Tip na článok

Priniesol revolúciu do sveta taxislužieb. Napriek tomu ho zakazujú všade, kde sa dá

Uber je podľa vlastného výkladu platforma pre spolujazdu, v skutočnosti však alternatívna taxislužba, z ktorej sa väčšina zákazníkov teší, pretože má nižšie ceny, no oficiálni registrovaní taxikári naň nadávajú, pretože im berie prácu.  

Sprisahanie proti Uberu?

Len pre zaujímavosť - proti Uberu opakovane protestovali aj bratislavskí taxikári. Dokonca sa odohralo niekoľko konfliktov medzi nimi a vodičmi Uberu, niektoré ich autá skončili kompletne polepené nálepkami upozorňujúcimi na to, že Uber nepodniká legálne a mali by ho zakázať. V Bratislave zatiaľ žalobu požadujúcu zákaz jeho činnosti odmietli. Je to teda naozaj tak, že táto spoločnosť nepodniká legálne?

Pravda je, že Uber zakázali Taliani, Maďari, súdia sa s ním vo Francúzsku, v Nemecku, Dánsku, Španielsku, Británii, u našich západných susedov v Česku a v mnohých ďalších štátoch, respektíve mestách po celej Európe. V niektorých krajinách a mestách dostal státisícové pokuty. V mnohých prípadoch sa však súdy opakujú, zákazy Uberu sa rušia a následne obnovujú. Celé to trochu pripomína Kocúrkovo.

V sivej zóne

Je to dané tým, že Uber sa naozaj čiastočne pohybuje v akejsi sivej legislatívnej zóne. V mnohých krajinách, Slovensko nie je výnimkou, sú totiž taxislužby regulované. Niekde viac, inde menej. Vo väčšine z nich platí, že ak chcete robiť taxikára, musíte mať auto označené a v ňom namontovaný taxameter. Zväčša musíte mať aj zvláštne poistenie určené pre taxislužby a registračnú pokladnicu. Ako vodič navyše vo väčšine krajín musíte mať nejakú prax za volantom a absolvovať školenie, prípadne psychologické testy. V niektorých mestách je počet taxikárskych koncesií dokonca limitovaný a ak sa nejaká uvoľní, tak sa predáva v aukcii. A to sú niekedy naozaj veľké náklady a často týždne vybavovania.

Ak chcete byť vodičom Uberu, nepotrebujete prakticky nič. Presnejšie, nestanete sa vodičom Uberu, ale jeho partnerským vodičom, čo je rozdiel, pretože tak za vás Uber nijako nezodpovedá. Vodičom sa stanete veľmi jednoducho - online si vytvoríte účet, online pošlete požadované doklady, na príklad vodičský preukaz, doklady o poistení a podobne. De facto môžete začať jazdiť ešte v ten deň, keď sa rozhodnete, že to skúsite, stačí mať DIČ, niektorí tvrdia, že sa obídete aj bez neho. A to je obrovská výhoda oproti registrovaným taxikárom.

Flexibilita ako hlavná devíza

Uber je preto schopný veľmi rýchlo získať obrovský počet vodičov, a teda reagovať na požiadavky zákazníkov rýchlejšie a zväčša lacnejšie než „oficiálne“ taxislužby.

Ceny v jednotlivých lokalitách totiž diktuje samotný Uber, ktorý je schopný meniť ich v reálnom čase, čo je ďalší veľký rozdiel oproti klasickým taxislužbám s vopred danými cenníkmi. Z jeho pohľadu je to dobre. Napríklad počas novoročných osláv je taxikárov menej, zato však zákazníkov viac. Uber na niekoľko hodín po polnoci zdvihne cenu za jazdu niekoľkonásobne, čím docieli, že do ulíc vyrazí oveľa viac vodičov, pretože viac zarobia. Zákazníci síce zaplatia vyššiu sadzbu, no nemusia čakať na odvoz rádovo desiatky minút až hodiny. A všetci sú spokojní.

Spôsoby „na hrane“

Pravda je, že Uber takto zdvihol ceny napríklad po teroristickom útoku na kaviareň v Sydney koncom roku 2014. Tí, čo sa chceli z miesta činu dostať rýchlo preč, platili štvornásobnú sadzbu. Spoločnosť sa neskôr za toto správanie ospravedlnila, ponúkla jazdy zadarmo a bola ochotná zákazníkom vyššie ceny refundovať.

K tomuto prípadu sa vraciame preto, lebo chceme poukázať na jeden dôležitý fakt. Podľa Uberu sú všetky pravidlá „breakable“, teda prelomiteľné, rešpektuje len tie, ktoré sám z čisto pragmatických dôvodov zavedie. Sú pravidlá na podnikanie v taxislužbe komplikované? V poriadku, my nie sme taxislužba, ale iba technologická platforma, kde sa stretáva dopyt a ponuka.

Hra bez pravidiel

Chcete napríklad, aby vo vašom meste pre Uber jazdili len registrovaní vodiči? Žiaden problém, potvrdia to čestným vyhlásením. A Uber to nebude nijako kontrolovať, vodiči totiž nie sú jeho zamestnanci, len spolupracovníci, riziko nesú oni. Vec je vybavená.

Sú tu však aj oveľa závažnejšie porušenia pravidiel hry zo strany Uberu. Možno ste už počuli o afére Greyball, ktorá sa prevalila v posledných týždňoch. Ako prvý o nej informoval denník New York Times.

Išlo o to, že Uber používal sofistikované softvérové nástroje, aby odhalil možných kontrolórov jeho vodičov. V podstate sa zameral na všetkých používateľov jeho aplikácie pohybujúcich sa v okolí vybraných úradov a tých, ktorí sa tam vyskytovali pravidelne a otvárali aplikáciu podozrivo často, označil. Tým, ktorých takto identifikoval, sa prestali v aplikácii zobrazovať dostupné autá v ich dosahu - bez ohľadu na to, kde sa práve nachádzali -, respektíve sa im zobrazovali zavádzajúce informácie, a tak bránil kontrole. Uber to priznal a zároveň vyhlásil, že prehodnotí využívanie nástroja Greyball, no nepôjde to hneď.

Uber verzus Apple

Pred niekoľkými dňami sa veľa písalo o ďalšom škandále. Uber sa dostal do sporu so spoločnosťou Apple. Opäť pre porušenie pravidiel. Situácia sa vyostrila dokonca tak, že šéf Applu Tim Cook v osobnom rozhovore so šéfom Uberu Travisom Kalanickom priamo pohrozil, že dá aplikáciu Uber odstrániť z App Storu.

Uber totiž do nej vložil časť kódu umožňujúcu jednoznačne identifikovať konkrétne iPhony a spojiť ich s používateľom aj vtedy, keď aplikáciu vymazal a telefón resetoval. A nielen to. Zároveň sa to pokúsil zamaskovať tak, že problematická časť kódu sa nezobrazovala na žiadnom iPhone, ktorý sa nachádzal v Cupertine, sídle spoločnosti Apple. Tak chcel zabrániť, aby jeho aplikáciu identifikovali ako škodlivú.

Vzťahy medzi Applom a Uberom škrípu dlhšie. Keď sa Uber rozhodol investovať miliardy dolárov, aby sa presadil v Číne a dampingovými cenami vytlačil z trhu konkurenčnú miestnu službu Didi Chuxing, tak Apple ju v máji minulého roku podporil ohromnou investíciou vo výške jednej miliardy. Vďaka tomu vyhrala cenovú vojnu s Uberom a Apple zároveň získal v Didi kreslo v správnej rade.

Konkurenčné podrazy

V dlhšie trvajúcom konkurenčnom boji s americkou spoločnosťou Lyft, fungujúcou na veľmi podobných princípoch, dal Kalanick zriadiť špeciálny tím, ktorý mal demotivovať vodičov Lyftu tak, že si u nich vo veľkom objednával a následne rušil jazdy. Zároveň časť zamestnancov Uberu s vodičmi Lyftu jazdila a snažili sa ich presvedčiť, že ak budú jazdiť pre Uber, polepšia si.

Pre Kalanicka je - podľa slov ľudí z jeho okolia - rast jedinou mantrou. Je preň ochotný ísť cez mŕtvoly a porušiť akékoľvek pravidlá. Vďaka tomu dokázal z Uberu od roku 2009 spraviť globálnu spoločnosť pôsobiacu vo vyše 70 krajinách s trhovou hodnotou 70 miliárd dolárov, ktorá je však podložená skôr dôverou investorov než reálnymi aktívami.

Sporná budúcnosť

Uber zároveň pre nulový rešpekt k partnerom získava čoraz viac odporcov, dokonca z radov vlastných investorov. Neúspech na trhoch v Číne a Indii mu navyše spôsobil ohromné finančné straty. K tomu sa pridáva nespokojnosť vodičov v krajinách, kde pôsobí najdlhšie.

Začína im prekážať cenová politika spoločnosti, ktorá v snahe prevalcovať konkurenciu často znižuje sadzby, takže zarábajú menej. Vo februári obletelo svet video, v ktorom sa Kalanick dostal v USA pri jednej jazde do ostrého sporu s takýmto vodičom veteránom. Vyriešil to svojsky - odvtedy s Uberom nejazdí, má vlastného šoféra.

Odliv a fluktuácia vodičov zatiaľ pre Uber nie sú problém. Vďaka maximálne jednoduchému náboru, ktorý sme opísali, je schopný za odídencov rýchlo získať náhradu. To však nebude trvať večne, čo vie aj Kalanick. Preto sa pustil do odvážneho experimentu - na jeseň nasadil do prevádzky prvé autonómne vozidlá. V marci však prišlo k vážnejšej - aj keď nezavinenej - nehode takéhoto auta, takže ich Uber dočasne stiahol, no stále zostávajú jednou z priorít.

Zákaz to nerieši

Mal by sa teda Uber, nerešpektujúci nič okrem vlastných pravidiel, zakázať? Skôr nie. Spravil totiž jednu veľmi dôležitú vec. Svojím agresívnym správaním ukázal, že existujúce regulácie v taxislužbách sú, slušne povedané, out of date.

Možným riešením je teoreticky aj to, ktoré navrhuje slovenský minister financií Peter Kažimír. Taxislužby by sa mohli deregulovať tak, aby boli schopné Uberu konkurovať a zároveň treba Uber legislatívne prinútiť, aby zdaňoval príjmy tam, kde ich generuje.

Deregulácia však nesmie byť živelná, pretože obmedzenia platné v súčasnosti majú svoj historický vývoj a opodstatnenie - jednak chránili taxislužby pred nekalým konkurenčným bojom a zároveň vo vzťahu ku klientom garantovali určitú kvalitu. Že to dnes nerobia, je zrejmé, stačí sa pozrieť na akúkoľvek internetovú diskusiu o tejto problematike.

Najhorší je súčasný alibistický postoj väčšiny kompetentných, ktorí pchajú hlavu do piesku a tvária sa, že sa nič nedeje. Súčasný stav v mnohých európskych krajinách vrátane tej našej totiž možno prirovnať k futbalovému zápasu, v ktorom jeden zo súperov musí striktne dodržiavať všetky pravidlá a druhému rozhodcovia neodpískajú prakticky nič. Neplatia pre neho ofsajdy, môže faulovať a občas aj zahrať rukou. Kto vyhrá v tejto situácii je jasné... Ale je to fér?

VIDEO Plus 7 Dní