Misia nazvaná Lucy má zaujímavý nielen cieľ, ale aj názov. Za ten môže čiastočne Bea­tles, čiastočne stará kostra.

Lennon, fosília a vesmírna sonda

V čase, keď sa rozhodovalo o jej definitívnom pomenovaní (jún 2017), uplynulo presne 50 rokov od vydania slávneho albumu Beatles Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band s nemenej slávnou pesničkou Lucy In The Sky With Diamonds. Niektorí hovoria, že jej snový a trochu surrealistický text bol inšpirovaný známou knihou Lewisa Carrolla Alica v krajine zázrakov, John Lennon tvrdil, že ho k nej priviedla kresba jeho vtedy trojročného syna a zlé jazyky hovoria niečo o LSD.

Lucy je však zároveň legendárna kostra ženy z druhu Australopithecus afarensis. V podstate ide o druh predchádzajúci ľuďom, teda rodu Homo. V roku 1974 ju objavil antropológ Donald Johanson. Počas oslavy tohto objavu hrala v rádiu práve zmienená skladba od Beatles, a tak kostra z obdobia, keď sa cesty ľudí a opíc definitívne rozišli, dostala meno Lucy.

Namiesto akronymu

Čo má toto všetko spoločné s pripravovanou misiu NASA k najstarším Jupiterovým asteroidom, patriacim medzi trojanské, teda také, ktoré, zjednodušene, obiehajú v stabilizovanej pozícii po rovnakej obežnej dráhe ako ich materská planéta?

NASA v drvivej väčšine prípadov používa na označenie nových misií akronymy, Lucy patrí k málu výnimiek. Tak ako pôvodná kostra hominida stála pri zrode ľudí, najstaršie Jupiterove asteroidy sú fosílie stojace pri zrode planét v našej slnečnej sústave a sú z rovnakého „pôrodného“ materiálu.

Môžu nám teda nielen pomôcť zistiť, ako sa planéty utvárali, ale kolízia s jedným z podobných prastarých asteroidov mohla mať zásadný vplyv na to, ako sa formovala Zem, jej atmosféra a oceány. Práve takýto asteroid, presnejšie zrážka s ním možno bola križovatkou, na ktorej sa rozhodovalo, ako sa bude Zem ďalej utvárať a či na nej vznikne život. Na túto zvláštnu kostru si spomenul jeden z iniciátorov misie Harold Levison zo Southwest Re­search Institute (SwRI) v americkom Colorade, keď rozmýšľal o jej zmysle a cieľoch.

Trojanské asteroidy okolo Jupitera mali pre utváranie našej planéty rovnaký význam ako kos­tra Lucy pre napredovanie ľudského druhu. Samozrejme, paralela medzi asteroidmi a „malými diamantmi“ na oblohe sa núkala sama. Takže bolo rozhodnuté - k Jupiteru poletí Lucy a tentoraz nejde o žiadnu komplikovanú skratku, je to naozaj ženské meno.

Jupiter: V poslednom období sa teší veľkému záujmu, jeho prieskumníkom je sonda Juno. Jej misia by mala trvať prakticky od momentu, keď sa na svoju cestu vydá Lucy.
Jupiter: V poslednom období sa teší veľkému záujmu, jeho prieskumníkom je sonda Juno. Jej misia by mala trvať prakticky od momentu, keď sa na svoju cestu vydá Lucy.
Zdroj: NASA

Dôležité rozhodnutie

Teda, aby sme boli presní - prvé rozhodovanie o misii prebiehalo niekedy v roku 2013, o jej konečnom názve v roku 2017. Vtedy dostala základný charakter a NASA ju zaradila medzi potenciálne realizovateľné projekty. Či sa však naozaj uskutoční, sa ešte nevedelo.

Rozhodlo sa o tom až teraz, môžeme byť dokonca konkrétni - stalo sa to v posledný októbrový deň tohto roku. Vtedy totiž k tejto misii zverejnili správu, ktorá mala formálne označenie Key Decision Point C. Ide o mimoriadne dôležitý dokument, ktorý pri každom projekte rozhoduje o jeho predĺžení z plánovacej do vývojovej fázy. Táto správa v prvom rade určí časový harmonogram a finančný rozpočet misie. Zároveň spresní jej cieľ, na jeho základe definuje vedecké vybavenie sondy a určí aj potenciálne riziká súvisiace s projektom. Najdôležitejšou informáciou z nej je dátum realizácie - sonda by sa na svoju dvanásťročnú cestu mala vydať v októbri 2021. Jednotlivé ciele navštívi v rozpätí rokov 2025 až 2033.

Unikátne ciele

Vedci stojaci za projektom však nemajú ešte vyhrané, Lucy musí prejsť jednou dôležitou fázou, nazvanou Critical Design Review. V nej sa detailne posúdi systémový dizajn sondy a ak nebudú žiadne výhrady, začne sa s výrobou Lucy a jej jedno­tlivých vedeckých inštrumentov. Nebude to žiaden drobček - sonda by na dĺžku mala merať 13 metrov, dva solárne panely budú mať priemer 6 metrov (každý) a nebude chýbať ani dvojmetrová anténa s vysokým ziskom.

Misia Lucy je unikátna nielen tým, že je historicky prvá smerujúca k Jupiterovým trojanom, ale zároveň je prvá, ktorá je nasmerovaná až k siedmim rozličným cieľom. Patrí k nim šesť trojanov a takzvaný Hlavný pás, čo je oblasť medzi Marsom a Jupiterom, kde sa nachádza mnoho asteroidov, respektíve planétok. Ide o ciele z väčšej časti vytvorené z protoplanetárneho disku, kde sa pre gravitačnú silu Jupitera nemohlo vytvoriť jedno väčšie teleso, takže možno jednoducho skúmať zárodočný materiál planét v jeho pôvodnej podobe. Preto vedecké vybavenie sondy bude zamerané na štúdium jeho geologického zloženia, zloženia povrchu a ich celkovej štruktúry.