Fastback je vďaka pretiahnutej karosérii typu liftback ešte elegantnejší než spomínaný päťdverový hatch­back. Verzia N-Line pridáva na športovom nádychu. Nám osobne na ňom chýbal iba zadný stierač, hoci vieme, že nie­ktorí fanúšikovia tuningu a športových úprav vozidiel si spomínaný prvok výbavy dokonca sami odstraňujú.

Pripomína bavoráky

Prístroje nám pripomenuli tie od BMW s ich súčasnými digitálnymi bumerangmi. Ibaže v Hyundai sú analógové po stranách, digitálny je len tachometer s množstvom informácií. Páčil sa nám aj veľký stredový dotykový displej s poriadnym potenciometrom. Ovládanie audia je vďaka nemu ľahké a intuitívne. Volant má veľmi pekné tvarovanie. Červené prešívanie a čierna perforovaná koža pôsobia nanajvýš športovo. Aj ovládače na ňom sú rozmiestnené rozumne a nevadia ani pri vyslovene športovej jazde. Sedačky sú výborné tiež, pokrývala ich alkantara a koža, nechýbala ani naša obľúbená výsuvná podložka pod kolená ako v BMW (verzia N-Line+). Vyhrievaný bol aj volant. Nechýbal dostatok odkladacích schránok. Úplne klasické je ovládanie klimatizácie. Kufor je pekne veľký, privítali by sme len rezervné koleso.

Zbytočnou komplikáciou by sme mohli nazvať štartovaciu procedúru - musíte mať poriadne stlačenú spojku, brzdu a zaradený neutrál. Inak motor nenaskočí. Vždy po naštartovaní sa aktivuje jazdný režim eko. Ten nie je veľmi vhodný na bežne rezkú jazdu, je nutné ho vždy prepnúť do režimu normál alebo šport - podľa nálady. My sme jazdili väčšinou v normále a boli sme spokojní. Inak, sledovanie čiar sa vypína na volante, systém štart/stop naľavo pod ním.

Viac FOTO v GALÉRII >>

Fastback nielenže dobre vyzerá, ale aj sedí na ceste. Ten „náš“ poháňal motor 1,5 T-GDi s výkonom 159 koní. To mu umožňuje dosiahnuť maximálnu rýchlosť 210 km/h. Jazda je dynamická napriek tomu, že ide „iba“ o verziu N-Line a nie o čistokrvné N-ko. Podvozok bol napriek 18-palcovým diskom a pneumatikám s nízkym profilovým číslom celkom mäkký. V spojení s vysokou priľnavosťou prednej nápravy a nízkymi zdvihmi zavesenia sa tak občas dostanete s prednými tlmičmi až na doraz. Počas jazdy sme cítili aj tendenciu zadnej nápravy reagovať na prácu so zaťažením, takže jazda bola napokon veľmi zábavná. Podobne ako v bavorákoch.

Na novinku si treba zvyknúť

Samostatnou kapitolou je vynikajúca manuálna prevodovka, ktorá opäť potvrdila našu doterajšiu skúsenosť. Hyundai robí jedny z najlepších manuálov na trhu. Prevodovka je presná, stupne skáču akoby samy. Iba nová elektronická spojka by pokojne mohla pracovať o čosi tuhšie, na náš vkus išla až príliš ľahko. Benzínový turbomotor je živý, najmä keď poriadne stlačíte plynový pedál až na podlahu. Jeho jediným problémom sú rozbehy - elektronická spojka pri nízkych otáčkach prináša dojem, že motor nemá ťah, viackrát sa nám podarilo na križovatke ho „zadusiť“. Musíte jednoducho pridať viac plynu a nechať prekĺznuť spojku - nič elegantné. Potom to ide, iba sa netreba báť vyšších otáčok. Naša spotreba bola veľmi fajn - 5,9 l/100 km. Pripomíname, že nejde o naftový, ale benzínový motor. Je to však mild-hybrid, ktorý očividne funguje veľmi dobre.