Záhada na mori: Smrť múmie odhadujú lekári na 7 dní. Ako je to možné?

Svet rieši námornú záhadu. Pri brehoch Filipín objavili telo mŕtveho Nemca, ktorého sedem rokov nikto nevidel.

Dvadsaťtriročný Christopher Rivas šiel jedno ráno koncom februára popri brehoch ostrova Mindanao, druhého najväčšieho na Filipínach, s priateľom na ryby. Nad tým, čo našiel zhruba šesťdesiat kilometrov od brehu, si odvtedy láme hlavu celý svet.

Na potápajúcej sa jachte so zlomeným sťažňom sedelo za stolom dokonale mumifikované telo. Papiere pri mŕtvole potvrdili, že ide o 59-ročného Manuela Fritza Bajorata, skúseného jachtára z nemeckého Twistedenu, ktorého videli živého naposledy v roku 2009.

Kedy a ako zomrel, najskôr nikto netušil. Plavila sa zničená jachta roky nepovšimnutá v okolitých vodách? A ako je možné, že je telo tak dobre mumifikované? Ani privolaní filipínski policajti nepoznali odpoveď.

Moderná múmia?

Ak by spadol do vody, bol by to iný príbeh. Telo by sa s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nenašlo. Tamojšie tropické vody by urýchlili rozklad tela. Čo by po pár dňoch vyplávalo na hladinu, o to by sa postarali žraloky či iné ryby. Múmia však budila dohady. Je možné, že v takejto pozícii umrel už pred rokmi?

Suché studené vetry, horúčavy a soľ vo vzduchu mohli podľa odborníkov za určitých okolností spôsobiť mumifikáciu tela. „Je viacero možností, ako sa čosi také môže stať. Ak sa telo dehydruje, bunky vysychajú a zmenšia sa. To znemožňuje pôsobenie hnilobných procesov. Navyše, na mori sa vo všeobecnosti vyskytuje málo hmyzu, vzduch je slaný a neustále prúdi,“ pátral po možných príčinách pre denník Daily Mail profesor Frank Ruhli z medicínskeho inštitútu v Zürichu.

„Len čo je proces mumifikácie dokončený, telo dokáže existovať prakticky neobmedzene,“ dodal Ruhli. Pri Bajoratovom tele sa našiel album rodinných fotografií a odkaz pre mŕtvu manželku Claudiu.

Manuel, ktorý neznášal studené nemecké zimy - aj preto sa rozhodol žiť v teplých krajinách -, sa spočiatku plavil s ňou. V roku 2008 sa však rozišli. Claudia o dva roky zomrela na rakovinu. Pochovali ju na ostrove Martinik, jednom z najobľúbenejších miest bývalých manželov.

Manuel jej zanechal odkaz, ktorý sa našiel na stole vedľa neho. „Tridsať rokov sme kráčali spolu po rovnakej ceste, no volanie diabla bolo silnejšie než chuť žiť. Si preč. Nech Tvoja duša nájde pokoj. Tvoj Manfred,“ lúčil sa s ňou.

Čítajte viac:

Záhada mŕtvych zvierat: Zahynulo 150 000 tučniakov. Čo ich zabilo?

Príčina smrti - infarkt

Zostala po ňom dcéra Nina, ktorej filipínske úrady zariadili let do krajiny kvôli identifikácii tela. Filipínske úrady však prípad nepovažujú za vraždu. „Nenašli sme žiadnu zbraň ani žiadny ďalší dôkaz prítomnosti druhej osoby na palube,“ vyhlásil hovorca tamojšej polície Goldie Lou Sega.

Podľa kriminalistického odborníka z Kolína Marka Beneckeho uvažovali správne. „Poloha, v akej sa telo našlo, naznačuje, že smrť prišla neočakávane. Prikláňal by som sa k infarktu,“ povedal denníku Bild. Neskoršia pitva vo filipínskom meste Butuan City prezradila veľa, no nie všetko.

Lekári potvrdili rozsiahly infarkt myokardu. „Domnievame sa však, že osoba na lodi neumrela pred rokmi, ale zhruba pred siedmimi dňami,“ vyhlásili. O to väčšou hádankou zostáva, ako je možné, že telo sa tak rýchlo mumifikovalo. „Aj pre nás je to záhada,“ vyhlásil policajný šéf vo filipínskom meste Barabo Mark Navales.

Manuel bol skúsený námorník. Na svojej jachte Sajo brázdil svetové oceány viac než dve desaťročia. Za ten čas podľa dostupných údajov zvládol viac než pol milióna námorných míľ. „Neverím, že by sa nedokázal vyhnúť búrke. Ten sťažeň sa mu podľa mňa zlomil, až keď už bol po smrti,“ myslí si jeho kamarát Dieter, s ktorým sa zoznámil na mori pri brehoch Malorky v roku 2009, rok po rozchode s manželkou.

Hoci ho nikto nevidel živého od roku 2009, ešte pred rokom mu ďalší z priateľov blahoželal k narodeninám na Facebooku. A Bajorat odpísal.

Crowhurstova tragédia

More dokáže s človekom zvláštne veci. Bajoratov príbeh pripomenul smutnú story britského biznismena Donalda Crowhursta, ktorého loď našli pred štyridsiatimi rokmi opustenú pri Azorských ostrovoch. Aj on umrel po mesiacoch samoty, no na rozdiel od Nemca dobrovoľne.

Donald sa v roku 1968 ako amatér prihlásil na jachtárske preteky okolo sveta. Pod názvom Golden Globe Race ich zorganizoval týždenník Sunday Times. Dôvod bol jednoduchý. Crowhurstove dlhy. Organizátor vtedy ponúkal víťazovi päťtisíc libier.

Prvý v cieli by získal celosvetovú slávu. Crowhurstovi viac nebolo treba. Prihlásil sa napriek tomu, že nikdy takú dlhú plavbu nepodstúpil a nemal s ňou žiadne skúsenosti. Keď prišli prvé problémy s kormidlom a navyše stratil časť zásob, vedel, že nevyhrá, no vzdať sa nechcel. Radšej krúžil po Atlantickom oceáne a užíval si pocit lídra. Hoci ním nebol.

Do sveta posielal falošné správy o mieste, kde sa jeho trimarán práve nachádza. Nechtiac tak donútil skutočného lídra pretekov Nigela Tetleyho riskovať tak veľa, až poškodil loď. Len 1 100 míľ pred cieľom ju musel opustiť, aby si zachránil život. Keď sa to Crowhurst dozvedel, prebudilo sa v ňom svedomie.

Kvárený pocitom viny napokon zrejme spáchal samovraždu skokom cez palubu. Manželka Clare si odvtedy spytovala svedomie. „Dodnes sa cítim vinná. Chcel si to rozmyslieť, no ja som ho presvedčila, že by to neskôr mohol ľutovať. Sponzor, ktorý mu požičal na loď, ho totiž na poslednú chvíľu donútil ručiť naším domom, ak by sa s loďou niečo stalo alebo by odstúpil zo súťaže,“ priznala Clare pre denník Daily Mail päť rokov po pretekoch.

Čítajte viac:

Záhada skazy Hindenburgu vyriešená: Vzducholoď zničila statická elektrina

Kam zmizla Mary Celeste?

Záhadou na mori zostáva aj udalosť spred 144 rokov. Medzi Azorskými ostrovmi a Portugalskom sa v roku 1872 stratil dvojsťažník Mary Celeste s nákladom za viac než 30-tisíc dolárov. Po posádke ani stopy. Kapitán anglickej brigy Dei Gratia, ktorá objavila loď, všetko prehľadal, no bez výsledku.

„Neporušený a dobrý stav lode, ktorý sme pri záchrane zistili, bol taký čudný, že som cítil povinnosť všetko dôkladne preskúmať,“ napísal do Londýna člen britskej admirality v Gibraltáre F. Solly Flood. Prípadom sa zaoberal britský súd, no prvý raz v histórii nedospel k jasnému záveru.

Nedokázali sa zhodnúť, prečo posádka loď v takom dobrom stave opustila. Napokon ju vrátili majiteľovi Jamesovi Winchesterovi, ktorý ju okamžite predal. A posádke objaviteľskej brigy prisúdil súd prémie vo výške pätiny z nákladu, ktorý loď Mary Celeste viezla.


VIDEO Plus 7 Dní