Mýty a rozprávky o prsteňoch s čarovnou mocou neviditeľnosť človeka doposiaľ nepriblížili k realite. Ponúkajú sa však iné, sľubnejšie metódy. Napríklad bioinžinierstvo. „Priehľadnosť a neviditeľnosť ľudí fascinujú už tisícročia,“ hovorí bioinžinier Atrouli Chatterjee z Kalifornskej univerzity v Irvine. „Táto fascinácia viedla k rôznym úvahám filozofov, mnohým vedecko-fantastickým dielam, ale aj k vedeckému výskumu. Náš projekt sa snaží navrhnúť a vytvoriť bunky a tkanivá, v ktorých možno ovládať mieru, do akej odrážajú a absorbujú svetlo.“

Vzali sépii, dali človeku

Chatterjee s kolegami sa v novom výskume inšpirovali prírodou. Rozhodli sa preniesť mimoriadne schopnosti jedného druhu inému. Človeku. Alebo zatiaľ aspoň ľudským bunkám. Biológovia si všimli, že rôzne morské živočíchy, predovšetkým hlavonožce ako osmonohy a sépie, dokážu zmiznúť prakticky pred našimi očami. Nielenže menia farbu a niekedy tvar svojho tela, pomocou špecializovaných proteínov - takzvaných reflektínov - zároveň menia priehľadnosť svojich buniek. Chatterjee s kolegami skúmali, či možno tieto proteíny preniesť do ľudských buniek.

ODVEKÁ TÚŽBA Neviditeľnosť je častá téma rozprávok aj sci-fi filmov.
ODVEKÁ TÚŽBA Neviditeľnosť je častá téma rozprávok aj sci-fi filmov.
Zdroj: PROFIMEDIA

Americkí bioinžinieri najprv vytvorili kultúry ľudských obličkových buniek a geneticky ich upravili tak, aby sa v nich vylučoval proteín reflektín. Následne pozorovali, ako sa v bunke prejaví. Tieto proteíny v nich nielenže objavili, ale dokonca zhlukovali. Následne experimentálne overili a potvrdili, že ich prítomnosť zmenila spôsob, akým bunka odráža svetlo.

KROK ZA KROKOM Najprv zmena vzhľadu bola iba sci-fi, potom si ju vedci všimli u sépie a teraz vďaka tomu vyrobili aj priehľadné ľudské bunky. Čo bude ďalej?
KROK ZA KROKOM Najprv zmena vzhľadu bola iba sci-fi, potom si ju vedci všimli u sépie a teraz vďaka tomu vyrobili aj priehľadné ľudské bunky. Čo bude ďalej?
Zdroj: PROFIMEDIA

Neviditeľnosť v skúmavke

„Žasli sme, keď sme zistili, že tieto bunky nielenže vylučovali reflektín, dokonca došlo k vzniku sféroidných nanoštruktúr rozptýlených naprieč bunkou,“ hovorí spoluautor výskumu Alon Gorodetsky. Pod mikroskopom sa podľa neho ukázalo, že tieto proteínové štruktúry mali v porovnaní s bežnou cytoplazmou buniek odlišné optické vlastnosti. Inými slovami, správali sa prakticky rovnako ako v materských bunkách v tele hlavonožcov. „Ukazuje sa, že tieto úžasné proteíny si udržiavajú svoje výnimočné vlastnosti aj v prostredí cudzej bunky,“ konštatuje Gorodetsky.

ALON GORODETSKY „Žasli sme,“ hovorí vedec o výskume „priehľadnosti“ ľudských buniek.
ALON GORODETSKY „Žasli sme,“ hovorí vedec o výskume „priehľadnosti“ ľudských buniek.
Zdroj: PROFIMEDIA

Ovládateľná vlastnosť

Experimenty amerických bioinžinierov následne zistili, že mieru „neviditeľnosti“ upravených ľudských buniek možno meniť. Postačila na to soľ. Vyššia koncentrácia soli viedla k zvýšenej viditeľnosti buniek. „Čo je zvláštne, táto ovplyvniteľnosť sa objavila len v bioinžiniersky navrhnutých bunkách. Môže ísť o cenný spôsob, ako meniť optické vlastnosti ľudských buniek,“ hovorí Atrouli Chatterjee.

TMAVÉ ZHLUKY V BUNKÁCH Predstavujú nanoštruktúry, ktoré vytvoril proteín reflektín.
TMAVÉ ZHLUKY V BUNKÁCH Predstavujú nanoštruktúry, ktoré vytvoril proteín reflektín.
Zdroj: PROFIMEDIA

Výskumníci upozorňujú, že neviditeľnosť ľudského tela ako celku zostáva naďalej hudbou ďalekej budúcnosti. Výsledky nového výskumu napriek tomu môžu nájsť aj bezprostredné využitie, okrem iného pri vývoji pokročilých materiálov alebo ako takzvané markery v medicínskom výskume a v molekulárnej biológii.