Dizajn Hyundai i20 nás príliš neoslovil, predošlá generácia sa nám páčila viac. Hrany vpredu aj vzadu sú možno moderné, ale naša šálka kávy to nie je. Na druhej strane nás prekvapil ťahom motora. Už odspodu má veľmi dobrý záťah, ale vlastne kedykoľvek - v každom pásme má pekný ťah. To je výhoda prepĺňaných trojvalcov oproti atmosférickým štvorvalcom, k nevýhodám sa dostaneme o chvíľu. Šesťstupňová manuálna prevodovka nie je zlá, hoci nie je taká precízna ako v modeli i30 Fastback, ktorý sme testovali nedávno, ale niet sa na čo sťažovať.

Veľa plusov, málo mínusov

Nevýhody - na voľnobehu vám bude jemne triasť opierky hlavy na predných sedadlách, zvuk motora nie je úplne optimálny, je drsnejší, hutnejší, jednoducho, počuť ho v každej rýchlosti. Ale z mínusových bodov je to asi všetko. Dosť veľký je kufor, aj vzadu je to priestorovo v pohode, vpredu, samozrejme, tiež. Tvrdé plasty sú na palubnej doske aj na bokoch dverí, ale dobre, toto predsa nie je Maybach alebo Bentley.

Čo nové sa dá vymyslieť na palubnej doske? Je to ťažké, Hyun­dai sa pohral s horizontálnymi líniami, ktoré prechádzajú od výduchov klimatizácie cez celú palubnú dosku. Rovnaký motív použil výrobca na krytoch reproduktorov a otváraní dverí (ktoré by mohlo byť strieborné namiesto čiernej - človek si ho v tme nevšimne).

Ale príjemná je lakťová opierka a optimálne umiestnená rýchlostná páka. Lakeť môžete mať pekne opretý a dlaň na hlavici páky. Pekné je aj ovládanie klimatizácie, hoci je iba jednozónová, ale s nádherným mechanickým ovládaním. Je dobre poruke a možno ju ovládať takmer poslepiačky.

Štvorramenný volant je celkom v pohode, nemá veľmi veľký priemer, je obšitý príjemnou kožou a je dostatočne hrubý. Dnes už bežná vec - digitálna prístrojová doska, to už ani hádam nemá vý­znam spomínať. Môžete meniť jej vzhľad (na výber sú štyri témy), ale prispôsobuje sa aj režimom jazdy - športový je s karbónovým, komfortný s bielym podkladom. Nám sa najviac páčila téma s označením C, na fotografii.

Zábava za volantom

Dobré sú jazdné vlastnosti, auto pekne zatáča, riadenie je vskutku zábavné. Motor slušne ťahá, ako sme už spomínali, dá sa s ním aj trochu vyblázniť. Ľahký hatchback s predným pohonom a manuálom, to je klasika, na ktorej sme vyrástli a máme to tak radi. Sedadlá nás prekvapili výborným bočným vedením, skutočne sú ako v športovom automobile. Majú tuhé bočnice dole aj hore, v zákrutách perfektne podržia. Aj to, samozrejme, prispelo k nášmu celkovému športovému pocitu z jazdy. Riadenie je presné, chýba mu len málo k dokonalosti. Nápomocná je, samozrejme, aj nízka hmotnosť a akoby športový zvuk trojvalca. Spotreba nám napriek občas športovejšiemu štýlu jazdy priemerne vyšla na 5,5 l/100 km - to je vskutku príjemný výsledok.

Po presadnutí z triedy S za 175-tisíc eur do i20 za necelých 15-tisíc eur sme začínali test s nedôverou. Ale skutočne sa nám zapáčil. Ako sa hovorí, viac auta človeku netreba.