Zbabraný život mladšieho Stalinovho syna: Upil sa na smrť!

V detstve a mladosti nič dobré nenasával. Manželstvo jeho rodičov neprekypovalo šťastím. Popíjať začal už v škole.

Po smrti vodcu proletariátu Lenina držal Josif Vissarionovič Stalin pod palcom celú sovietsku krajinu. Rodinu nie. Každého podozrivého posielal k múru, ale rodinu - aspoň tú najbližšiu - nemohol.

Keďže riešil problémy kolosálneho významu, nemal na ňu čas. A tak jeho deti vyrastali všelijako. Najmä s komplikáciami. S komplikáciami pokračovali aj ďalším životom. Osobitne Stalinov mladší syn Vasilij.

V chorom svete

V detstve a mladosti nič dobré nenasával. Manželstvo jeho rodičov neprekypovalo šťastím. Rozdiel vo veku bol medzi nimi obrovský - dvadsaťdva rokov.

Obrovský bol aj v názoroch a v správaní. Stalin bol hrubý, arogantný a krutý muž. Bažanov, jeho bývalý tajomník, o ňom napísal: „V rodine sa správal ako tyran. Tak napríklad celé dni neprehovoril jediné slovo a neodpovedal žene ani synovi na otázky...“

Nadežda, jeho manželka, bola zasa precitlivená, čoraz častejšie prenikali k nej správy o násilí v krajine a vyčítala to mužovi. Konflikty medzi nimi narastali a skončili sa Nadeždinou samovraždou.

Nadežda sa priveľmi nestarala o výchovu detí. Potom starostlivosť o Vasilija a jeho sestru Svetlanu prevzali pestúni. Medzi nimi bol Lavrentij Berija, šéf bezpečnosti, najväčší intrigán s miliónmi ľudských obetí na svedomí.

Deti vyrastali v pokrivenom, schizofrenickom prostredí vládnucej vrstvy, kde navzájom číhali na seba. Bolo to obdobie, keď spočiatku mizli Stalinovi blízki spolupracovníci a neskôr dokonca príslušníci jeho vzdialenejšej rodiny.

Dlhoročné tresty v gulagoch alebo smrť postihli viacerých z rodiny Allilujevovcov, príbuzných jeho druhej manželky, i z rodiny Svanidzeovcov, príbuzných jeho prvej manželky. Chodili k nemu na večeru, oslavovali jeho narodeniny, organizovali u neho silvestrovské zábavy a zo dňa na deň ich nebolo.

Čítajte viac:

Sobáš v kostole a záhadná smrť: Leninovu ženu Krupskú Stalin nenávidel

Závratná kariéra

Stalin zaznával svojho prvorodeného syna Jakova, syna z prvého manželstva. Pokladal ho za slabocha. Keď sa po nejakej hádke s otcom pokúsil o samovraždu, Stalin sa mu vysmieval: „Cha, netrafil! Ani zastreliť sa nedokážeš.“

Zato obľuboval druhorodeného, mladíka širokých lakťov. Ten sa prejavil už na desaťročenke. Z vyučovania sa často ulieval, vymýšľal si najrozličnejšie výhovorky, dožadoval sa najvyšších výhod. Všetci museli skákať okolo neho. Školu ukončil bez záverečných skúšok. Ale postupoval. Začal študovať na škole pre vojenských pilotov. A podobne ako na desaťročenke.

Lavrentij Berija písal 8. decembra 1938 Stalinovi: „Vasju neumiestnili do obvyklej ubytovne pre kurzantov, ale do oddeleného domu pre hostí. V prvých dňoch mu varili stravu vo veliteľskej jedálni. Stalo sa, že si rozkázal východné jedlo, ktoré miestni kuchári nepoznali, preto do Sevastopoľa poslali človeka, aby sa prípravu tohto jedla naučil.“

Školu vojenských pilotov absolvoval ako devätnásťročný. O dva roky ho vymenovali za veliteľa gardového stíhacieho leteckého pluku v hodnosti plukovníka. Jeho ďalší postup bol ešte rýchlejší. Poverili ho funkciou inšpektora techniky pilotáže, velil stíhacej leteckej divízii. V bojoch nad Nemeckom vzlietol 26 ráz a zostrelil dve nepriateľské lietadlá.

ískal niekoľko vysokých vyznamenaní, medzi nimi aj najvyššie - Zlatú hviezdu Hrdinu ZSSR. Prudká kariéra pokračovala aj po vojne. Ako dvadsaťpäťročný sa stal gardovým generálmajorom letectva, vymenovali ho za zástupcu veliteľa vzdušných síl v Moskve a v roku 1948 za veliteľa. To už bola závratná kariéra. Mal vtedy iba 27 rokov Zakrátko sa stal poslancom Najvyššieho sovietu Ruskej federácie.

Čítajte viac:

Šesťdesiat rokov bez diktátora: Stalina sa báli, aj keď umieral

Opilec

Vasilij si veľmi skoro privykol na alkohol. Popíjať začal už na desaťročenke. A alkoholu sa oddával čoraz väčšmi. Do roku 1947 slúžil vo východnom Nemecku a po návrate do Moskvy bola jeho psychika natoľko rozvrátená, že nedokázal pracovať. Alkohol bol príčinou mnohých jeho malérov. Aj rozpadu jeho prvého, druhého i tretieho manželstva.

Kremeľskí obyvatelia holdovali alkoholu, niektorí až priveľmi. Ale to, čo stváral Vasilij, bolo už priveľa. Priveľa i na otca. Nadával synovi. Aj pred cudzími mu nadával ako malému chlapcovi. Pohár oteckovej trpezlivosti pretiekol 1. mája 1952.

Napriek zákazu najvyššieho veliteľstva nariadil letke preletieť nad Červeným námestím. Bolo zlé počasie a dve lietadlá havarovali. Sám otec prikázal, aby ho odvolali. Pretože sa spíjal, bol agresívny a nedisciplinovaný, odvolávali ho aj z ďalších funkcií. A potom znova vymenovávali.

Vasilijovi odporúčali liečenie. Ale ktože mohol rozkázať Stalinovmu synovi? A tak sedel vo svojom prepychovom letovisku a pil. Opil sa aj vtedy, keď jeho otec umrel. Blúdil po Kremli, plakal a bľabotal: „Zabili mi otca, niktoši!“ Celý nasledujúci mesiac prežil v kaviarňach. Ani sa nepamätal, s kým a o čom hovoril.

Čítajte viac:

Temná minulosť hotela Lux: Komunisti v ňom nachádzali útočisko i smrť

Pán života a smrti

Priveľa pochvál si nevyslúžil. No nejaké predsa len. Po návrate z východného Nemecka sa v novej funkcii so zanietením pustil do práce. V Moskve zničenej vojnou vybavuje ubytovanie rodinám leteckých dôstojníkov a technikov, obnovuje komunikácie, buduje letiská.

Od roku 1948 vo funkcii náčelníka Armádneho športového klubu stavia štadióny, domy kultúry a športu. Má takmer neobmedzenú moc a k dispozícii takmer neobmedzené finančné prostriedky. Dochovalo sa však oveľa viac správ o jeho výčinoch.

O tom, že na desaťročnej škole sa namiesto vyučovania preháňal na motorke, že už vtedy holdoval alkoholu, že po návrate z východného Nemecka bol už natoľko prepitý, že nemohol ani lietať, že bol neznášanlivý, prchký, tvrdý a bezohľadný k podriadeným, že zneužíval svoje funkcie...

Veľmi tvrdé slová napísala o Vasilijovi jeho sestra Svetlana Allilujevová: „Žil vo svojej obrovskej služobnej dači, kde si vytvoril kolosálne hospodárstvo, psinec, stajne... Organizoval machinácie s futbalovými a hokejovými oddielmi. Využíval otcovu blízkosť a odstraňoval z cesty všetkých, ktorí mu nevyhovovali. Venoval sa intrigám na najvyššej úrovni a v ich dôsledku viacerí našli smrť vo väzení...“

Vasilij Stalin sa sťažoval otcovi, že sovietske stíhačky nie sú dosť výkonné, a diktátor nariadil previerku. Vo väzení sa ocitol minister leteckého priemyslu Alexej Šachurin i hlavný maršal letectva Alexander Novikov a niekoľkí štábni dôstojníci. Na smrť odsúdili maršala letectva Chudjakova.

Čítajte viac:

Chorí diktátori: Hitler dostával pervitín ako vitamíny, Stalin vedel o svojej paranoji

Závratné pády

Na 21. deň po Stalinovom pohrebe poslali Vasilija do dôchodku bez možnosti nosiť uniformu. Za morálne prečiny. V apríli ho uväznili. Za zneužitie funkcií, za zradu vlasti, za protisovietsku propagandu. Ako to, že si trúfajú siahnuť na neho, na korunného princa? Vypisoval rozhorčené listy vláde, kadekomu. Žil v bubline. Neprecitol ešte, že už nič neznamená.

Dva a pol roka ho vláčili po súdoch a potom odsúdili na osem rokov väzenia. Zhabali mu obrovský majetok. Vasilij vypisoval listy vysokým funkcionárom, napokon aj najvyššiemu - Nikitovi Chruščovovi. Ten ho prijal ako „vlastný otec“ - napísala Svetlana. Aj si spolu poplakali.

Protekcia zabrala. Ale len nakrátko. Z prokuratúry Chruščovovi oznamovali: „Prísne tajné! Napriek sľubom, ktoré Vasilij dal na ústrednom výbore strany, V. J. Stalin sa ostentatívne opíja, vedie protisovietske reči a klebetí na vedúcich činiteľov.“

Chruščov dlho váhal: „Posadíme ho - umrie. Pustíme ho - umrie.“ Na slobode sa spíjal, opitý autom zrazil a zranil pracovníka japonského veľvyslanectva, dožadoval sa prijatia na čínskom veľvyslanectve, ponúkal im svoje služby, robil výtržnosti, všetkým sa vyhrážal.

Tak ho poslali na päť rokov do nápravného tábora v Kazani, kam cudzinci nemohli vkročiť a kam aj sovietskych občanov púšťali len na priepustku.

Odtiaľ 21. apríla 1961 oznamovali: „Za obdobie v nápravnom tábore V. J. Stalin sa nepolepšil, správa sa vyzývavo.“ Tam 19. marca 1962 aj umrel. Jeho sestra Svetlana píše: „Umrel pri pijatike s nejakými Gruzíncami.“ Mal 41 rokov.

Kliatba rodu

Larisa Vasiljevová , autorka knihy Ženy v Kremli, píše o Nadežde, Stalinovej manželke: „Posledné dni svojho života sa domnievala, že ľudia ako ona sú prekliati a nemajú na zemi čo hľadať.“

Čo tak trápilo despotovu mladú ženu? Pochybnosti, či nie je zároveň jeho dcérou. Absurdná myšlienka? Najprimitívnejší bulvár? Larisa Vasiljevová je seriózna ruská spisovateľka a dôkladne si overuje fakty.

Píše, že Nadeždina matka v tom období, keď otehotnela, mala pomer so svojím mužom i so Stalinom. Krátko pred Nadinou samovraždou sa s tým priznala dcére. Bola teda Stalinovou dcérou i ženou a zároveň matkou a sestrou svojich detí?

Kliatba na rode asi zostala. Nielen Nadežda spáchala samovraždu, ale i nevlastný syn Jakov. V zajatí v nemeckom koncentráku sa vrhol na drôty nabité elektrinou.

Stalinova dcéra Svetlana sa niekoľko ráz vydala a rozsobášila, v roku 1967 ušla do Spojených štátov, po rokoch sa vrátila, potom znova odišla do USA, kde v roku 2011 zomrela.