Tip na článok
Laurie Pycroft: Na Oxfordskej univerzite je členom vedeckej skupiny Functional Neurosurgery Group a vo svojej prednáške na konferencii Kaspersky NExT v Barcelone tvrdil, že už do piatich rokov vedci dokážu zachytiť mozgové signály, zodpovedné za uchovávanie spomienok.

Pamäťové protézy a zlodeji spomienok

Vedci tvrdia, že najneskôr v polovici tohto storočia budeme schopní do ľudskej pamäte nahrávať spomienky a aj ich z nej selektívne vymazávať.

Ak niekto začne rozprávať o možnosti manipulácie väčších skupín prostredníctvom implantovania, alebo vymazania spomienok, tak si poviete, že dotyčný človek patrí na psychiatriu a text, ktorý sa týmito rizikami zaoberá do niektorého z konšpiračných časopisov toho najhlbšieho zrna.

Brain Hacking

Vyššie spomenutá téma však boli v skutočnosti súčasťou seriózneho prednáškového bloku na prestížnej konferencii Kaspersky NeXT, ktorá sa uskutočnila koncom minulého mesiaca v Barcelone. Hlavným prednášajúcim v tomto bloku bol Laurie Pycroft, ktorý je na Univerzite v Oxforde súčasťou vedeckej skupiny Functional Neurosurgery Group a zaoberá sa základným výskumom.

IPG: Pulzný neurostimulátor vysiela signály, ktoré prostredníctvom elektród zavedených do mozgu stimulujú jeho konkrétne centrum.
IPG: Pulzný neurostimulátor vysiela signály, ktoré prostredníctvom elektród zavedených do mozgu stimulujú jeho konkrétne centrum.
St. Jude Medical

O čom hlavne hovoril, napovedá už názov jeho prednášky - Hackovanie mozgov za účelom manipulácie a kradnutia pamäte. Hneď na úvod pre základnú orientáciu načrtol časový plán, ukazujúci v akom štádiu sa výskum stimulácie mozgu v súčasnosti nachádza. Najdôležitejší na ňom je predpoklad,  že najneskôr v polovici storočia by mali byť vedci schopní účinne a komplexne prevziať kontrolu nad ľudskými spomienkami a ďalej s nimi pracovať.

Hlboká stimulácia

V súčasnosti sme vo fáze výskumu a experimentovania s neurostimulačnými technikami, ku ktorým patrí napríklad už aj na Slovensku v praxi používaná hlboká mozgová stimulácia (Deep Brain Stimulation - DBS), pomocou ktorej sa neurochirurgovia snažia o ovplyvnenie konkrétneho mozgového centra alebo dráhy centrálneho nervového systému implantovaním neurostimulátora. Ten sa označuje aj skratkou IPG (implantable pulse generator).  Účelom je zväčša potlačenie nežiaducich sprievodných javov niektorých chorôb - napríklad trasenia alebo nekoordinovaných pohybov.

Hlboká mozgová stimulácia: Jej bezpečnosť voči hekerským útokom je zatiaľ podceňovaná.
Hlboká mozgová stimulácia: Jej bezpečnosť voči hekerským útokom je zatiaľ podceňovaná.
GREAT

Najnovšia generácia takýchto zariadení je vybavená rozhraním, respektíve riadiacim softvérom, ktorý možno ovládať prostredníctvom tabletu alebo smartfónu, prepojenie medzi elektronickým zariadením a implantátom v mozgu sa uskutočňuje prostredníctvom štandardného bluetooth protokolu.

Nebezpečné implantáty

Odborníci najznámejšie takéto systémy podrobili bezpečnostnej analýze, ktorá dopadla mimoriadne zle. K identifikovaným rizikám patrí napríklad nezabezpečená alebo nešifrovaná komunikácia medzi implantátom, jeho programovacím softvérom a cloudovým úložiskom dát. To umožňuje útočníkom pozmeniť fungovanie mozgových implantátov používaných v rámci hlbokej mozgovej stimulácie spôsobom, ktorý môže pacientom priamo fyzicky ublížiť.

Navyše v prípade takýchto implantátov a ich programovacích rozhraní väčšina odborníkov necháva v tabletoch, kde sú nainštalované, defaultne nastavené heslá. Dokonca ich inštalujú na zariadenia, s ktorými sa bežne pripájajú na internet komerčným spôsobom a sú na nich aj ďalšie aplikácie tretích strán, ktorých bezpečnosť nie je možné zaručiť, čo značí, že aj cez ne môžu hekeri ovládnuť softvér na programovanie implantátov.

Pamäťové protézy

Výskum v tejto oblasti naberá vysoké obrátky a odborníci očakávajú, že v priebehu najbližších piatich rokov dokážu elektronicky zaznamenať a nahrať mozgové signály zodpovedné za tvorbu spomienok, ďalej s nimi pracovať, prepisovať ich a opätovne do mozgu nahrávať.

To v priebehu ďalších desiatich rokov povedie k vytvoreniu prvých komerčných implantátov, posilňujúcich mozgovú činnosť a pamäťových protéz, uľahčujúcich život ľuďom, ktorí prišli o pamäť v dôsledku poškodenia mozgu, alebo choroby, napríklad Alzheimerovej.

Stimulovanie určitých centier v mozgu môže zmierňovať aj následky Parkinsonovej choroby. V tejto oblasti sa experimentuje už dlhší čas, pacienti musia byť pri zavádzaní elektródy pri plnom vedomí.
Stimulovanie určitých centier v mozgu môže zmierňovať aj následky Parkinsonovej choroby. V tejto oblasti sa experimentuje už dlhší čas, pacienti musia byť pri zavádzaní elektródy pri plnom vedomí.
University of Florida

V polovici storočia by už vedci mali byť schopní pracovať s ľudskými spomienkami podobným spôsobom, ako s akýmkoľvek iným druhom elektronických dát  - vrátane ich vymazávania, prepisovania a ďalších úprav. Dôležité. Je to napríklad pre to, že takto bude možné napríklad pri obetiach násilných trestných činov vymazať, prípadne nahradiť extrémne traumatizujúce spomienky, znemožňujúce im ďalší bežný život.  

Riziká treba podchytiť

 Znie to pomerne divoko, Laurie Pyrcroft  z Univerzity v Oxforde však na túto tému povedal: „Vyhliadka na to, že budeme schopní nahrádzať a upravovať naše spomienky pomocou elektród možno znie ako vedecká fikcia, ale opiera sa o serióznu vedu, ktorej základy existujú už dnes. Pamäťové protézy sú len otázkou času.  Spolupráca na identifikácii a pomenovaní vznikajúcich  rizík a slabých miest je našou dôležitou investíciou, ktorá sa zúročí v budúcnosti.“

Pulzný generátor aktivujúci elektródy, zavedené do mozgu.
Pulzný generátor aktivujúci elektródy, zavedené do mozgu.
Shutterstock

A rizík je naozaj dosť.  Tie základné, vyplývajúce z podcenenia bezpečnosti nových technológií ukázala už vyššie spomenutá základná bezpečnostná analýza ktorú spoločnosť Kaspersky vykonala na najpoužívanejších rozhraniach pre hlbokú stimuláciu mozgu.

Ak sa nepodchytia už v čase, keď sa celá nová technológia rodí, môže sa stať v budúcnosti zraniteľnou a dôsledky môžu byť naozaj ďalekosiahle. Môže ísť napríklad o snahu vlád vymazať u celej skupiny obyvateľstva  spomienky týkajúce sa niektorých politických udalosti alebo konfliktov, o nové aktivity na poli kyberšpionáže, v rámci ktorých sa budú snažiť tajné služby získať citlivé dáta priamo z mozgov záujmových osôb prípade o cielené hekerské útoky, pri ktorých bude použitý malvér, schopný poškodiť priamo na ľudský mozog.

VIDEO Plus 7 Dní