Tip na článok
Trojanské asteroidy: Obiehajú po rovnakej obežnej dráhe ako
materská planéta, v tomto prípade Jupiter.

Hudba vesmírna: Misiu NASA k Jupiterovým asteroidom pomenovali po pesničke Beatles

Prvá misia k najstarším asteroidom obiehajúcim okolo Jupitera dostala definitívne zelenú.

Misia nazvaná Lucy má zaujímavý nielen cieľ, ale aj názov. Za ten môže čiastočne Bea­tles, čiastočne stará kostra.

Lennon, fosília a vesmírna sonda

V čase, keď sa rozhodovalo o jej definitívnom pomenovaní (jún 2017), uplynulo presne 50 rokov od vydania slávneho albumu Beatles Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band s nemenej slávnou pesničkou Lucy In The Sky With Diamonds. Niektorí hovoria, že jej snový a trochu surrealistický text bol inšpirovaný známou knihou Lewisa Carrolla Alica v krajine zázrakov, John Lennon tvrdil, že ho k nej priviedla kresba jeho vtedy trojročného syna a zlé jazyky hovoria niečo o LSD.

Lucy je však zároveň legendárna kostra ženy z druhu Australopithecus afarensis. V podstate ide o druh predchádzajúci ľuďom, teda rodu Homo. V roku 1974 ju objavil antropológ Donald Johanson. Počas oslavy tohto objavu hrala v rádiu práve zmienená skladba od Beatles, a tak kostra z obdobia, keď sa cesty ľudí a opíc definitívne rozišli, dostala meno Lucy.

Namiesto akronymu

Čo má toto všetko spoločné s pripravovanou misiu NASA k najstarším Jupiterovým asteroidom, patriacim medzi trojanské, teda také, ktoré, zjednodušene, obiehajú v stabilizovanej pozícii po rovnakej obežnej dráhe ako ich materská planéta?

NASA v drvivej väčšine prípadov používa na označenie nových misií akronymy, Lucy patrí k málu výnimiek. Tak ako pôvodná kostra hominida stála pri zrode ľudí, najstaršie Jupiterove asteroidy sú fosílie stojace pri zrode planét v našej slnečnej sústave a sú z rovnakého „pôrodného“ materiálu.

Môžu nám teda nielen pomôcť zistiť, ako sa planéty utvárali, ale kolízia s jedným z podobných prastarých asteroidov mohla mať zásadný vplyv na to, ako sa formovala Zem, jej atmosféra a oceány. Práve takýto asteroid, presnejšie zrážka s ním možno bola križovatkou, na ktorej sa rozhodovalo, ako sa bude Zem ďalej utvárať a či na nej vznikne život. Na túto zvláštnu kostru si spomenul jeden z iniciátorov misie Harold Levison zo Southwest Re­search Institute (SwRI) v americkom Colorade, keď rozmýšľal o jej zmysle a cieľoch.

Trojanské asteroidy okolo Jupitera mali pre utváranie našej planéty rovnaký význam ako kos­tra Lucy pre napredovanie ľudského druhu. Samozrejme, paralela medzi asteroidmi a „malými diamantmi“ na oblohe sa núkala sama. Takže bolo rozhodnuté - k Jupiteru poletí Lucy a tentoraz nejde o žiadnu komplikovanú skratku, je to naozaj ženské meno.

Jupiter: V poslednom období sa teší veľkému záujmu, jeho prieskumníkom je sonda Juno. Jej misia by mala trvať prakticky od momentu, keď sa na svoju cestu vydá Lucy.
Jupiter: V poslednom období sa teší veľkému záujmu, jeho prieskumníkom je sonda Juno. Jej misia by mala trvať prakticky od momentu, keď sa na svoju cestu vydá Lucy.
NASA

Dôležité rozhodnutie

Teda, aby sme boli presní - prvé rozhodovanie o misii prebiehalo niekedy v roku 2013, o jej konečnom názve v roku 2017. Vtedy dostala základný charakter a NASA ju zaradila medzi potenciálne realizovateľné projekty. Či sa však naozaj uskutoční, sa ešte nevedelo.

Rozhodlo sa o tom až teraz, môžeme byť dokonca konkrétni - stalo sa to v posledný októbrový deň tohto roku. Vtedy totiž k tejto misii zverejnili správu, ktorá mala formálne označenie Key Decision Point C. Ide o mimoriadne dôležitý dokument, ktorý pri každom projekte rozhoduje o jeho predĺžení z plánovacej do vývojovej fázy. Táto správa v prvom rade určí časový harmonogram a finančný rozpočet misie. Zároveň spresní jej cieľ, na jeho základe definuje vedecké vybavenie sondy a určí aj potenciálne riziká súvisiace s projektom. Najdôležitejšou informáciou z nej je dátum realizácie - sonda by sa na svoju dvanásťročnú cestu mala vydať v októbri 2021. Jednotlivé ciele navštívi v rozpätí rokov 2025 až 2033.

Unikátne ciele

Vedci stojaci za projektom však nemajú ešte vyhrané, Lucy musí prejsť jednou dôležitou fázou, nazvanou Critical Design Review. V nej sa detailne posúdi systémový dizajn sondy a ak nebudú žiadne výhrady, začne sa s výrobou Lucy a jej jedno­tlivých vedeckých inštrumentov. Nebude to žiaden drobček - sonda by na dĺžku mala merať 13 metrov, dva solárne panely budú mať priemer 6 metrov (každý) a nebude chýbať ani dvojmetrová anténa s vysokým ziskom.

Misia Lucy je unikátna nielen tým, že je historicky prvá smerujúca k Jupiterovým trojanom, ale zároveň je prvá, ktorá je nasmerovaná až k siedmim rozličným cieľom. Patrí k nim šesť trojanov a takzvaný Hlavný pás, čo je oblasť medzi Marsom a Jupiterom, kde sa nachádza mnoho asteroidov, respektíve planétok. Ide o ciele z väčšej časti vytvorené z protoplanetárneho disku, kde sa pre gravitačnú silu Jupitera nemohlo vytvoriť jedno väčšie teleso, takže možno jednoducho skúmať zárodočný materiál planét v jeho pôvodnej podobe. Preto vedecké vybavenie sondy bude zamerané na štúdium jeho geologického zloženia, zloženia povrchu a ich celkovej štruktúry. 

VIDEO Plus 7 Dní