Česi znova vyšetrujú smrť Jana Masaryka. Išlo o zákernú vraždu?

Spojenci otvorili svoje archívy. Čo hovoria o smrti obľúbeného Masaryka? 

Archívy po 77 rokoch vydávajú svoje tajomstvá. Bola smrť Masaryka nešťastím alebo vraždou? 

Lívia Černická

Bolo pred šiestou ráno 10. marca 1948, keď kurič zbadal niečo čudné na nádvorí pražského Černínskeho paláca. Asi bielizeň, prebehlo mu mysľou, šiel sa presvedčiť. Pod oknami paláca, v&nbsp;ktorom sídlil rezort zahraničných vecí a&nbsp;v&nbsp;ktorom na druhom poschodí mal byt minister Jan Masaryk, sa nepovaľovala bielizeň. Teraz v&nbsp;januári Úrad dokumentácie a&nbsp;vyšetrovania zločinov komunizmu oznámil, že sa opäť pustil do preverovania „úmrtia ministra zahraničných vecí Jana Masaryka s&nbsp;podozrením zo spáchania trestného činu vraždy“.

Vtedy najobľúbenejší minister mal doráňané bosé nohy a&nbsp;na sebe potrhané prúžkované pyžamo. Krátko po šiestej už boli na nádvorí kriminalisti. Prišiel aj lekár, podľa ktorého zomrel okolo druhej, tretej v&nbsp;noci. Masaryk ležal asi tri metre od budovy, pravú ruku mal na hrudi, ľavú vedľa tela. Nikde žiadna krv.

Telo preniesli do spálne bytu, v&nbsp;ktorom bol hrozný neporiadok. Odsunutá posteľ, plachta vytiahnutá spod matraca, prevrátený nočný stolík, polámaná stolička, vysypané zásuvky skrine. Okno v&nbsp;kúpeľni bolo otvorené. Vyskočil, vyhodili ho, išlo o&nbsp;nešťastnú náhodu? To je otázka, na ktorú nepoznáme odpoveď ani po rokoch a&nbsp;zmene režimu. Lekár na mieste zistil, že Masaryk mal čistú tvár, len za pravým uchom bola veľká modrina. Za nechtami oboch rúk našiel omietku.

Do Černínskeho paláca prišiel vtedajší predseda vlády Klement Gottwald, ktorý sa popoludní chystal predstaviť svoj poprevratový kabinet. Práve Masaryk mal byť akoby jeho veľkou ozdobou – nekomunista, syn „tatíčka“ Masaryka, uznávaný diplomat, intelektuál. Práve minister zahraničných vecí mal byť akýmsi figovým listom, ktorý má ukázať, že to v&nbsp;Československu ani po februári 1948 nemôže byť také zlé.

Prišiel aj Vladimír Clementis, Masarykov tajomník, minister vnútra Václav Nosek. Ponáhľala sa aj Štátna bezpečnosť, ktorá okamžite prevzala vyšetrovanie. A&nbsp;po štyroch hodinách, keď ešte nebola hotová ani len pitva, prišiel jasný záver: Masaryk spáchal samovraždu. Poukazovalo sa pritom na jeho slabú schizofréniu, na ktorú sa ako dieťa liečil. Clementis s&nbsp;Noskom sa vraj mali pustiť do upratovania bytu. Vstupu sa údajne domáhal aj neznámy muž, ktorého nakoniec pustili dnu a&nbsp;odišiel s&nbsp;aktovkou. Čo v&nbsp;nej bolo? To zatiaľ nevieme.

„V&nbsp;dôsledku zhoršujúcej sa choroby nastala v&nbsp;noci u&nbsp;ministra Masaryka nervová kríza,“ vysvetľoval Nosek poslancom už okolo obeda. Podľa neho ráno prišla „prudká depresia“, ktorá sa skončila „náhlym pominutím zmyslov“. Tvrdil, že okolo šiestej minister prešiel do kúpeľne a&nbsp;vyskočil. Nesedia časy? To vtedy nikomu neprekážalo. Gottwald si upevnil moc a&nbsp;krajinu čakala socialistická budúcnosť. Vyšetrovanie smrti Jana Masaryka bolo otvorené už viac ráz. Závery už neboli také jednoznačné, ako keď príčinu hľadala Štátna bezpečnosť.

Na popud historika a&nbsp;bývalého šéfa Ústavu pre štúdium totalitných režimov, dnes poslanca českého parlamentu Pavla Žáčka oslovil minister zahraničných vecí Jan Lipavský svojich kolegov z&nbsp;Francúzska, zo Spojeného kráľovstva a&nbsp;Spojených štátov. Ako spresnil pre PLUS 7 DNÍ hovorca českého rezortu Daniel Drake, v&nbsp;liste Lipavský žiadal o&nbsp;dokumenty „z&nbsp;archívov diplomacie a&nbsp;bezpečnostných služieb, ktoré sa týkajú smrti Jana Masaryka“. Diplomatický archív Francúzska poslal správy z&nbsp;ambasád a&nbsp;všeobecné analýzy, sekundárne zdroje a&nbsp;miestnu tlač. Podľa Draka však tieto dokumenty nepriniesli nové informácie. „Elektronické kópie dokumentov poslalo aj Veľvyslanectvo USA,“ dodal s&nbsp;tým, že dokumenty sú k&nbsp;dispozícii v&nbsp;archíve ministerstva.

V&nbsp;podstate vieme veľmi presne, čo robil Masaryk 9. marca 1948. S&nbsp;kým sa stretol, s&nbsp;kým hovoril aj o&nbsp;čom hovoril. Ráno prijal prednostu vojenskej kancelárie prezidenta republiky, potom šiel do sídla vlády v&nbsp;Strakovej akadémii na Klárove. Obedoval s&nbsp;vtedajším prezidentom Edvardom Benešom a&nbsp;jeho manželkou v&nbsp;Sezimovom Ústí, asi pol hodinu sa muži rozprávali osamote. Po smrti otca Tomáša Garrigua Masaryka bol totiž Beneš akoby Janov druhý otec, dokonca ho považoval za svojho dediča. Pri jazde späť do Prahy vraj Jan Masaryk v&nbsp;aute zaspal, čo bolo nezvyčajné.

Popoludní sa stretol s&nbsp;tajomníkom Antonínom Sumom a&nbsp;odišiel do svojho bytu. Ešte večer sa mal stretnúť s&nbsp;osobným lekárom. Potom si pripravil program na ďalší deň a&nbsp;podpísal niekoľko fotografií fanúšikom. O&nbsp;pol deviatej večer mu komorník a&nbsp;správca domácnosti zaželali dobrú noc. A&nbsp;čo bolo potom?

Čo sa stalo, keď mu najbližší spolupracovníci zaželali dobrú noc? O&nbsp;tom už nechajme hovoriť odtajnené správy z&nbsp;archívov. Práve tie, na základe ktorých sa obnovuje vyšetrovanie smrti Jana Masaryka, preskúmal server <a rel="noopener" href="http://aktualne.cz">aktualne.cz</a>. Verejnosti by mali byť dostupné v&nbsp;lete. Podľa hlásenia príslušníka americkej vojenskej spravodajskej služby Masarykov komorník Bohumil Příhoda dva dni po smrti ministra vypovedal, že o&nbsp;pol deviatej večer prišli traja muži. O&nbsp;hodinu neskôr si Masaryk objednal štyri kávy. Okolo desiatej Příhoda počul, ako jeho šéf nahnevane kričí: „Toto pre vás neurobím. Podpíšem všetko, ale toto nie. Urobím všetko, ale toto sa stane iba cez moju mŕtvolu!“ Treba dodať, že komorník býval o&nbsp;poschodie vyššie ako Masaryk.

Kto boli tí traja muži? Příhoda priznal, že Masaryk takto zvyčajne nekričal. Takého nahnevaného ho videl asi len šesťkrát. Ešte pred polnocou si minister vypýtal ďalšiu kávu, ale len pre seba, pretože už bol sám. Spravodajca ďalej píše, že „Masaryk vyzeral nervózne, bol bledý a&nbsp;triasol sa“. Táto Příhodova výpoveď sa líši od tej, ktorú uvádzajú oficiálne zdroje. Podľa nej totiž komorník so želaním dobrej noci priniesol Masarykovi ešte pivo a&nbsp;dve minerálky a&nbsp;potom ho už nevidel.

Americký spravodajca spomína aj verziu, ktorú počul v&nbsp;apríli 1948 od britského učiteľa angličtiny. Ten hovoril, že minister dostal injekciu kyanidu a&nbsp;potom ho vyhodili z&nbsp;okna. Informáciu vraj poskytol príslušník bezpečnostných zložiek, ktorý bol v&nbsp;kontakte s&nbsp;Františkom Hájkom, lekárom, ktorý Masaryka pitval. Podľa ďalšej správy chcel Masaryk pri najbližšej príležitosti emigrovať. Keď sa o&nbsp;tom dozvedeli komunisti, prišlo do bytu v&nbsp;Černínskom paláci niekoľko ruských a&nbsp;českých agentov. Podľa tejto správy mal Masaryk na krku modriny.

Vtedajší americký veľvyslanec v&nbsp;Prahe Laurence Steihardht zasa opisoval rozhovor s&nbsp;Masarykom. Vraj veľmi ťažko niesol výčitky, že zostáva v&nbsp;komunistickej vláde. „Nepochybujem, že tým, že si vzal život, sa Masaryk vykúpil v&nbsp;očiach svojich priateľov a&nbsp;československý ľud sa naňho díva ako na mučeníka,“ písal. O&nbsp;samovražde hovoril aj prvý tajomník americkej ambasády v&nbsp;Londýne John Bruins. V&nbsp;depeši zo septembra 1949 písal o&nbsp;tom, že sa rozprával s&nbsp;Arnoštom Heidrichom, bývalým generálnym tajomníkom rezortu diplomacie, keď ho viedol práve Masaryk. Heidrich mu rozprával, ako si ho Masaryk začiatkom marca 1948 zavolal do kancelárie a&nbsp;„povedal mu, že chce spáchať samovraždu“. Nechcel byť súčasťou Gottwaldovej vlády, ktorú predstavil práve 10. marca 1948.

Žáček hovorí, že k&nbsp;odtajneným materiálom z&nbsp;Moskvy sa zrejme svet dostane až po páde režimu Vladimíra Putina. Pripomína verziu, že Masaryka údajne zavraždila ruská skupina. Jelizaveta Paršinová totiž vypovedala, že v&nbsp;roku 1948 pôsobila na území Československa ako agentka sovietskej tajnej služby a&nbsp;bola pri Masarykovej smrti. Aj vyšetrovania z&nbsp;rokov 1993 až 1995 hovorili o&nbsp;päťčlennom „partizánskom komande“, ktoré ministra prepadlo v&nbsp;jeho byte. Podľa historika Lubomíra Boháča v&nbsp;knihe Jan Masaryk (úvahy o&nbsp;jeho smrti) ministra neznámi páchatelia zatlačili do kúpeľne a&nbsp;pri plnom vedomí ho vyhodili na nádvorie. Masaryk mal za nechtami omietku, na rímse sa našli zvyšky stolice, rovnako ako na ministrovom pyžame. O&nbsp;vystrčení vypovedá aj fakt, že telo bolo tri metre od budovy. Aspoň tak to uvádza aj expert Jiří Straus v&nbsp;knihe o&nbsp;Masarykovi. Podľa neho minister bol „vystrčený aktívnym silovým pôsobením minimálne jednou osobou“.

Ťažko povedať… Ruské archívy sú zatiaľ nedostupné. Tie západné nedali jednoznačnú odpoveď, ako vlastne zomrel obľúbený minister. Vyskočil? Spadol? Sotili ho? Zabili ho a&nbsp;vraždu zamaskovali samovraždou?&nbsp; Sú prípady, na ktorých vyriešenie si ešte zrejme počkáme.

Vo februári 1948 stál Jan Masaryk na dvoch stranách barikády. Klement Gottwald siahal po ešte väčšej moci a&nbsp;ministri jeden za druhým podávali demisiu, ale nie Masaryk, ktorý bol v&nbsp;tom čase prechladnutý. Mal byť ozdobou novej Gottwaldovej vlády – kariérny a&nbsp;uznávaný diplomat, syn veľkého T. G. Masaryka, spolupracovník Edvarda Beneša.
Keď vládna kríza vrcholila, do Prahy prišiel námestník ministra zahraničných vecí ZSSR Valerian Zorin. Stretol sa aj s&nbsp;Masarykom, ktorý sa mu vraj postavil, keď Zorin žiadal, aby z&nbsp;najvyššej politiky eliminovali všetkých, ktorí sú proti vzťahu so Sovietskym zväzom. Zorin nebol len tak hocikto. V&nbsp;Prahe dohliadal na priebeh Víťazného februára, doma šéfoval vnútornej špionáži. Sedel vraj pri Nikitovi Chruščovovi, keď búchal na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v&nbsp;čase karibskej krízy topánkou po stole. A&nbsp;bol to Zorin, ktorý vydal vyhlásenie, že amerického prezidenta J. F. Kennedyho nemusel zabiť Lee Harvey Oswald.
Zora Zorinová, obľúbená dcéra sovietskeho činovníka, si v&nbsp;roku 1961 vzala za manžela Miroslava Válka, Vtedy už známeho básnika a&nbsp;neskôr ministra kultúry. Zora, ktorá vyzerala ako hollywoodska hviezda, však trpela vážnou psychickou poruchou. Istou iróniou osudu je, že v&nbsp;roku 1977 vyskočila z&nbsp;okna.
Na Slovensku zostal jej syn Andrej, ktorého si Válek osvojil. Najmladšou dcérou Andreja Válka je Ivana, manželka exministra financií Jána Počiatka.

Česi znova vyšetrujú smrť Jana Masaryka. Išlo o zákernú vraždu?

Lívia Černická

Súvisiace články

Prokuratúra preverí podozrenia z korupcie štyroch poslancov Hlasu

Majú byť nestranní, a predsa vyzývajú Fica, aby odišiel. Ukázali znalci svoju zaujatosť?

Pčolinský pripomína opozícii: Aká korupcia? Aj vy ste "upratovali" nespokojných poslancov

Výber pre vás