Na safari: Slon sa k vám často dostane až do nebezpečnej blízkosti.

Vábenie svietiacej hory

Prázdniny vinou dažďov nepatria v Keni do hlavnej turistickej sezóny, ale vidieť slony pod Kilimandžárom je vždy strhujúce.

Do savany sme vyrazili na pravé poludnie. Po ceste pred nami kĺzali tiene nízkych oblakov. Tmavý „tieň“, čo sa znenazdajky vynoril z buša a zastavil tesne pri našom landroveri, bol však slon. Mohutný nevrlý samotár s dlhými klami a kožou rovnako krvavou a popraskanou ako pôda okolo. Naraz vztýčil chobot, roztiahol plachty svojich uší a výstražne zatrúbil. Spúšte našich fotoaparátov cvakali, nedbali sme na varovanie hrubokožca. „Páni, tu už žarty prestávajú, končíme, ja si nenechám rozdupať auto,“ zvolal náš šofér John a šliapol na pedál. Stalo sa to iba pár metrov po tom, ako sme prešli bránou do národného parku Amboseli.

Rána pod Kilimandžárom

Rezervácia Amboseli leží v podnoží Kilimandžára, ktoré vo svahilčine nazývajú Svietiaca hora. Patrí k relatívne malým chráneným územiam, ale je azda najpopulárnejšie. Ani nie vďaka obrovskej pestrosti zvierat, ako skôr pre rozprávkovú kulisu dokonale súmerného masívu troch nečinných vulkánov. S výškou 5 895 metrov nad morom je Kilimandžáro najvyššou samostatne stojacou horou na svete. Na jej úpätiach sa rozprestiera rajská tropická záhrada s veľkolepým defilé stád divej zveri. Rána pod Kilimandžárom sú vždy krásne. Nikdy nezabudnem na jedno z nich, keď som pred svitaním otvoril stan a predo mnou stál tento div sveta so snehovým príkrovom na vrcholku, osvietený vychádzajúcim slnkom. A potom sa znezrady objavilo stádo slonov a ticho odkráčalo do krovín akácií. Nosím ten pohľad stále so sebou. Každý rok vraj chce Svietiacu horu zliezť 15tisíc odvážlivcov, ale podarí sa to iba polovici z nich. Biela pokrývka na kráteri Kibo sa navidomoči stráca. Sám som pred troma desaťročiami videl na vrchole podstatne viac ľadu ako teraz. Podľa vedcov nosí hora bielu čiapočku ľadovca už dvanásťtisíc rokov. Za ostatné storočie sa podľa nich stratili z nej štyri pätiny ľadovej masy. Prognózy sú pesimistické - o desať rokov vraj nebude na spiacom vulkáne po ľade ani chýru! V Amboseli cítiť, že ani stáda slonov, kopytníkov, skupiny šeliem a kŕdle vtáctva to nemajú ľahké. Najviac ubúda slonov, tejto ikony kenských národných parkov. Aj väčšina svetoznámych zoo dopĺňa svoje stavy slonov aj iných zvierat práve z tunajších zdrojov.

Safari je magnet

Tentoraz som sa ocitol pod Kilimandžárom v júli, v období „dlhých dažďov“. Od marca tu často prší a monzúny sa vracajú opäť v novembri, keď nastáva obdobie „krátkych dažďov“. Trávnaté pláne a tropický buš sa rozzelenali. Napájadlá, mokriny a jazierka v národných parkoch a rezerváciách, v Keni sú ich štyri desiatky, boli naplnené po okraj a slony, zebry, žirafy, hrochy, levy, byvoly, antilopy, pakone, nosorožce a ďalšie erby africkej divočiny si dostatok vody naplno užívali, aby sa pripravili na nasledujúce mesiace pekelných horúčav a sucha. Všímam si, ako všade pribúdajú neoplotené kempy, chaty, hotely, stanové areály ako zázemie pre turistov a zaberajú červenú pôdu saván. Džípy dvíhajú stĺpy prachu, prechádzajú popod symetrické akácie i mohutné baobaby, míňajú ostré termitie veže. Pritom plašia stáda kopytníkov, nútia flegmatické hrochy rozhýbať tony svalov, uvádzajú do pohybu kyvadlá dlhých žirafích krkov. Ležiace levice sa zasa ani nepohnú, aj keď autá zastavujú iba pár metrov od nich. Ani stádo slonov si vás väčšinou nevšimne. Zver si na zvuk motorov už privykla.

Varovné straty

Národné parky a rezervácie sa poväčšine stávajú križovatkami karaván landroverov, z ktorých sa už po zveri síce nestrieľa, ale masovo fotografuje a nakrúca. Kolóny terénnych áut počtom pomaly konkurujú čriedam slonov, byvolov, zebier. Čoraz širšie cesty pripomínajú dlhé jazvy v savane. Masové vyrubovanie lesov pokračuje, celá Keňa kúri drevom. Lesy pokrývajú už iba tri percentá rozlohy krajiny a ustupuje aj tráva a buš. Hostia na terénnych vozoch sa nadchýnajú prírodným rajom a ani zďaleka nemyslia na to, že divá zver zaznamenáva varovné straty už od 19. storočia, keď sa začalo jej plienenie. V národnom parku West Tsavo som videl bezmála pred 35 rokmi stáda slonov, ktorých počet sa rátal na stovky - teraz malo najväčšie asi päťdesiat zvierat. V 70. a 80. rokoch minulého storočia sa počet slonov v Keni znížil o polovicu. Smutnou kapitolou sú najmä pytliaci. Ich nekonečnú trúfalosť živia ceny slonoviny, rohov nosorožcov, výnosný čierny obchod s trofejami. Koncom 70. rokov som fotografoval rodiny gepardov ležiace meter od auta, teraz som nevidel ani jedného.

Vypchaté ľudožrúty

Východné a Západné Tsavo sú najväčšie a najnavštevovanejšie národné parky v Keni. Oblasť Tsavo pretína frekventovaná cesta, vedľa ktorej sa tiahne známa železnica spájajúca Nairobi s Mombasou. Ponad rieku Tsavo čnie most, ktorý postavili v 19. storočí. Bezmála 150 robotníkov v tábore sa postupne stalo obeťou dvoch levov ľudožrútov. Skutočný príbeh v Hollywoode aj sfilmovali. Vypchaté telá oboch levov zabijakov sú vystavené v múzeu v Chicagu. Prechádzali sme územím kedysi terorizovaným dvojicou levov, ktoré sa vraj nikdy ani len nestretli. Každý lovil osobitne. Oba mali pokazený chrup, ktorý ich údajne prinútil prejsť na jemnejšie ľudské kosti a mäso. Most, ktorého výstavba si vyžiadala masovú krvavú obeť, nás natoľko zhypnotizoval, že sme si ho nestačili ani vyfotografovať. Ale keď sa vzápätí cez cestu chystalo prebehnúť niekoľko žiráf, boli už kamery opäť v pohotovosti.

Nomádi bez pasov

Masajská osada Eterai Boma, v ktorej som sa zastavil, má okolo tristo duší, ale viac ako polovica osadníkov sú malé deti. Hoci Masajovia tvoria z kenského počtu obyvateľov iba necelé dve percentá, stali sa akýmsi symbolom krajiny. Sú rodení nomádi bez akýchkoľvek osobných dokumentov. Pestré odevy, veľké nádherné šperky, vysoký vzrast, tance, spev, dobre zachované zvyky a hrdosť kmeňa bojovníkov a pastierov urobili z tejto komunity žijúcej pod Kilimandžárom vyhľadávaný turistický cieľ. Žijú tu nad mieru skromne v hlinených nízkych chyžiach skrútených vnútri do ulity bez okien a každý autokar s cudzincami je pre domorodcov vítanou príležitosťou zmierniť ich chudobu. V masajskom národnom parku Amboseli v roku 1934 a potom o 20 rokov neskôr poľoval na divú zver aj Ernest Hemingway. Niekoľko rokov po jeho druhom pobyte pod Kilimandžárom v tomto raji lovcov vyhlásili Amboseli za rezerváciu a pušky dostali zákaz vjazdu. Legendárny Hemingway tu zbieral materiál na svoj román a poviedky. To on vraj slovo safari udomácnil v spisovnej angličtine. Dva razy tu ťažko ochorel a dva razy prežil haváriu lietadla. Veľký spisovateľ tu zanechal hlbokú stopu a sú ľudia, ktorí sa do týchto končín Afriky vydávajú iba preto, aby navštívili miesta, ktoré mal rád.

Bzučiaci kotol

Väčšina z dvoch miliónov turistov, čo sa ročne prídu pokochať stádami zveri na červenej pôde saván, prichádza cez Nairobi. Keď som sem zamieril po prvý raz v roku 1978, malo toto najmodernejšie mesto východnej Afriky niečo vyše milióna obyvateľov. Dnes ich má štyri milióny. A počet obyvateľov Kene sa za ten čas zdvojnásobil - na 30 miliónov. Hlavné mesto obkľúčili nedohľadné chudobné slumy, kým centrum sa usiluje o honosný lesk veľkomesta. Bzučiaci kotol plný neuveriteľných kontrastov. Mladé mesto postavené na niekdajších močiaroch nemá žiadne historické pamiatky, ktoré by stáli za reč. Nápadné je tu však množstvo bežcov, tvrdo trénujúcich v rušných uliciach. Keňa tradične rodí špičkových vytrvalcov, bez ktorých si stupne víťazov na olympiádach či svetových šampionátoch nemožno ani predstaviť. Atlétom však nejde iba o víťazstvo, ale o útek z biedy, a tak sa v Keni behanie stalo niečím ako náboženstvom. Nairobi je epicentrom večného politického kvasu v štáte, v ktorom štyridsať politických strán zápasí o moc. Aj tak je Keňa vo východnej Afrike najstabilnejšou krajinou, čo turisti oceňujú. Ako nám povedal minister cestovného ruchu Danton Mwaza, jeho rezort je na vzostupe, odkedy sa o ňom vedú štatistiky. V meste, ležiacom v nadmorskej výške 1 700 metrov, ktoré v podstate nevie, čo sú pravé trópy, sa hosť obyčajne dlho nezdrží. Vydáva sa za dobrodružstvom, zvaným safari, čo po svahilsky znamená cestu.

Afrika v malom

Keňa je Afrika v malom, vzorka pestrosti čierneho svetadielu. Ochrana prírody tu však nepatrí medzi priority. Každý zásah do posledných útočísk zvieracieho kráľovstva prináša reťaz varovných zmien v zložení fauny a flóry. Opakovať do nekonečna hakuna matata - teda žiadny problém - nestačí.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní