Vojnové besnenie by sa mohlo zopakovať aj dnes.

Zopakuje sa história? Šokujúce podobnosti roku 2014 s predvojnovým rokom 1914

Globalizácia aj technologický rozkvet by mohli nahrávať veľkému medzinárodnému konfliktu. Dejiny to dokazujú.

V sobotu uplynie presne storočie od dátumu, ktorý poznačil celý svet – 28. júna 1914 zmenili chod dejín dva výstrely z pištole v provinčnom meste Sarajevo. Srbský nacionalistický študent Gavrilo Princip zabil rakúskeho arcivojvodu Františka Ferdinanda a zapálil tak rozbušku prvej svetovej vojny, v ktorej sa svet zmietal do roku 1918.

A hoci odvtedy uplynulo sto rokov, dejiny sa naozaj opakujú. Toto sú hlavné paralely, ktoré spájajú súčasnosť s osudovým rokom 1914.

Sud s pušným prachom

Balkán mal v roku 1914 prezývku sud s pušným prachom a dnes je podobne rizikovou oblasťou Blízky východ. Nepokoje v tomto regióne sú dané historicky. Po rozpade Osmanskej ríše územie rozdelili Briti a Francúzi na štátne celky, ktoré dnes nazývame Sýria, Irak, Jordánsko a Libanon. Bezhlavé určenie hraníc nerešpektovalo etnicky spletité oblasti. Výsledkom je náboženské, sektárske a nacionalistické napätie, ktoré môže explodovať až do svetovej vojny.

Geopolitické paralely

Do roku 1914 bola dominantným hráčom na mape sveta Veľká Británia. Postupe však mala konkurenciu v čoraz rozpínavejšom Nemecku, ktoré sa zjednotilo len zopár desaťročí pred osudovým dátumom. Stala sa z neho politicky i hospodárky silná veľmoc, ktorá čoskoro Britániu prekonala vo výrobe ocele. Silnému hráčovi, ktorým sú dnes Spojené štáty, šliape na päty vzmáhajúca sa Čína. Jej ekonomika je silnejšia ako kedykoľvek predtým a – podobne ako Nemecko v minulosti – nie je obmedzená žiadnym druhom regionálneho bezpečnostného rámca.

Čítajte viac:

Američania sa boja vemírneho Pearl Harbour. Kto ich ohrozuje?

Globalizácia

V roku 1914 sa národy navzájom klamali, že vďaka voľnému obchodu a novým technológiám, ako boli telefón, telegraf, parný stroj či pilotované lety, vojna nehrozí. Znie vám to povedome? Dnes dostala vzájomná závislosť národov eufemický názov globalizácia a rýchlo sa rozvíjajúci obchod, komunikácia, internet, sociálne médiá a medzinárodná mobilita vytvárajú dojem, že svet je odolný voči vojnovému šialenstvu.

Technologický boom

Keď sa v roku 1914 svet rútil do vojny, málokto tušil, že mnohé nové technológie – vrátane výrazne účinnejších guľometov a leteckého pozorovania – v skutočnosti ešte predĺžia vojnu, v ktorej zomierali každý deň tisíce ľudí. Dnes sú k dispozícii prostriedky, o akých sa predchádzajúcim generáciám ani nesnívalo a vojnovému besneniu môžu dať celkom nový rozmer. Kybernetické útoky a biologické zbrane majú potenciál, ktorý je potrebný ešte len dokázať. Môžeme iba hádať, kto to skúsi ako prvý.

Sú tu však aj dobré správy. V priebehu minulého storočia sa vyvinuli nástroje, ktoré by mohli obmedziť eskaláciu potenciálnych konfliktov, pripomína portál ozy.com.

Medzinárodné inštitúcie určené na predchádzanie konfliktov v roku 1914 neexistovali. Dnes je tu OSN, NATO, Európska únia či Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Majú však obmedzený vplyv v niektorých z najnebezpečnejších problémových lokalít. V súvislosti s územnými spormi Číny a Japonska nie je úspešná prakticky žiadna organizácia. To isté možno povedať o Blízkom východe, kde sa denne prehlbujú rozpory medzi sunnitskými a šiitskými frakciami.

Kolonializmus je takmer minulosť. Jednou z príčin vypuknutia vojny v roku 1914 boli nespútané koloniálne ambície a rivalita svetových mocností. Panovala snaha ovládnuť územia v Afrike, Ázii a v Latinskej Amerike a rozdeliť si korisť. Po druhej svetovej vojne sa pojem kolonializmus presunul k akejsi ideologickej súťaži medzi demokratickým Západom a Východom s jeho marxistickým poňatím Sovietskeho zväzu.

A napokon je to kolektívna pamäť, ktorá by mala brzdiť vojenské ambície kompetentných, zamýšľa sa portál ozy.com.

  • plus7dni.sk
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].