Zemepis nezmenený: Keby boli dodržali pôvodné plány, Vyšehrad by sa zrejme nezmenil, ale krajina okolo neho asi áno.

Záplavy preverili význam vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros

V roku 1992 Slovensko prehradilo Dunaj a zdrž Vodného diela Gabčíkovo sa začala napĺňať vodou. Pôvodne bol v názve aj Nagymaros, kde mala byť ešte jedna zdrž a elektráreň, kým neprišli protesty na maďarskej strane.

Rajka. Komáre sa skryli pred slnkom a žaby kvákajú od hladu. Do zotmenia musia počkať, potom si prídu na svoje. Bude ich tu aspoň toľko ako Slovákov v Rajke. Z tejto maďarskej dediny má návštevník dojem, akoby sa hranica posunula. Raj v Rajke, nápisy Byty na predaj a reklamy na ne visia všade. Po slovensky.

Rajka, ako celé okolie Vodného diela Gabčíkovo na Slovensku, je developérsky zaujímavé miesto, stavajú sa tu celé nové sídliská obytných domov pre našincov.

A niektoré sa, naopak, rozpadávajú. Ako ten, čo ešte napoly stojí a napoly už leží tesne za dedinou, kde bola kedysi hať. „Patril starému strážcovi hate,“ tvrdia dvaja chlapi s kosami v rukách po maďarsky. Hať pri dome sa pomaly rozpadá. Mramorová tabuľa pripevnená o starý betón prezrádza, že sa tu kedysi konali protesty proti vodnému dielu.

„Na pamiatku všetkým uhynutým tvorom. Ochranárske združenie Mosonmagyaróváru.“ Ale nálady opadli, zavládol pokoj. Rybári si rozkladajú náčinie pri inom kanáli, tešiac sa, že „stále dobre berú“.

Žaby namiesto vody: Stará hať v Rajke doslúžila… Mramorová tabuľa prezrádza, že sa tu kedysi konali protesty proti vodnému dielu. Foto: Norbert Grosz

Zmenil sa aj zemepis

Kedysi bolo všetko jednoduché. Hore bol Žitný ostrov ohraničený Malým Dunajom, dolu Szigetköz, Malý Žitný ostrov, Maďari mali tiež svoj Malý Mošonský Dunaj. V strede tiekol Dunaj a jeho stredom išla hranica. Medzi dvomi „Malými Dunajmi“ bolo množstvo kanálov a ramien - živá suchozemská delta. Pod nimi štrk z Panónskeho mora a obrovské žriedlo pitnej vody.

V roku 1992 Slovensko prehradilo Dunaj a zdrž Vodného diela Gabčíkovo sa začala napĺňať vodou. Pôvodne bol v názve aj maďarský Nagymaros, kde mala byť ešte jedna zdrž a elektráreň, ešte v osemdesiatych rokoch stavba napredovala podľa plánov, kým neprišli protesty na maďarskej strane.

Ak má zdrž v Gabčíkove vodnú plochu šestnásť krát štyri kilometre, tak medzi Nagymarosom a Vyšehradom mala byť voda zadržiavaná na 95 kilometroch toku Dunaja a tunajšia elektráreň mala obrovskú masu vody Dunaja premieňať na elektrickú energiu. Mala...

Z plánov nezostalo nič, iba keď je v Dunaji málo vody, vidno ešte pár panelov trčať z vody na mieste, kde mal byť náhon. Aj variant C, ktorý Slovensko dokončilo, keď maďarská vláda od zmluvy v roku 1989 odstúpila, priniesol Dunaju a jeho povodiu zmeny. Zmenili sa vodné toky, hladiny vôd, príroda. A zmenil sa aj zemepis.

Teraz tečie v strede Dunaj v umelom koryte, ktorý vykopali Slováci spolu s Maďarmi. „Keď sa v osemdesiatych rokoch upravovalo dno kanála obrovskými kovovými valcami, prenajímali si naše veľké traktory z družstva,“ hovorí László Farkas, správca kúpeľov v Lipóte. Nedá mu, aby z brehu nekomentoval to, na čo sa práve pozerá: „Starý Dunaj je dnes bezvýznamná riečka, kde už veľké lode nemôžu. Plachetniciam aj výletným lodiam odzvonilo. Zato tu našli raj vodáci.“

Príroda a monštrum

Dunakiliti. Béla Kránics prevádzkuje kemping Vadvíz - Divoká voda - priamo na území vodného diela v Dunakiliti. „Je to dobré východisko na vodné túry,“ hovorí. Idú až do Čunova, kam sám rád chodieva na rafting. Ba ešte ďalej, Slováci, ktorí splavujú Dunaj od Devína, sa tu radi zastavujú. Oficiálne cyklotrasy sa končia pri Rajke, ale cesty po hrádzach a poľných cestičkách pokračujú, tak si v kempingu urobili vlastné mapy cyklistických aj vodných ciest, najzaujímavejších okruhov po okolí.

Veziete sa autom po chránených územiach a kocháte sa pohľadom na jedinečnú vnútrozemskú deltu Dunaja. „Keby nepostavili vodné dielo, bol by tu národný park,“ hovorí Balázs Horváth, vedúci informačnej kancelárie v Mosonmagyaróvári. A možno nie. Príroda tu nie je panenská, ale znovu a znovu ožíva a prediera sa cez zásahy ľudskej ruky. Na jednom mieste vedie cesta rovno do rieky. Či skôr rieka sa cez ňu valí, akoby nevedela, že chcete prejsť na druhú stranu.

Betónový nezmysel: Obrovské technické monštrum pri Dunakiliti, hať, ktorú nikdy neuviedli do prevádzky. Dunaj napokon prehradili pri Čunove. Foto: Norbert Grosz

Neďaleko Dunakiliti je ešte niečo, čo do idylického obrazu nezapadá. Obrovské technické monštrum, funkčný stupeň postavený podľa pôvodného plánu, ktorý však nikdy plne neuviedli do prevádzky. Dunaj napokon prehradili pri Čunove a betónová pyramída zostala ako umelecké dielo bez účelu. Doslova, lebo v maďarčine je výraz pre „technický objekt“ rovnaký ako pre „umelecké dielo“.

Postarší strážnik sa nevie vynačudovať, že sa ešte nájde dakto, kto s tým márni čas. Ochotne nás nechá poprechádzať sa po dne úplne zbytočnej zdrže, kde okrem vŕb, agátov a trávy objavíte aj pár ohnísk, fliaš či plechovíc od piva a, samozrejme, aj stopy po láske, ktorá mala zostať ukrytá. Smutný pohľad. Ktovie, koľko to stálo. Otázka, na ktorú vám nikto neodpovie. Ale vypočujete si názory, ktoré vás prekvapia.

Táto časť výstavby vodného diela na maďarskom území je pre obyvateľov Malého Žitného ostrova kontroverzná tým, že nesúhlasia s oficiálnym maďarským názorom - odporom voči vodnému dielu. „Celý čas sme boli naklonení výstavbe vodného diela, videli sme v ňom ochranu pred povodňami. A zdrž v Dunakiliti? Mohli sme mať druhý Balaton!“ hovorí László Farkas. Za pravdu mu dáva aj Balázs Horváth, bývalý ochranár: „Keby tam zdrž postavili, nevznikol by problém so zásobovaním Malého Žitného ostrova vodou.“

Suchá a potopy

Prečo hovoril o nedostatku vody? Ihneď po prehradení Dunaja v roku 1992 postihla Malý Žitný ostrov skutočná ekologická katastrofa. Koryto Dunaja sa prehĺbilo a do siete kanálov, ktoré zásobujú Malý Žitný ostrov, netieklo nič, zrazu, z jedného dňa na druhý. „Všetko bolo vtedy suché,“ spomína Farkas. „Dno tých kanálov bolo vyššie než dno Dunaja."

Keby vodu prehradili, ako pôvodne zamýšľali, v Dunakiliti, bolo by po probléme. Po troj- či štvorročnom suchu si však maďarská strana zvolila iné riešenie a dnes zásobuje Szigetköz systém niekoľkonásobného stupňovitého vzdúvania hladiny starého Dunaja. Na viacerých miestach nasypali z jednej strany rieky na druhú kamene, zahatali ju a hladina sa na tom mieste logicky zdvihla a kanály Malého Žitného ostrova majú dostatok vody.

Jeden takýto stupeň je pri Dunakiliti - Vodný skok. Keby si rieka zaskákala ešte dvakrát, vody by nebol nedostatok v celej oblasti, myslí si Horváth. Ale na to treba nové a nové peniaze a tak je stále predmetom rokovaní medzi Slovenskom a Maďarskom, ako si spravodlivo rozdeliť vody Dunaja. Lebo problémy so zásobovaním vodou pretrvávajú.

„Severná časť Malého Žitného ostrova má už vody dosť, ale južnejšie stále vidíte vysychajúce ramená. Problém má napríklad Győr,“ hovorí Balázs Horváth.

Rozmary rieky

Každý má svoje problémy. Traja kamaráti relaxujú v zátoke pri starom Dunaji, neďaleko Ásványráró, dediny na brehu Dunaja. Keby sme ho preskočili, boli by sme v našich Bodíkoch. „Kedysi bolo toto miesto také plné, že nebolo kde postaviť stan. A keď ste chceli dobré miesto na lovenie rýb, museli ste prísť už o polnoci,“ hovorí Ferenc Szabó. Teraz tu svieti len ich stan pri vysychajúcom ramene rieky.

Životy ľudí na oboch ostrovoch odnepamäti určoval Dunaj. Strechy tunajších domov boli z trstiny a nánosy z Dunaja zúrodňovali pôdu. A ničili majetok ľudí. László Farkas si spomína, že keď prišla „ľadová povodeň“ po zime alebo „zelená“ na jar, voda sa držala v dedinách a na poliach aj tri týždne. „Na veľké potopy, ako v roku 1954 a v roku 1972, sa nezabúda. Zalialo dediny, nemohli sme zožať úrodu,“ hovorí.

„Preto tu nikde nenájdete staré sedliacke domy. Stavali ich z nepálených tehál a keď nasiakli vodou, spadli. A bolo treba stavať nové,“ vraví Bálázs Horváth. Prvá protipovodňová hrádza na Malom Žitnom ostrove vyrástla v roku 1886. Sieť kanálov na odvodňovanie vybudovali v roku 1950, starý a Mošonský Dunaj spojil umelý kanál. Po spustení vodného diela do prevádzky vybudovali stupne a kanály - tentoraz na dostatočné zásobovanie ostrova vodou. Slúžia aj na to, aby z času na čas celý ostrov zaplavili. Aby lužný les prežil.

Dve strany Dunaja

Obe strany starého Dunaja, slovenská a maďarská, boli kedysi nerozlučne prepojené. „Ešte v roku 1948 mali ľudia z našej dediny štyristo hektárov pôdy na slovenskej strane,“ hovorí László Farkas a ukazuje miesto, kde bol kedysi prístav v Dunaremete.

Zmenilo sa a každý sa musí čudovať, kam vedie platanová aleja, čo sa nepochopiteľne končí na brehu rieky. Ale čudoval by sa aj ten, kto toto miesto poznal v minulosti. Hladina Dunaja klesla z 3,5 metra na 60 centimetrov. Ako klesala, začal sa v strede rieky vynárať ostrov, ktorý vzápätí zarástla bujará zeleň.

„Čoskoro sa však všetko zmení!“ povie László víťazoslávne. „Má odtiaľto premávať kompa do Gabčíkova. Potrvá to štyridsať minút. Viac ako autom, ale bude to určite krajšie. Pomestí sa na ňu šesťdesiat ľudí a päť-šesť áut,“ dodá. Ako často bude premávať? „Podľa záujmu.“

Možno to bude práve kompa, čo oživí tento región, a nielen na maďarskej, ale aj na našej strane rieky. Lipót žije z turistického ruchu. Minulú sezónu navštívilo tunajšie termálne kúpele 160-tisíc ľudí, takmer tri štvrtiny boli Slováci. Občas nejaký Holanďan či Nemec. „Viete, čo chcú? Navštíviť vodné dielo v Gabčíkove! Pre nich je to turistická atrakcia. Tak sme sa prispôsobili a ponúkame im jednodňové výlety,“ hovorí László.

Kto teda vraví, že Maďari nemôžu prísť vodnému dielu na meno? Je tu, funguje, stalo sa realitou. V „Szigetköze“, zdá sa, mnohí aj ľutujú, že je stupeň v Čunove, nie v Dunakiliti. Ale nezabudnú dodať - veď čas ukáže, či je ľudské vodné dielo darom od Boha alebo od diabla. To zistíme, až keď dole všetkými štyrmi Dunajmi pretečie veľmi veľa vody.

Júnová voda, pravý breh

Od Rajky po Dunaremete platil prvý stupeň protipovodňovej aktivity od 1. júna. Keď voda v sobotu 8. júna kulminovala v Budapešti rekordnými 901 centimetrami, od Komárna vyššie hladiny už klesali. Neprešli ani dva dni a hladina sa znížila o viac ako tri metre. V Čunove totiž znovu začali zadržiavať vodu, predtým všetku púšťali dole starým Dunajom. Odviedol prebytočnú vodu v medziach hrádzí, no chýbalo iba málo...

„Vybudovaním Gabčíkova sa Dunaj rozdelil do dvoch korýt a aj Zdrž Čunovo reguluje tok. Keby nebolo vodné dielo, veľké územie by sa ocitlo pod vodou,“ hovorí Zoltán Bedrna z Katedry pedológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Aj podľa Balázsa Horvátha, vedúceho informačnej kancelárie v Mosonmagyaróvári, boli technické stavby na Dunaji dobre dimenzované pre súčasnú povodňovú situáciu. Pravidelne zaplavované územia lužných lesov boli pod vodou, no to je pre ich rast dobré rovnako podľa B. Horvátha, ako aj jeho slovenského kolegu Andreja Devečku z ochranárskeho združenia BROZ. Voda siahala až po okraj hrádzí, podstatné je, že sa nepreliala. „Poslednú veľkú povodeň na Malom Žitnom ostrove spôsobilo v roku 1954 pretrhnutie hrádze na štyroch miestach,“ hovorí Balázs Horváth. Problémy mal iba Győr. Keby bol stupeň Dunakiliti plne sfunkčnený, nenastali by ani tie. „Došlo k spätnému toku Mošonského Dunaja, zatopilo časť mesta. Evakuovali dvetisíc ľudí a mosty boli zatvorené,“ dodáva.

Rozhodnutie o delení vody náleží v súčasnosti vodohospodárskemu dispečingu v Čunove (Vodohospodárska výstavba Bratislava). Pôvodne mal byť stupeň aj dispečing v Dunakiliti, no Maďarsko to odmietlo spolu s pôvodnou zmluvou. O vode v Dunaji sa stále rokuje, počas krízy sa „vymieňajú informácie“, ale páky sú na slovenskej strane.

„Spolupráca na hraničných vodách je dohodnutá na úrovni splnomocnencov a ich pracovných skupín. Vymieňajú si aktuálne údaje a vykonávajú spoločné merania. Každú informáciu, ktorá môže ovplyvniť hydrologické pomery na území susedného štátu, si strany priebežne poskytujú,“ uviedol hovorca Ministerstva životného prostredia SR Maroš Stano. A keby stál aj Nagymaros? „Pôda medzi Komárnom a Novými Zámkami by sa zasolila. Ale Budapešť by bola lepšie chránená pred záplavami,“ hovorí Bedrna.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní