Aj Schwarzenberský palác vo Viedni patrí politikovi Karlovi Schwarzenbergovi.

Zo Schwarzenberga je milionár, definitívne vyhral dedičský spor

Karel Schwarzenberg definitívne získal stámiliónové majetky v Rakúsku a Nemecku. Nevlastná sestra Elisabeth odišla s dlhým nosom.

Na českého ministra zahraničných vecí, ktorému v žilách pulzuje modrá krv, sa po rokoch usmialo šťastie. Karel Schwarzenberg vyhral dedičský spor s nevlastnou sestrou Elisabeth von Pezold o rozsiahle majetky v Rakúsku a Bavorsku. Aj keby svojráznemu politikovi, ktorý si pri komentovaní českej i svetovej reality neberie servítku pred ústa a počas dlhých politických rokovaní si z času na čas „schrupne“, nevyšla kandidatúra na českého prezidenta, o svoju fi nančnú budúcnosť sa nemusí obávať. O majetky v odhadovanej hodnote približne tristo miliónov eur, ktoré mu po tiahlych sporoch priklepol rakúsky súd, už nepríde.

Miliónová adopcia

Dvanásť rokov trvajúci spor rozhodol rakúsky najvyšší súd vo Viedni na neverejnom rokovaní už koncom októbra, do médií sa však informácia o dlhoočakávanom verdikte súdu dostala až teraz. Predmetom sporu bol podľa českých médií okrem iného aj Schwarzenberský palác vo Viedni, malebný zámok Murau na juhu Rakúska, rozsiahle lesy v okolí Salzburgu a v Štajersku či pôvodný rodový zámok Schwarzenbergovcov v Bavorsku.

Hodnotu súdom uznaného dedičstva odhadol internetový server News.at na astronomických tristo miliónov eur, čo iba dokazuje, že právnici oboch zúčastnených strán zviedli medzi sebou neľútostný boj. A zrejme nielen oni. Niektoré české médiá v minulosti informovali, že nevlastní súrodenci spolu niekoľko rokov nehovoria práve pre spory o majetok.

Českého politika Karla Schwarzenberga a princeznú Elisabeth von Pezold spája, či skôr rozdeľuje, osoba Heinricha Schwarzenberga, posledného mužského príslušníka takzvanej hlubockej vetvy rodu Schwarzenbergovcov. Pezoldová je jedinou dcérou nebohého šľachtica, český minister zahraničných vecí zas synovcom, ktorého si však Heinrich Schwarzenberg začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia oficiálne adoptoval. Na čelo rodu sa totiž môže podľa rodinného práva Schwarzenbergovcov postaviť jedine muž, na ktorého tiež prechádza rodový majetok a kniežací titul.

Karel Schwarzenberg z orlickej vetvy rodu sa tak mal po smrti svojho adoptívneho otca stať podľa niektorých zdrojov majiteľom troch štvrtín majetku Schwarzenbergovcov z hlubockej vetvy v Rakúsku, Nemecku i v Česku, zvyšná štvrtina zostala jeho nevlastnej sestre Elisabeth. Rakúske médiá to vtedy komentovali tak, že chlapec z chudobnej českej vetvy Schwarzenbergovcov sa dostal k rozprávkovému majetku.

Elisabeth von Pezold vinila nevlastného brata z nečinnosti. Foto: Profimedia.sk

Neusiloval sa o majetok?

Politikov adoptívny otec Heinrich Schwarzenberg však v kľúčovej pasáži závetu Karla požiadal, aby sa usiloval o reštitúciu zoštátneného majetku rodiny v Česko-Slovensku, ktorý bol predbežne určený Pezoldovej. A práve toho sa jediná dcéra kniežaťa Heinricha Schwarzenberga chytila. Tvrdí, že nevlastný brat pri výkone danej povinnosti zlyhal. A keďže nenaplnil poslednú vôľu otca, na majetok hlubockej vetvy rodu vrátane toho v Rakúsku a Nemecku nemá nárok.

„Karel nás udržiaval vo falošnej viere, že podniká potrebné kroky, hoci nerobil nič. Bojujeme o to, aby úplne stratil status dediča svojho adoptívneho otca Heinricha,“ tvrdil manžel šľachtičnej Rüdiger von Pezold, keď Karla pred rokmi rodina žalovala o stámiliónové dedičstvo. „Neviem, prečo nič nerobí. Možno nechce nárokovaním všetkých majetkov poškodiť svoju politickú povesť v Českej republike,“ naznačila vtedy možné pohnútky politika schwarzenberská princezná. „Vyčíta mi v podstate to, že som sa v prípade českých súdov nehrnul do rovnakých prešľapov ako moja milá sesternica,“ kontroval Karel Schwarzenberg. Hoci vyvlastnenie označil za „sviňárnu“, odmietal sa súdnou cestou domáhať nápravy. „Usilovať sa o reštitúciu majetku zoštátneného pred rokom 1948 je čistá fantázia,“ namietal.

Pezoldová však trvala na svojom. Nevlastný brat Karel po dľa nej konal v priamom rozpore s otcovým testamentom, keď začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia po páde železnej opony odmietol požiadať o vrátenie rodového majetku. Heinrich Schwarzenberg vraj v poslednej vôli dedičovi prikazoval o reštitúciu sa usilovať. „Niekoľkokrát som ho na to vyzývala aj listom, no on na to nedbal. Podľa môjho názoru tým stratil právnu pozíciu dediča, pretože konal proti vôli poručiteľa, môjho otca - teda autora závetu,“ oponovala Pezoldová. Domnievala sa, že ako kancelár niekdajšieho prezidenta Václava Havla mohol pri opätovnom získavaní majetku patriaceho hlubockej vetve rodu Schwarzenbergovcov využiť svoj vplyv.

Orlík: Aj tento hrad v Juhočeskom kraji sa podarilo českému šéfovi diplomacie Karlovi Schwarzenbergovi získať späť. Foto: Profimedia.sk

Márny boj

Pezoldová sa začala o návrat rodového majetku na českom území usilovať hneď po roku 1989. Nárokovala si naprí klad zámky v Hlubokej a v Českom Krumlove, kaštieľ v Červenom Dvore, majetok na Třebonsku či domy v Českých Budějoviciach za stámilióny eur. Podľa reštitučného zákona však majetok získať nemohla, pretože ho zhabali ešte pred 25. februárom 1948, a to na základe zákona z roku 1947 označovaného tiež Lex Schwarzenberg.

Ten bol ušitý priamo na mieru hlubockej vetvy. Dôvod? „Také veľké majetky sa nezlučujú so systémom československej ľudovej demokracie.“ Schwarzenbergovci z hlubockej vetvy tak prišli o rozsiahle majetky ešte pred rokom 1948, zatiaľ čo ich príbuzní z orlickej vetvy až po roku 1948. Aj vďaka tomu sa Karlovi Schwarzenbergovi podarilo po roku 1989 získať v rámci reštitúcií majetok patriaci orlickej vetve rodu, medzi inými aj zámky Orlík a Čimelice.

Mediálny odborník a novinár Karel Hvížďala, autor knihy Kniežací život o Karlovi Schwarzenbergovi, má pre konanie českého ministra zahraničných vecí vo veci rodového majetku v Česku pochopenie. „Ako poznám Karla Schwarzenberga, nerobí nič, čo je iracionálne, a nikdy sa nepúšťa do sporov, o ktorých vie, že nemajú šancu,“ tvrdí Hvížďala.

Hluboká nad Vltavou: Zámok patril hlubockej vetve rodu Schwarzenbergovcov. Elisabeth von Pezold ho napriek úsiliu nezískala späť. Foto: Profimedia.sk

Posledné slovo?

Hvížďalove slová potvrdzuje i verdikt rakúskeho súdu. „Aktuálne právna situácia a súdna právomoc v Česku nepripúšťajú realistickú nádej na úspech pri vznášaní ďalších či opakovaných nárokov takzvanej hlubockej vetvy,“ uvádza sa v odôvodnení rozsudku. Elisabeth tak nielenže nedostane požadovaný rodový majetok v Rakúsku a Nemecku, ale ani v Českej republike. V jej vlastníctve zostáva iba rodinná hrobka v Domaníne pri Třeboni, ktorú sa jej podarilo získať do opätovného vlastníctva už dávnejšie.

Rozhodnutie viedenského súdu je pre Karla Schwarzenberga mimoriadne dôležité aj z iného dôvodu. Ak by ho totiž zbavil rakúsko- nemeckého rodového majetku, mohlo by to posilniť pozíciu Pezoldovej pred českými súdmi. Tie sa totiž v súčasnosti riadia rozsudkom okresného súdu v rakúskom Judenburgu, ktorý v šesťdesiatych rokoch rozhodol o tom, že univerzálnym dedičom po Heinrichovi je práve Karel.

Pri pohľade na majetok kandidáta na českého prezidenta vyznieva pomerne kuriózne správa jedného českého občianskeho združenia, ktoré monitoruje majetkové pomery českých politikov. Majiteľ stámiliónových majetkov patrí podľa jeho zistení k najzadlženejším českým politikom. Na hypotékach vraj dlhuje 13,2 milióna českých korún, viac ako pol milióna eur. O tom, že by dlh nesplatil, zrejme nikto nepochybuje.

Knieža, ktoré dobylo českú politiku

Plným menom Karl Johannes Nepomuk Josef Norbert Friedrich Antonius Wratislaw Mena von Schwarzenberg je najstarším potomkom šiesteho kniežaťa Schwarzenberga a jeho manželky Antónie. Jeho celý titul znie knieža zo Schwarzenbergu, vojvoda krumlovský, gróf zo Sulzu a zemský gróf kleggavský.

Karel Schwarzenberg sa narodil v Prahe 10. decembra 1937. Detstvo prežil v Prahe, na Orlíku a v Čimeliciach. Po komunistickom puči v roku 1948 opustil spolu s rodičmi republiku. Zmaturoval vo Viedni a pokračoval štúdiom práv najskôr vo Viedni, potom v Grazi. Popritom študoval lesníctvo v Mníchove. Začiatkom šesťdesiatych rokov ho adoptoval člen staršej, hlubocko-krumlovskej vetvy rodu Schwarzenbergovcov Heinrich. V roku 1979 Karel získal dedičstvo po adoptívnom otcovi a stal sa tak hlavným predstaviteľom rodu Schwarzenbergovcov.

V septembri 2011 sa s podporou pravicovo orientovanej strany TOP 09 rozhodol kandidovať na českého prezidenta. Ak neuspeje, do roku 1914 vraj v politike skončí. Karel Schwarzenberg sa oženil v roku 1967 s Terezou, pochádzajúcou z grófskeho rodu von Hardegg. Ich manželstvo sa skončilo rozvodom v roku 1988, znovu sa zobrali v roku 2008. Majú spolu tri deti.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].