Spočiatku sa zdalo, že ani druhý pokus o mäkké pristátie indického ves­mírneho modulu na Mesiaci nedopadne úspešne. Prvý zlyhal ešte v roku 2008 a tentoraz misiu Čandrajan 2 sprevádzali technické problémy ešte pred štartom. Nakoniec sa všetko vyriešilo a začiatkom minulého týždňa indická trojstupňová raketa GSLV Mk-III (Geo­synchronous Satellite Launch Vehicle Mark III) konečne odštartovala z kozmodrómu Satish Dhawan Space Center na ostrove Šríharikóta. Jej sedemtýždňová púť nebude priamočiara. Najprv bude dvadsaťtri dní krúžiť okolo Zeme a pomaly sa od nej vzďaľovať, než dosiahne gravitačné pole Mesiaca. Až potom zamieri k jedinému prirodzenému satelitu Zeme a pomocou lunárneho modulu preskúma jeho južný pól. V prípade úspechu bude po USA, Rusku a Číne štvrtou krajinou sveta, ktorá na Mesiaci pristála, a jedinou, ktorej sa podarí preskúmať časť jeho najstudenšej a najtemnejšej oblasti.

Jednodňová misia

Podľa plánov Indickej organizácie pre vesmírny výskum, ISRO, dosiahne ves­mírna loď Čandrajan 2 svoj cieľ za 43 dní. Vtedy bude k Mesiacu dostatočne blízko, aby mohla vypustiť pristávací modul Vikram na lunárny povrch. Mimochodom, ten získal názov po priekopníkovi indického vesmírneho programu Vikramovi Sarabhaiovi. Modul by mal klesať rýchlosťou dva metre za sekundu a pristáť na rovinke medzi dvoma krátermi označenými ako Manzinus C a Simpelius N.

Ak opäť nedôjde ku katastrofe, dá sa do práce šesťkolesové robotické vozidlo Pragyan (čo v preklade zo sanskritu znamená múdrosť - pozn. red.), vybavené množstvom najmodernejších, hlavne indických technológií. Jeho misia potrvá jeden lunárny alebo štrnásť pozemských dní. Noc na Mesiaci, keď teplota môže klesnúť až na -170 stupňov Celzia, totiž ani Vikram, ani Pragyan „neprežijú“. Vozidlo sa bude pohybovať veľmi pomaly a za celý čas prekoná len päťstometrovú vzdialenosť od miesta pristátia. Pomocou časticového röntgenového spektrometra a laserového spektroskopu má študovať chemické zloženie povrchu, identifikovať minerály, analyzovať molekuly vody. Medzitým bude modul Vikram sledovať lunárne otrasy, kontrolovať teplotnú vodivosť a zaznamenávať údaje o ionosfére. Po celý čas bude komunikovať s roverom a družicou, odkiaľ informácie poputujú do kontrolného strediska na Zemi.

Ideálny Mesiac

Samotná družica zostane na obežnej dráhe zhruba rok a zo stokilometrovej výšky bude naďalej skúmať Mesiac. Je vybavená súpravou prístrojov, ktoré umožnia topografické skenovanie lunárneho povrchu, meranie jeho chemického zloženia, prieskum minerálov, prípadne aj vody. K jej úlohám bude patriť i sledovanie Slnka pomocou solárneho röntgenového monitora. Na dôvažok, kamera s vysokým rozlíšením umiestnená na palube vesmírnej lode poskytne ľudstvu kvalitné fotografie zatiaľ neznámej časti Mesiaca.

V plnej kráse: Súčasťou trojstupňovej rakety je družica, pristávací modul a šesťkolesový rover.
V plnej kráse: Súčasťou trojstupňovej rakety je družica, pristávací modul a šesťkolesový rover.
Zdroj: ISRO

Vráťme sa k vode, pretože práve informácie o nej sú najočakávanejšou súčasťou celej výpravy. Ako píše server Universe Today, podľa meraní vykonaných v minulosti pomocou NASA Lunar Reconnaissance Orbiter sú teploty vnútri stien permanentne zatienených kráterov na južnom póle najnižšie v celej slnečnej sústave. Zmrznutá voda, ktorá sa v nich údajne nachádza miliardy rokov v nezmenenom stave, je pre vedcov mimoriadne zaujímavá. Hlavne pre informácie, ktoré im môže poskytnúť o histórii „nášho vesmíru“.

Voda na Mesiaci bude mať v budúcnosti oveľa väčší prínos. Nielen pre skúmanie planéty, ale aj pre cesty ďalej do vesmíru. Môže byť použitá na pitie, na pestovanie rastlín, produkciu kyslíka aj výrobu raketového paliva. Mesiac je totiž dôležitým odrazovým mostíkom pre misie hlbšie do slnečnej sústavy a tiež ideálny testovací priestor pre vesmírne technológie.

Veľké plány

Server gizmodo.com pripomína, že celá vyše 130-miliónová výprava spočíva z veľkej časti aj v tom, aby si v Indii mohli povedať: „Dokázali sme to! Sami a s vlastnými technológiami.“ Táto ázijská krajina sa usiluje stať samostatnou vesmírnou veľmocou a chce svetu ukázať, že zvládne oveľa viac, než len vypustiť satelity do vesmíru. V marci tohto roku zámerne zostrelili jeden z vlastných satelitov, aby zdôraznili svoj rastúci vplyv vo vesmíre. V budúcnosti dokonca plánujú tretiu misiu Čandrajan, ktorá by sa mala uskutočniť už o štyri-päť rokov. V tomto prípade predpokladajú spoluprácu s japonskou ves­mírnou agentúrou JAXA. Aby toho nebolo málo, do roku 2022 uvažujú o vyslaní trojice kozmonautov do vesmíru či lete k Venuši o rok neskôr.

To všetko je však hudba budúcnosti. Zostaňme preto nohami na Zemi alebo skôr na Mesiaci. Najprv sa musí podariť pristátie Vikramu. Nie je to úplná samozrejmosť, dokazuje to aj neúspešný pokus Izraelčanov o to isté. Ich modul sa v apríli roztrieštil o lunárny povrch.