosovského konfliktu padlo na vtedajšiu krajinu Srbsko a Čierna Hora za sedem dní vyše dvadsaťtisíc ton výbušnín. Už vtedy sa na denný poriadok dostala diskusia, či a aké dôsledky môže mať bombardovanie na zdravie miestnych obyvateľov z dlhodobého hľadiska. A táto debata je aktuálna dodnes. Najnovšie štatistiky totiž naznačujú, že v Srbsku prudko narastá počet nádorových a autoimunitných ochorení, tiež sa rozmáha sterilita mužov. Podľa belehradských zdrojov je Srbsko druhé na svete, pokiaľ ide o počet nových prípadov rakoviny prsníka, každý deň diagnostikujú nádor trinástim ženám. Krajina je na popredných priečkach aj v detskej rakovine.

Podľa niektorých lekárov sú tieto čísla jasným signálom, že pod tieto čísla sa podpísalo aj bombardovanie. „Sledovali sme najmä leukémiu a rakovinu lymfatických uzlín. Počet diagnostikovaných prípadov sa od roku 2000 zvýšil o 110 percent a úmrtnosť dokonca o 180 percent,“ tvrdí doktor Slobodan Čikarič, šéf Srbskej spoločnosti na boj proti rakovine. „To je zásadný dôkaz, že za takýto vývoj môže aj bombardovanie,“ tvrdí.

Nie všetci kolegovia s ním súhlasia. Poukazujú na to, že nárast počtu nádorových ochorení je celosvetový trend, pričom v prípade Srbska uvádzajú viac ako dosť rizikových faktorov - stres, zlá ekonomická situácia, nezdravý životný štýl.

Nádorové ochorenia: V Srbsku zaznamenávajú ich prudký nárast.
Nádorové ochorenia: V Srbsku zaznamenávajú ich prudký nárast.
Foto: profimedia.sk

Mŕtvi vodári

V centre týchto debát je spravidla ochudobnený urán. Je známe, že pri leteckých útokoch Aliancie na Srbsko a Kosovo dopadlo asi 15 ton munície s rádioaktívnou látkou. Zatiaľ nie je dostatočne vedecky potvrdená spojitosť medzi ochudobneným uránom a nádorovými ochoreniami. Srbský lekár Zoran Radovanovič napríklad pre denník Danas poukazuje na to, že rádioaktivita ochudobneného uránu je minimálna. Ako dodáva, NATO ho použilo iba v Kosove a v pohraničných oblastiach Srbska a Kosova, takže jeho prípadný zhubný vplyv v severných častiach krajiny by sa neprejavil. „Koniec koncov, ochudobnený urán má široké použitie v každodennom živote - od výroby fotografií až po bielenie zubov,“ hovorí a dodáva, že ani v nábojoch sa nepoužíva pre rádioaktivitu, ale pre jeho veľkú hustotu. Podľa Radovanoviča dokonca ani štatistiky o počte rakovinových ochorení nie sú dramatické a v krajine, ako je Srbsko, sa takýto vývoj dal predpovedať.

Na druhej strane, niektoré konkrétne príklady naznačujú, že až taký neškodný špás to nemusí byť. Belehradské noviny Informer v týchto dňoch priniesli reportáž z juhosrbského mesta Vranje, kde v roku 1999 lietadlá NATO projektilmi s ochudobneným uránom zničili televízny vysielač na neďalekom kopci Pljačkovica. V tom čase ôsmi zamestnanci vodární údajne dostali príkaz zaistiť celú oblasť. Podľa svedectva ich príbuzných tam pracovali 25 dní. Siedmi z nich už nežijú, všetkých vraj zabili nádorové ochorenia. Mimochodom, výskyt rakoviny v oblasti mesta Vranje je o štvrtinu vyšší než srbský priemer.

Ešte závažnejší je prípad talianskych vojakov, ktorí po vojne pôsobili v mierovej misii v Kosove. Nielenže medzi nimi zaznamenali zvýšený počet úmrtí a nádorových ochorení, talianske súdy dokonca najmenej v šiestich prípadoch rozhodli, že štát ich rodinám musí vyplatiť kompenzáciu, lebo im nezabezpečil dostatočnú ochranu.

Srbská onkologička Danica Grujčičová tvrdí, že práve preto je dôležité odborne vyšetriť vplyv bombardovania na zdravie miestnych obyvateľov. „Ak nie pre nič iné, tak aspoň z preventívnych dôvodov,“ uviedla pre srbskú tlač lekárka, ktorá je presvedčená, že letecké útoky aspoň sčasti môžu za nárast ochorení.

Ďalšie škodliviny

Doktorka Grujčičová pritom zdôrazňuje, že nejde len o ochudobnený urán. „NATO bombardovalo aj chemické továrne a škodlivé látky sa dostali do vzduchu, vody, pôdy, dostali sa do reťazcov výživy,“ tvrdí. „V dôsledku náletov sa spo-trebovalo toľko kyslíka, koľko všetky živé organizmy v Srbsku spo-trebujú za 50 rokov. Len do Dunaja sa dostali tri tony ortuti, do prírody sa uvoľnilo 165 ton fluorovodíkovej kyseliny…“

Stovka srbských odborníkov z viacerých oblastí sa chystá celú záležitosť vyšetriť, pritom sa budú spoliehať výlučne na vedecké metódy. Predstavitelia srbskej vlády už avizovali, že túto iniciatívu finančne podporia, dokonca by na tento účel mali zriadiť výskumné laboratórium. Výsledky vyšetrovania by mohli byť k dispozícii v priebehu dvoch rokov.

Ak by sa ukázalo, že bomby NATO naozaj ohrozili zdravie obyvateľov, mohla by nasledovať žaloba proti krajinám Aliancie. Už sa dokonca formuje medzinárodný tím právnikov. „Výsledky analýz bombardovania budú základom pri písaní žaloby,“povedal belehradským médiám advokát Srdjan Aleksič.


  • rb
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní