Sklá plnené vodou ušetria prírodu i financie. Vykurovanie v západnej Európe je zodpovedné za viac ako desať percent všetkých emisií skleníkových plynov. Civilný a stavebný inžinier Matyas Gutai z Univerzity v Loughboroughu už takmer desať rokov pracuje na spôsobe, ktorý by toto množstvo dokázal výrazne znížiť.

Rodák z maďarského mesta Kecskemét tvrdí, že sa treba zamerať práve na okná. Hoci obvykle tvoria len malú časť celkového povrchu väčšiny budov, vedú k výraznej strate tepla. Už drobné zmeny by vraj ušetrili až štvrtinu nákladov. Aby to dosiahol, Gutai vyvinul koncept skla plneného vodou (WFG), ktoré je oveľa účinnejšie než izolačné dvoj- alebo trojsklo.

Revolúcia v dizajne

V podstate ide o okná, ktoré sú medzi panelmi skiel naplnené vrstvou vody. Tá je napojená na nádrž, do ktorej po zohriatí odteká a nahrádza ju chladnejšia. A naopak, keď je teplá voda potrebná, z nádrže tečie späť do okna. Prípadne sa dá použiť aj ako úžitková v kuchyni či kúpeľni. 

Keby sa tento koncept rozšíril, viedol by podľa maďarského odborníka k revolúcii v dizajne stavieb a zároveň k výraznému zníženiu emisií skleníkových plynov. Gutai medzičasom prototyp okien plnených vodou otestoval na presklených budovách v odlišných podnebných pásmach. Jedna stála v Maďarsku, druhá na Taiwane. Výskumník zistil, že systém WFG bol prospešný aj vo výrazne rozdielnych klimatických podmienkach. V horúčavách domy ochladzoval, pri mrazoch ich udržiaval v teple. Väčšinu roka bez dodatočného zdroja energie.

POKUSNÝ DOMČEK NA TAIWANE Úsporu energie porovnávali vedci  v rôznych klimatických podmienkach.
POKUSNÝ DOMČEK NA TAIWANE Úsporu energie porovnávali vedci v rôznych klimatických podmienkach.
Zdroj: LOUGHBOROUGH UNIVERSIT

Vysoká úspora

Matyas Gutai nedávno vo vývoji svojho konceptu pokročil. Systém doplnil o tepelnú pumpu schopnú v závislosti od ročného obdobia ochladzovať alebo otepľovať vodu kolujúcu v oknách. Zároveň otestoval efektívnosť tejto verzie v porovnaní s izolačným dvojsklom a trojsklom pomocou počítačových modelov, ktoré simulovali podmienky v rôznych klimatických pásmach.

Ukázalo sa, že systém WFG redukoval denné a sezónne teplotné výkyvy v interiéri a výrazne znížil náklady na energie. Simulácie ukazujú, že takto sa ušetrí až o 72 percent viac energie ako napríklad v budovách vybavených tradičnými vykurovacími systémami a dvojitým sklom.

Najvyššiu úsporu zaznamenali v podmienkach Teheránu, najnižšiu, ale stále nezanedbateľnú, v prostredí Singapuru. „Sklo v súčasnosti predstavuje prekážku účinného tepelného izolovania objektov. Systém WFG to mení. Vďaka nemu máme príležitosť prísť s novým spôsobom výstavby ekologickejších budov,“uzatvára Matyas Gutai.