Filip Szórád

To, že sa vo vzácnej lokalite Studienec v&nbsp;Nízkych Tatrách a&nbsp;v&nbsp;ochrannom pásme národného parku rúbu staré 300-ročné stromy, zistili ochranári z&nbsp;občianskeho združenia Prales iba náhodou. Jeden z&nbsp;ich členov býva neďaleko a&nbsp;počas leta bol v&nbsp;tamojšom lese na bežnej turistickej prechádzke. „Často nám aj ľudia nahlasujú ťažbu, ktorá sa im nepozdáva, a&nbsp;my to preveríme. Nemáme také kapacity, aby sme ustrážili celé Slovensko. Ale tuto to odhalil náš človek, ktorý chodí cez Studienec pravidelne,“ prezradil Juraj Vysoký z&nbsp;OZ Prales.

Aktivisti začali ihneď konať a&nbsp;v&nbsp;spolupráci s&nbsp;iniciatívou My sme les a&nbsp;Greenpeace Slovensko vyzvali kompetentných na okamžité ukončenie ťažby v&nbsp;Nízkych Tatrách, podali i&nbsp;podnety na Slovenskú inšpekciu životného prostredia aj lesný úrad. Taktiež zorganizovali na mieste demonštráciu a&nbsp;podali aj trestné oznámenie. V&nbsp;takýchto prípadoch podľa nich netreba otáľať a&nbsp;treba zakročiť okamžite. „Pred pár rokmi sme mapovali pralesové zvyšky na Slovensku a&nbsp;mali sme vytypované najzachovalejšie aj najstaršie lesy. Na leteckej snímke starej rok sme identifikovali, že tu by mal byť nejaký parádny les, a&nbsp;keď sme tam prišli, už to bolo vyrúbané,“ priblížil Vysoký negatívne skúsenosti z&nbsp;nedávnej minulosti. Po ich augustovom proteste v&nbsp;lese výrub ukončili. Ale len nakrátko. „Mysleli sme si, že sa nám to podarilo zastaviť, ale nepodarilo. V&nbsp;novembri sa začala ťažba znova, akurát na inom mieste.“

Štátni lesníci tu umiestnili aj lesnú lanovku na ťahanie dreva. „A&nbsp;to všetko v&nbsp;ochrannom pásme a&nbsp;v&nbsp;chránenom území európskeho významu NATURA 2000. A&nbsp;pritom predpis tu bol bez zásahu v&nbsp;lesnom hospodárskom pláne. A&nbsp;všetko to mohla zastaviť Správa Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) jedným listom papiera, kde by uviedli, že nesúhlasia s&nbsp;ťažbou,“ skonštatoval Vysoký s&nbsp;tým, že lesníci si nahlásením výskytu lykožrúta a&nbsp;náhodnej ťažby dreva plnili svoju povinnosť a&nbsp;zakročiť mala na to určená štátna inštitúcia. „Lenže Správa NAPANT-u&nbsp;to odsúhlasila. Tak načo nám je taká správa? Keby nebola, tak výsledok je ten istý. Oni si svoju robotu – hájiť záujmy ochrany prírody, nesplnili,“ rozčúlil sa aktivista z&nbsp;OZ Prales. Doplnil, že ide o&nbsp;mimoriadne cennú lokalitu a&nbsp;les s&nbsp;veľkým spoločenským významom, kde sa vyskytujú druhy chránených rastlín a&nbsp;živočíchov viazaných na mŕtve drevo. „Takto sa nenávratne zničí ich prirodzený biotop. Navyše ide aj o&nbsp;les dôležitý pre ochranu pôdy a&nbsp;odstránením stromov sa zvýšilo riziko erózie svahu,“ ozrejmil Vysoký.

Lokalita Studienec je v&nbsp;dlhodobom hľadáčiku ochranárov a&nbsp;po augustovej ťažbe si aktivisti dali vypracovať štúdie zamerané na výskyt chrobákov a&nbsp;húb. Výsledky výskumu sú jednoznačné. „Sú to jedny z&nbsp;mála zachovaných pôvodných lesov na Slovensku, až takmer pralesovitého charakteru, kde človek doteraz takmer vôbec nezasahoval. Je tam veľa starých stromov a&nbsp;mŕtveho dreva - stojacich a ležiacich odumretých stromov. Práve v&nbsp;nich sa našli vzácne huby a&nbsp;chrobáky,“ vyhlásil Marek Kuchta z&nbsp;iniciatívy My sme les. „Pravdepodobne sa tu nachádzajú aj vzácne machy a&nbsp;lišajníky, len takýto výskum tam ešte podrobne neprebehol,“ doplnil Kuchta. Zmiešané lesy v&nbsp;Studienci treba podľa neho jednoznačne chrániť. „A&nbsp;ak tú lokalitu poškodíme, je možné, že prídeme o&nbsp;druhy, ktoré tam boli možno tisícky rokov. Všetko so všetkým súvisí, a&nbsp;keď odstránime 200-ročnú jedľu, môžeme prísť o&nbsp;vzácnu hubu aj chrobáky, ktoré na nej prežívali a&nbsp;inde sa už nebudú vedieť rozšíriť.“ Keďže mnohé organizmy a&nbsp;živočíchy tu neboli ešte riadne preskúmané, stále je v&nbsp;týchto lesoch veľké pole pôsobnosti aj pre vedu a&nbsp;výskum. „Lebo v&nbsp;týchto vzácnych hubách či lišajníkoch sa zvyčajne nachádzajú nové látky, ktoré sú zá­kladom pre liečivá. Napríklad látky, ktoré účinkujú proti rakovine a&nbsp;podobne,“ argumentuje Kuchta, ktorý bol do januára minulého roka šéfom Správy NAPANT. „Navrhovali sme túto lokalitu na pričlenenie k&nbsp;národnému parku do zóny najprísnejšej ochrany, ale nestihli sme už túto zonáciu dokončiť.“ Nové vedenie národného parku však podľa neho nie je naklonené&nbsp;tomu, aby lokalita dostala takúto prísnu ochranu.

„Momentálne na základe aktuál­neho konania riaditeľa pána Babniča nemáme očakávanie, že by chcel zmeniť svoj postoj. Lebo napríklad od septembra do novembra minulého roka schválil v&nbsp;podstate drvivú väčšinu nahlásených ťažieb v&nbsp;národnom parku a&nbsp;v&nbsp;jeho ochrannom pásme. A&nbsp;to aj na veľmi vzácnych lokalitách s&nbsp;výskytom hlucháňa,“ vraví Kuchta s&nbsp;tým, že Slovensko prehralo súd s&nbsp;Európskou úniou, pretože sme nedostatočne chránili biotopy tohto živočícha. „A&nbsp;Slovensku podľa rozsudku hrozia veľmi vysoké sankcie, môže tam byť pokuta až stotisíc eur za deň.“ Koncom decembra ťažbu stromov v&nbsp;Studienci prekvapujúco pozastavili. Predchádzali tomu stretnutia medzi zástupcami ochranárov a&nbsp;lesníkov. „Chcel by som oceniť ústretovosť Lesov SR baviť sa o&nbsp;ochrane tejto lokality a&nbsp;že sú prístupní rokovaniam. Úplne chápem, že ich lesný zákon svojím spôsobom tlačí do ťažby, ale v&nbsp;rámci možností sú otvorení riešeniam,“ zhodnotil Kuchta. Lesníci argumentujú, že ako správcovia lesa sú povinní prijímať opatrenia na zamedzenie šírenia škodlivých činiteľov, čo bol v&nbsp;tomto prípad lykožrút. „Tento zásah je preto nevyhnutný na ochranu zdravia lesných ekosystémov a&nbsp;prevenciu šírenia škodcu do okolitých lesov,“ uviedla Laura Tettingerová z&nbsp;Odboru komunikácie a&nbsp;marketingu Lesov SR.

Dodala, že doteraz bolo spracovaných asi 1 450 kubických metrov drevnej hmoty v&nbsp;rámci kalamity spôsobenej podkôrnym hmyzom. „V&nbsp;minulosti tu prebehlo úspešné spracovanie kalamít bez negatívneho vplyvu na prírodné hodnoty, čo potvrdzuje efektivitu takéhoto prístupu. Systematickou prácou budú v&nbsp;týchto oblastiach vytvorené nové lesy so stabilnejšou drevinovou štruktúrou, prispôsobené na zmenu klímy,“ vyjadrila sa hovorkyňa. V&nbsp;ťažbe v&nbsp;Studienci budú pokračovať v&nbsp;prípade, že si to bude situácia vyžadovať. Zdôrazňuje však, že všetky kroky vykonajú len na zá­klade odborných odporúčaní a&nbsp;legislatívnych povinností. „Ak odborná organizácia ochrany prírody potvrdí reálny výskyt a&nbsp;lokalizáciu chránených druhov v&nbsp;dotknutom území, Lesy SR budú tento stav po príslušnom legislatívnom konaní zo strany dotknutých orgánov štátnej správy plne rešpektovať.“ Jednoducho povedané, formálny krok musí vykonať správa Národného parku tým, že im ťažbu zakáže. „Prenesene povedané, štartovacie kľúče od motorových píl má riaditeľ národného parku,“ podotkol Marek Kuchta z&nbsp;My sme les. Či ich však strčí do zapaľovania, alebo úplne odloží, sme sa nedozvedeli. Vedenie Správy NAPANT na naše otázky do konca termínu uzávierky článku neodpovedalo.

Krehké prímerie: Ochranári a lesníci našli zrazu spoločnú reč v prípade výrubu v Tatrách

Filip Szórád

Výber pre vás

Krehké prímerie: Ochranári a lesníci našli zrazu spoločnú reč v prípade výrubu v Tatrách

Filip Szórád

Súvisiace články

Meghan a Kate na nože: Ostrá výmena cez esemesky! Harry vytiahol detaily

Ponížený princ Harry: Kráľ namiesto neho slávi Vianoce s nevlastným synom

Vulgárne hrozby riešila polícia: Gyimesiho brat sa vyhrážal novinárom

Výber pre vás