Tip na článok
Sonda Parker: Stane sa prvým ľudským výtvorom, ktorý sa „dotkne“ horných vrstiev Slnka.

Dotknite sa Slnka: Americká NASA vyzvala ľudí, aby prostredníctvom jej sondy Parker poslali svoje meno na Slnko

Pravdepodobne v priebehu augusta sa na svoju unikátnu misiu vydá pomocou nosnej rakety Delta IV Heavy slnečná sonda vo veľkosti malého auta a s hmotnosťou necelých 700 kíl, ktorá dostala meno Parker.

Galéria k článku (3 fotografie )
Eugene Parker: V októbri minulého roku si „svoju“ sondu prezeral v čistej miestnosti v Johns Hopkins Applied Physics Laboratory v Laurele v štáte Maryland.
SOHO: Skratka znamená Solar and Heliospheric Observatory
a ide o jednu z najúspešnejších a najdlhších misií ESA.
Solar Orbiter: Do vesmíru sa vydá približne o rok - vo februári 2019.

Ak vám to nič nevraví, ide o misiu, ktorá sa pôvodne volala Solar Probe+.

Precedens

Zmena názvu sa uskutočnila v máji minulého roku. Nové meno misie je poctou astrofyzikovi Eugenovi Parkerovi, ktorý sa v roku 2017 dožil deväťdesiatky. Je to prvýkrát v histórii NASA, keď sondu pomenovali po žijúcom vedcovi. Jej úlohou bude skúmanie slnečnej koróny zo vzdialenosti necelých šesť miliónov kilometrov.

To je bezkonkurenčne najmenšia vzdialenosť ľudského výtvoru od povrchu Slnka. V nej bude musieť ochranný štít z karbónových kompozitov hrubý 4,5 palca (približne 11 centimetrov) vydržať teploty na hranici 1 500 stupňov Celzia. Bude hlavnou ochrannou bariérou pre najdôležitejšie prístroje, ktoré budú skúmať magnetické pole, plazmu a energetické častice, a bude ich udržiavať de facto pri „izbovej teplote“.

Prvý prelet v „tesnej“ blízkosti Slnka čaká sondu v roku 2024. Mimochodom, Parker bude naozaj rýchla sonda, uvedený prelet pri Slnku sa uskutoční v rýchlosti takmer 400 000 km/h.

Ak by sme mali ciele sondy rozobrať podrobnejšie, Parker sa bude snažiť zistiť, ako prúdi teplo a energia cez slnečnú korónu, ako získava slnečný vietor a ďalšie častice svoju energiu a ako zmeny na Slnku ovplyvňujú našu Zem a ďalšie planéty.

Štart v lete

Do vesmíru by sa sonda mala vydať v 20-dňovom štartovacom okne medzi 31. júlom a 19. augustom tohto roku a vynesie ju raketa Delta IV-Heavy. Jej misia by mala trvať necelých sedem rokov. K Slnku by sa najviac mala priblížiť koncom decembra 2024, no prvýkrát ho obletí už v novembri tohto roku.

Zaujímavá je však ďalšia vec - spolu so sondou sa môžete dostať historicky najbližšie k Slnku aj vy. Samozrejme, nie osobne, ale môžete tam poslať svoje meno. Máte na to čas do 27. apríla. Stačí prostredníctvom internetového linku http://go.nasa.gov/HotTicket vyplniť stručný formulár a spolu s potvrdením, že vaše meno poletí na mikročipe k Slnku, získate certifikát.

Slnko vedcov vždy lákalo, extrémne podmienky však doteraz neumožnili poslať žiadnu sondu tak blízko, ako sa dostane Parker. Napriek tomu výskum našej materskej hviezdy prebieha pomerne intenzívne. Významnú úlohu v ňom hrá aj Európa so svojou sondou SOHO.

Ďalší výskum

SOHO znamená Solar and Heliospheric Observatory. Táto sonda zameraná na prieskum Slnka je v službe už vyše 22 rokov. Ide o jednu z najúspešnejších a najdlhšie trvajúcich misií ESA. Okrem množstva nových poznatkov o správaní Slnka, o slnečných erupciách a búrkach jej patrí jedno trochu prekvapivé prvenstvo. Spomedzi všetkých sond totiž objavila najviac komét, konkrétne vyše tritisíc. Dáta z tejto sondy analyzuje približne 1 500 vedcov v dvadsiatich krajinách.

Popri nej sa na výskum Slnka zameriava Solar Dynamics Observatory (SDO) vypustená v roku 2010 alebo Solar Monitoring Observatory (SOLAR/SMO), ktorá je súčasťou ISS.

Z pripravovaných misií sme zvedaví najmä na európsky Solar Orbiter, ktorý by sa mal do vesmíru vydať približne o rok a zameria sa na veľmi podobné problémy ako Parker - bude skúmať slnečný vietor a jeho mechanizmus, magnetické pole, energetické častice a vzťah medzi vnútornými vrstvami Slnka a heliosférou.

VIDEO Plus 7 Dní