Predstavte si svet, v ktorom ľudia majú v hlave mikročipy, počítače a telefóny ovládajú bez toho, aby sa ich dotkli, vymieňajú si obrovské množstvo informácií a medzi sebou sa dorozumievajú len myšlienkami. Nie, nehovoríme o vedecko-fantastických filmoch, ale o realite, ktorá nás vraj čaká už v najbližších rokoch. Tak to aspoň sľubuje americký neurotechnologický start-up Neuralink.

Veľké plány

O spojení ľudského mozgu s informačnými technológiami a umelou inteligenciou snívajú vedci celé veky a prvé úspechy už majú za sebou. V počiatkoch dospeli len do štádia, že paralyzovaný pacient dokázal hýbať kurzorom myši. Bol ním Matthew Nagle v roku 2006, ktorý po zranení miechy ochrnul. Odvtedy sa technológia skvalitňovala a časom vďaka systémom BrainGate ľudia s mozgovými implantátmi dokonca dokázali hýbať robotickými rukami.
Tentoraz sa však zdá, že ambiciózny start-up posunie možnosti na inú úroveň. Stojí za ním výkonný riaditeľ firiem Tesla a majiteľ Space X, muž, ktorý vyhlasoval, že by chcel umrieť na Marse, miliardár Elon Musk. Novú spoločnosť založil zhruba pred troma rokmi, sám do nej investoval sto miliónov dolárov, zamestnal niekoľko desiatok pracovníkov a spoločne sa dali do diela. Hoci doteraz o ich progrese verejnosť veľa nevedela, už na budúci rok plánujú pokusy na ľuďoch. „Neprišli sme odnikiaľ. Existuje dlhá história akademických výskumov v tejto oblasti. A my, v tom najširšom zmysle, staviame na pleciach obrov,“povedal na nedávnej prezentácii prezident spoločnosti Max Hodak. Podľa neho nikto doteraz nedosiahol priame „čítanie“ nervových impulzov minimálne invazívnym spôsobom tak ako oni.

Bezbolestne: Otvory do lebky chcú „vŕtať“ laserom a čip uloží do hlavy robotické zariadenie.
Bezbolestne: Otvory do lebky chcú „vŕtať“ laserom a čip uloží do hlavy robotické zariadenie.
Zdroj: INTERNET

O čo ide?

Hlavne o takzvané rozhranie BCI - brain-computer interface. Špecialisti z Neuralinku vytvorili tenký čip s rozmermi 4 x 4 milimetre, ktorý implantovali zatiaľ len do hlavy potkanov a opíc. Ten cez štyri malé otvory v lebke prepojili s mozgom množstvom mikroskopických vlákien. Sú tenšie ako ľudský vlas a dostatočne ohybné na to, aby obišli cievy v mozgu a nespôsobili zranenia. Elektródy na vláknach majú za úlohu permanentne monitorovať mozgovú činnosť, čip impulzy zosilní, vyhodnotí, spracuje a cez wireless zariadenie odošle do počítača.  Tím vedcov sľubuje, že implantácia bude bezbolestná. Otvory v lebke vytvoria laserovými lúčmi, o uloženie samotného čipu a prepojenie vlákien s mozgom sa postará neurochirurgický robot, ktorý predstavili pred niekoľkými dňami. Proces by mal trvať niekoľko hodín bez toho, aby pacient musel navštíviť nemocnicu.

Jediná cesta, ako prežiť

Ak sa všetko podarí a výskum bude úspešne pokračovať, prvé verzie čipov využijú predovšetkým paralyzovaní pacienti. Aby mohli myšlienkami ovládať počítač alebo smartfón, a tak komunikovať so svetom. Tam sa však smelé plány bádateľov nekončia. Ďalšia verzia podľa nich dokáže liečiť rôzne poruchy využitím techniky hĺbkovej mozgovej stimulácie. Posledný variant má vytvoriť akúsi symbiózu s umelou inteligenciou, čím sa možnosti ľudí nekonečne rozšíria. Interakcia bude obojstranná a človek dokáže „na diaľku“ čerpať informácie z obrovskej elektronickej databázy, ovládať robotické zariadenia alebo komunikovať len pomocou myšlienok. Podľa Muska je „kyborgizácia“ spoločnosti jedinou cestou, ako udržať krok s digitálnou revolúciou a vôbec ako v budúcnosti prežiť.

Zatiaľ len opice a potkany: Už koncom budúceho roka v Neuralinku plánujú experimenty s ľuďmi.
Zatiaľ len opice a potkany: Už koncom budúceho roka v Neuralinku plánujú experimenty s ľuďmi.
Zdroj: INTERNET

„Už v súčasnosti ste digitálni superľudia. Jediná vec, ktorá sa zmení, bude rozhranie,“ povedal novinárom. „Mali by sme zlepšiť rýchlosť komunikácie a dokázať znásobiť výkon pomocou priameho neurálneho rozhrania.“Je totiž presvedčený, že súčasný stav nevedie k produktivite a verí, že už na budúci rok bude minimálne jeden človek novú technológiu aktívne využívať.

Ako ďaleko zájsť?

Ako píše server New York Times, v blízkej budúcnosti plánujú rozbehnúť spoluprácu s neurochirurgmi zo Stanfordskej univerzity a ďalších inštitúcií. Max Hodak dodáva, že raz, relatívne skoro, pomôžu chorým a paralyzovaným osobám znovu sa hýbať, počuť, hovoriť, vidieť... Aby sa tak však stalo, musí testovanie na ľuďoch povoliť americký Úrad na kontrolu potravín a liečiv FDA.  Otázne je, či členovia schvaľovacej komisie budú rovnako optimistickí ako šéfovia a tím Neu­ralinku. Nakoniec, aj odborná verejnosť má pochybnosti. Hoci počas prezentácie čipy pripojené na laboratórne potkany „čítali“ informácie z 1 500 elektród v ich mozgoch pätnásťkrát lepšie než doterajšie implantáty, nezávislí odborníci varovali, že výsledky nemusia byť rovnako úspešné v prípade ľudí. Takisto existujú pochybnosti, či tenké vlákna dokážu vydržať bez poškodenia v prostredí mozgu, kde je okrem iného soľný roztok poškodzujúci plasty.

Mikročip: Bude s mozgom prepojený množstvom tenkých a ohybných vlásočníc s elektródami.
Mikročip: Bude s mozgom prepojený množstvom tenkých a ohybných vlásočníc s elektródami.
Zdroj: INTERNET

No aj keď bude všetko fungovať správne, stále budú zaznievať hlasy, ako ďaleko až zájsť? Zostať pri pomoci tým, ktorí budú bez čipov v hlave odrezaní od sveta, alebo naozaj posúvať spoločnosť ku „kyborgizácii“? Do akej miery nás potom miniatúrne zariadenie v hlave premení na robotov, odhalí naše vedomie, podvedomie, spomienky, možno i ovplyvní vôľu? Stojí nám rozšírenie našich možností a schopností za to? Zostaneme potom ešte ľuďmi v pravom zmysle?