Tip na článok
Dôležitá spolupráca: Rolls-Royce a Európska vesmírna agentúra (ESA) podpísali približne pred rokom dohodu o spolupráci pri vývoji navigačných systémov pre diaľkovo ovládané autonómne lode.

Lode budúcnosti: Diaľkovo ovládané, prakticky bez posádky a vyrábať ich plánuje Rolls-Royce s Intelom

Rolls-Royce približne pred dvomi rokmi vydal správu nazvanú Advanced Autonomous Waterborne Applications Initiative (AAWA), v ktorej oznámil, že sa začína vážne zaoberať vývojom a konštrukciou autonómnych a diaľkovo ovládaných lodí. Vtedy to mnohí brali skôr ako marketingový ťah než seriózny zámer.

Galéria k článku (4 fotografie )
Crystal Blue: Túto jachtu predstavili v Amsterdame na Global Superyacht Forum, na jej riadenie sa využili nové inteligentné systémy a má hybridný pohon na báze skvapalneného zemného plynu.
Experimentálna: Svitzer Hermod je loď vybavená technológiou Dynamic Positioning System a množstvom senzorov. Má za sebou prvú testovaciu plavbu, kontrolovanú diaľkovo, ktorá sa uskutočnila v kodanskom prístave.
Historicky prvá: Infografika ukazuje prvú reálnu plavbu diaľkovo ovládanej lode Hermod v kodanskom prístave v júni 2017.

Za dva roky však situácia vyzerá úplne inak.

Od UXUS-u k Hermodu

Možno na úvod treba povedať, že divízia zaoberajúca sa vývojom lodí a divízia vyrábajúca luxusné autá sú v rámci spoločnosti samostatné. Rolls-Royce okrem toho patrí k popredným výrobcom leteckých motorov a významným dodávateľom vojenských technológií - opäť ide predovšetkým o motory. Poďme však späť k lodiam. 

Od roku 2016 a zverejnenia iniciatívy AAWA Rolls-Royce spravil vo vývoji automatických plavidiel naozaj obrovský pokrok. Mal na čom stavať, pretože prvý koncept autonómneho plavidla spoločnosť ukázala už v roku 2013. Volal sa UXUS - User Experience for Complex Systems.

Diaľkovo ovládaná

Mal však ďaleko k tomu, čo spoločnosť v minulom roku nielen predviedla, ale aj „naostro“ vyskúšala. Testovacia loď Svitzer Hermod v júni vykonala v kodanskom prístave prvú skúšobnú plavbu, pri ktorej ju na diaľku kontroloval kapitán z riadiaceho centra na brehu.

Loď bola vybavená množstvom senzorov, kamier a na presnú navigáciu pri plavbe okolo prístavných mól využívala satelit. V prístave vykonala niekoľko relatívne komplikovaných manévrov vrátane otočenia o 360 stupňov v tesnej blízkosti jedného z mól. Potom sa úspešne vrátila k mólu, z ktorého vyplávala. Išlo o historicky prvú plavbu robotickej lode, presne ju opisuje infografika, ktorá je súčasťou tohto článku. Inžinieri z Rolls-Royceu však nezaspali na vavrínoch a začiatkom tohto roku otvorili vo fínskom Turku výskumné a vývojové centrum pre autonómne lode. V ňom vedci rozhodne nezaháľali.

Umelá inteligencia

Pred niekoľkými dňami totiž oznámili, že v spolupráci s technologickou spoločnosťou Intel, známou predovšetkým ako popredný výrobca počítačových procesorov, chcú vyvinúť a vyrobiť transoceánske lode schopné plaviť sa úplne bez posádky. Miesto nej budú využívať lidary, radary, optické a termálne kamery, satelitnú navigáciu a umelú inteligenciu.

Tá sa práve v tomto čase trénuje v okolí japonského Kobe, kde sa učí rozpoznávať menšie a neočakávané prekážky na vodnej hladine a bezpečne sa im vyhýbať. Aby bolo možné spracovať v reálnom čase ohromné množstvo údajov - na čo bude umelá inteligencia slúžiť tiež -, každá loď bude mať vlastné dátové centrum a serverovňu.

Aby to nevyzeralo, že hovoríme len tak do vetra, takáto autonómna loď vyprodukuje denne približne 1 000 GB dát. Tie by sa mali počas celej plavby, ktorá môže trvať aj vyše mesiaca, nahrávať na servery a do cloudu.

Ďalšia dôležitá technológia, ktorú budú autonómne lode budúcnosti využívať, pochádza od Intelu a volá sa Field Programmable Gate Array (FPGA). Ide o používateľsky konfigurovateľné obvody, respektíve programovateľné hradlové polia, umožňujúce dokonalé prispôsobenie konkrétnym úlohám zo softvérovej aj hardvérovej stránky v špecifických a úplne rozdielnych prostrediach. Táto technológia by mala slúžiť pri autonómnych lodiach na zefektívnenie procesu vyhýbania prekážkam a na bezpečnejšiu navigáciu.

Načo vlastne?

Aký majú autonómne lode zmysel? Na to by najlepšie vedeli odpovedať poisťovne - tri štvrtiny nehôd transoceánskych nákladných lodí sú zapríčinené ľudskou chybou.

Alebo inak - približne sedemsto z tisíc veľkých nákladných lodí, ktoré sa za uplynulú dekádu potopili alebo boli neopraviteľne poškodené, má na svedomí zlyhanie ľudského faktora. Preto prepravné spoločnosti často prídu o drahé lode, škody sa rátajú v stovkách miliónov.

Autonómne lode budú mať zároveň výrazne nižšie prevádzkové náklady a vďaka neprítomnosti posádky sa na nich uvoľní ďalšie miesto pre náklad. Samozrejme, budú aj výnimky - v pripravovanej legislatíve týkajúcej sa prevádzky autonómnych a robotických lodí sa spomína, že lode, ktoré budú prepravovať nebezpečný náklad, sa bez prítomnosti živej posádky nebudú smieť plaviť.

VIDEO Plus 7 Dní