Voľby v Nemecku odkrývajú karty: Merkelová s migračnou politikou utrpela

V krajinských voľbách Merkelovej strana utrpela, priazni voličov sa tešila protiimigrantsky zameraná krajná pravica.

Nedeľňajšie parlamentné voľby v nemeckých spolkových krajinách Bádensko- Württembersko, Porýnie- Falcko a Sasko-Anhaltsko otriasli politikou Angely Merkelovej a iných strán. Pre migračnú krízu sa do všetkých troch krajinských parlamentov dostali zástupcovia populistickej pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AFD).

„V podstate som čakal väčšie prekvapenie a väčšie straty Kresťanskodemokratickej únie (CDU),“ priznáva bezpečnostný analytik Ivo Samson. Strana kancelárky Angely Merkelovej nakoniec najviac utrpela len v Porýní-Falcku a v Sasku- Anhaltsku, kde sa prvý raz do krajinského snemu dostala pravicová a konzervatívna AFD.

„Nemecké krajinské voľby sa trocha podobajú našim - niekto zvíťazil, ale bude mať problém zostaviť vládu,“ dodáva odborník na zahraničnú politiku.

Zmobilizoval ich strach

Cez víkend bolo v Nemecku naozaj rušno. K volebným urnám sa hrnuli milióny voličov, takú účasť už volebné miestnosti dávno nezažili. Polarizácia verejnej mienky v súvislosti s utečencami pritiahla k voľbám viac voličov ako pred piatimi rokmi - v Bádensku- Württembersku a Porýní- Falcku dosiahla účasť 70,4 percenta, v Sasku-Anhaltsku 61,1 percenta.

„Účasť bola naozaj vysoká. Nemecko žije teraz tým, že Nemci sú ohrození. Ľudia sa takpovediac zmobilizovali a išli k volebným urnám. Dúfajú, že strany ako Alternatíva pre Nemecko, ktorá získala štvrtinu hlasov, ich ochráni,“ hovorí Ivo Samson.

V Nemecku si každá krajina zachováva nezávislosť, preto sú ľudia z jednotlivých častí krajiny viac motivovaní rozhodovať o svojom osude. A posledné mesiace migračná politika Angely Merkelovej poriadne otriasla ich emóciami.

Výsledok? Etablované strany, teda Kresťanskodemokratická únia kancelárky Angely Merkelovej a Sociálnodemokratická strana (SPD) vicekancelára Sigmara Gabriela, utrpeli veľké straty a, naopak, zelení zaznamenali v Bádensku-Württembersku historický úspech, keď prvýkrát v povojnových dejinách Nemecka so svojimi 30,3 percenta zvíťazili v krajinských voľbách.

Aj keď sa hovorí o tom, že Merkelová dostala na frak, jej pozícia v strane nie je celkom ohrozená. V každom prípade však potrebuje silnú pozíciu, aby mohla na blížiacom sa summite Európskej únie zameranom na riešenie migračnej krízy účinne hájiť navrhovanú dohodu s Tureckom.

Alternatíva na vzostupe

„Sociálni demokrati si stále držia v Nemecku svoje pozície, ale všeobecne môžeme povedať, že v dôsledku migračnej krízy vyhrala krajná pravica, zastupovaná AFD,“ konštatuje Ivo Samson. V Porýní- Falcku obsadila kreslá v krajinskom parlamente prvý raz a získala dokonca o šesť percent viac, než požadujú volebné podmienky.

„Zo šestnástich spolkových krajín má zastúpenie už vo ôsmich a tento trend je na vzostupe. Je otázne, ako dopadnú parlamentné voľby,“ zamýšľa sa bezpečnostný analytik. AFD vznikla v roku 2013 a odvtedy jej popularita rastie. Od začiatku sa profilovala ako euroskeptická a národne konzervatívna strana.

Jej zakladateľ Bernd Lucke šíril najmä myšlienky o neudržateľnosti eurozóny. Vlani však stranu opustil, pretože členovia si zvolili za novú líderku Frauke Petryovú a v AFD sa podľa mnohých začali viac prejavovať xenofóbne, krajne pravicové a proruské postoje. „AFD nemá žiadnu politickú koncepciu a žiadne schopnosti nájsť riešenie problémov,“ povedal ešte pred voľbami pre denník Die Welt nemecký minister vnútra Thomas de Maizière.

Predsedníčka AFD Frauke Petryová to však vidí inak: „Voliči sa vo veľkej miere odvracajú od zabehnutých strán. Od nás očakávajú, že konečne vytvoríme opozíciu, ktorá zjavne neexistuje v Spolkovom sneme ani v krajinských snemoch,“ povedala.

Príliš xenofóbni?

„Dejiny našej krajiny v posledných desaťročiach ukázali, že sme bezpeční, silní a akcieschopní, keď je demokratický stred silný. Kto tento stred oslabuje, oslabuje našu spoločnosť, našu ekonomiku a našu demokraciu,“ reagoval na úspech AFD predseda sociálnych demokratov a vicekancelár Sigmar Gabriel.

Čo nateraz pre Nemecko znamená úspech AFD? „Časť nemeckej populácie to povzbudí,“ hovorí Ivo Samson.

Východonemecké Sasko-Anhaltsko s hlavným mestom Magdeburg sa považuje za jedno z hlavných dejísk nemeckých dejín a za kolísku reformácie. „Táto krajina vždy bola viac xenofóbna. Aj po zjednotení Nemecka. Niekoľko rokov som tam žil a viem, ako sa domáci správali k tým, ktorí boli iní. Takže úspech AFD posilní krajne pravicovú scénu,“ vysvetľuje analytik.

Predovšetkým majú Nemci strach. „Angela Merkelová nebola na kandidátke v žiadnej z troch krajín, kde sa v nedeľu konali voľby. A napriek tomu sa všade hlasovalo o jej politike. Pretože Nemci sa už mesiace nezaoberali ničím tak intenzívne ako utečeneckou otázkou,“ napísal denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Kancelárka Merkelová napriek naliehaniu rakúskeho kancelára Wernera Faymanna stále odmieta hornú hranicu pre prichádzajúcich migrantov. Jej rakúsky kolega už verejne deklaruje, že Merkelovej ústretový prístup k utečencom nefunguje.

„A bolo čoraz jasnejšie, že aj v Nemecku sú ľudia, ktorí si pomysleli - no dobre, príde ich opäť jeden až dva milióny, v Rakúsku ich zostane tristo- až štyristotisíc. Takto to nejde. Nie sme čakáreň Nemecka,“ povedal Faymann. Podľa neho sa musí do prerozdeľovania utečencov v rámci Európskej únie zaviesť poriadok.

A to si myslia aj mnohí Nemci. Vplyv a úspech krajnej pravice AFD teda podľa odborníka závisia od toho, či sa Európe podarí zastaviť imigračný tok. „Ak v tom neuspeje, krajná pravica narastie enormným spôsobom, lebo ľudia sa budú cítiť ohrození. Potom sa uchýlia k tým, ktorí im sľúbia ochranu pred davmi imigrantov,“ pripomína Ivo Samson.