Z Kamloops do Vancouvru: Vyhliadkový vlak prechádza údolím rieky Fraser.

Vybrali sme sa vlakom naprieč Kanadou

Na päťtisíckilometrovej ceste panoramatickým vozňom s dokonalým servisom spoznáte prírodu aj mestá. Pochopíte, ako sa staré rušňové depá stali súčasťou centier miest.

Keď kanadská transkontinentálna železnica spojila pred stotridsiatimi rokmi územie Veľkých kanadských jazier na východe s Britskou Kolumbiou na západe, predvídaví vedeli, aký osoh to prinesie rozľahlej časti kontinentu. Kanadu dnes môžete spoznať počas jedinečnej, takmer päťtisíc kilometrov dlhej železničnej cesty.

Staré depo v centre

Unikátna vlaková cesta sa začína v Toronte. V metropole provincie Ontario, najľudnatejšom a multikultúrnom kanadskom meste, vám hneď udrie do očí jeho dominanta - veža s výškou 553,33 metra. Volá sa CN Tower a roku 1976 ju dostavala Kanadská národná železničná spoločnosť.

Kvôli televíznemu vysielaniu, pre potechu turistov a vraj i preto, aby signálom z veže mohla riadiť vlaky. Vedľa je staré rušňové depo s rotundou. Odolalo všeobecnému vytláčaniu železníc z centrálnych častí miest a premenilo sa na harmonickú zónu s múzeom, reštauráciou, atrakciami i exkluzívnou predajňou nábytku.

V centre mesta je aj veľkolepá Hokejová sieň slávy. Našinca poteší, že medzi exponátmi informujúcimi o hráčoch, tímoch, rekordoch i trofejach NHL sú aj české a slovenské dresy a že na čestnom mieste, pripomínajúcom takú legendu, akou je Wayne Gretzky, si prečíta aj meno Peter Šťastný. Keď už sa človek ocitne v Toronte, mal by navštíviť i tunajšie ostrovy.

Poskytujú kopu príležitostí na rekreáciu. Skúsiť treba autobusový výlet k Niagare, riečnej hranici medzi Kanadou a USA. Z autobusu sa vystupuje v obci Niagara Village, možno až trochu gýčovitej, ktorej však robí česť zaujímavé víno. Obec totiž leží vo vinárskej oblasti. Plavba loďou po Niagare až k duniacemu spenenému kotlu, do ktorého sa z výšky rútia riečne vody, je úchvatná.

Niagarské vodopády sú dva. Jeden na kanadskej strane hranice, druhý na americkej. Podnes sa údajne súperí, ktorý je krajší. Nuž, na oba prírodné fenomény je nádherný pohľad. Najmä zhora. Nám sa naskytla taká vyhliadka z otočnej reštaurácie vo veži blízko vodopádov.

Canadian číslo 1

Po troch dňoch v Toronte a jeho okolí sme nastúpili do vlaku Canadian číslo 1, vystrojeného na cestu do Vancouvru. V lôžkovom vozni boli prekvapivo široké postele, umývadlo i WC v každom oddelení. Lôžkové vozne mali vždy aj pár oddelení s ležadlami oddelenými od chodbičky závesom, rýdzo turistickú triedu.

Uprostred súpravy dvadsiatich troch vozňov boli štyri zvané Dome car. Fungujú ako samoobslužné bufety, v ktorých sú termosky s čajom a kávou, mikrovlnka, kresielka na odpočinok. Z bufetu vedú schodíky do panoramatickej strešnej časti vozňa, odkiaľ sa možno rozhliadať po krajine na všetky svetové strany. Najväčšiu radosť prinášal cestujúcim reštauračný vozeň, jeho veľké stoly, pohotový personál a výborné jedlá.

Čím viac sa vlak blížil k Winnipegu, tým menej lesov a jazier sme videli za oknami. Krajina získavala charakter prérie. Zdalo sa, akoby cez ňu už-už malo prefrčať stádo bizónov. V centre Winnipegu, krásneho hlavného mesta provincie Manitoba, stojí presne ako v Toronte zrušené železničné depo. Aj tu zachovali rotundu a šikovne do nej umiestnili tržnicu. Ponechali tiež pár starých koľají s expozíciou historických vozňov.

Viacero rušňov

Keď vlak prešiel asi dve tretiny cesty, zastavil v Edmontone, hlavnom meste provincie Alberta. Jednokoľajová trať pretínajúca Kanadu nie je elektrifikovaná a každý dlhočizný vlak po nej ťahá spravidla niekoľko dieselelektrických rušňov.

Nákladné vlaky neraz majú až dvesto vozňov. Na jednokoľajke preto postavili dlhé výhybne, na ktorých sa vlaky križujú. Za Edmontonom začal terén stúpať a čoskoro sa objavili štíty Skalnatých vrchov. Napokon vlak zastavil v mestečku Jasper.

Vystúpili sme z Canadianu, ktorý odišiel po svojej regulárnej trase cez hory do Vancouvru. Najprv však z vysokozdvižných plošín vyčistili jeho okná, aby cestujúci mohli nerušene pozorovať horskú scenériu.

Nás čakalo poznávanie Jasperského národného parku a cesta autokarom na juh do mesta Banff, odkiaľ sme sa mali vydať o päť dní cez Skalnaté vrchy do Vancouvru výletným vlakom Rocky Mountaineer. Cestovali sme autobusom ku kaňonu Maligne a loďou na ostrov Spirit. Naskytol sa nám rozprávkový výhľad.

Na ďalší deň sme pokračovali po diaľnici Icefields stále na juh. Mali sme príležitosť obdivovať ľadovcové jazerá i mohutné vodopády. Zažili sme aj neobyčajný výlet na ľadovec Athabasca, a to špeciálnym terénnym autobusom nazývaným Ice Explorer. Nedá sa zabudnúť na horské jazero Louise na úpätí ľadovca Victoria.

Napokon sme docestovali do mestečka Banff, z ktorého sa dajú podnikať hviezdicové výlety do Skalnatých vrchov. Dominantou strediska je hotel Fairmont Banff Springs. Patrí medzi svetové hotely číslo jeden. Podnikli sme krátky okružný let vrtuľníkom ponad horský svet, ale aj niekoľko peších túr do blízkeho okolia.

V Národnom parku Banff môžete stretnúť jelene wapiti, horské kozy, medvede, muflóny žijúce v prekvapivej symbióze s ľuďmi. Ak sa však turista ocitne v blízkosti zveri, pre vlastnú bezpečnosť musí dodržať základné pravidlá spísané na informačných tabuliach.

Vlak Rocky Mountaineer

Posledná etapa zájazdu sa začala slávnostným nástupom do vlaku Rocky Mountaineer, ktorý na trati z Calgary do Vancouvru zastavuje aj v stanici Banff. Usmiati a vyobliekaní sprievodcovia otvorili nástupné plošiny, natiahli červený koberec, k dverám vozňov pristavili podnožky, vedľa dverí vyvesili zástavy a s radosťou nám pomáhali nastupovať do „svojho“ vlaku.

Má tri vozňové triedy - Červený list, Strieborný list a najvyšší Zlatý list. Ten zároveň zaručuje miesto v strešnej časti luxusného panoramatického vozňa s dokonalým servisom. Početný personál nás vo vozni uvítal prípitkom. V pohároch bol decentne džús.

Cez Skalnaté vrchy

Počas dvojdňovej cesty cez Skalnaté vrchy prechádza Rocky Mountaineer horskými priesmykmi a tiesňavami. Kedysi časť tejto železnice zdolávala také veľké prevýšenie, že rušne zlyhávali, ba občas sa vlak aj zrútil do rokliny. Neskôr na prekonanie najvyššieho bodu železnice vybudovali tunely. Dodnes vzbudzujú úctu dva špirálovité tunely v tvare osmičky v celkovej dĺžke šesť kilometrov a jazda cez ne je ozajstným zážitkom.

Vlak vojde do tunela a po čase sa jeho rušne objavia v rovnakom bode, no takmer o sto metrov vyššie. V tej chvíli však na trati pod nimi ešte len miznú v tuneli posledné vozne. Kto pozná náš špirálovitý tunel pri Telgárte, vie, o čom je reč. Večera nás čakala v hoteli blízko stanice Kamloops, kde vlak na noc zastavil. Autobus na odvoz cestujúcich do hotela pristavili ku každému vozňu!

Aj ráno sa každý dostal autobusom až k svojmu vozňu, kde sa opakoval ceremoniál nástupu do vlaku za zdvorilej asistencie sprievodcov. Zoznámili sme sa aj s vlakvedúcim. Keď videl naše nadšenie, ukázal nám aj priestory, do ktorých sa bežný cestujúci nedostane - veliteľský vagón, kuchyne aj elektrocentrálu, ktorá napája vlak elektrickou energiou.

Na druhej strane hôr ukončil Rocky Mountaineer svoju cestu v metropole Britskej Kolumbie, modernom prístavnom veľkomeste Vancouver. Oplatí sa pochodiť jeho centrum krížom-krážom, pozrieť sa na neďaleký Vancouver Island a navštíviť aj najväčšie mesto tohto ostrova Victoriu.

Spravidla vám ponúknu autobusový výlet spojený s prepravou mohutným trajektom. Trochu zdĺhavé, ale odmenou za trpezlivosť je očarujúci záhradný areál Butchart Gardens vo Victorii. O rastlinstvo z rôznych kútov sveta a celoročne kvitnúce kvety sa tu denne stará 45 profesionálnych záhradníkov. Na spiatočnú cestu do zátoky v centre Vancouvru sa dá využiť hydroplán. Let trvá asi štyridsať minút. Vancouver sa pýši aj jedným z najväčších mestských parkov.

Rozprestiera sa na polostrove a pomenovali ho Stanley Park. Číhali v ňom na nás magnety ako obrovské akvárium a delfinárium, totemy, vyhliadky na mesto i jachtový prístav. My sme však chceli v meste vidieť olympijskú dedinu, rušnú čínsku štvrť, trhovisko i nezvyčajné parné hodiny. Lákadiel veľa vrátane večere v otáčajúcej sa reštaurácii vysoko nad mestom.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].