Tip na článok
Hypersonická technológia: Rozpútala nové kolo pretekov v zbrojení. Na obrázku je americké experimentálne hypersonické lietadlo X-51 Waverider.

Rýchlejšie než zvuk: Tieto zbrane môžu ohroziť planétu a líderstvo v ich vývoji nepatrí USA!

Hypersonické zbrane potichu odštartovali nové kolo pretekov v zbrojení. Prevahu v ňom zatiaľ majú Rusi a Číňania

Galéria k článku (4 fotografie )
Kindžal: Ruská hypersonická strela Kindžal nesená stíhačkou MiG-31 môže byť vybavená aj jadrovými hlavicami.
Americký sen: Na obrázku je koncept Hypersonic Technology  Vehicle-2 od Lockheed Martin.
Úspešný test: Koncom decembra 2018 si úspešný test hypersonického klzáka Avantgard pozrel osobne ruský prezident Putin, spoločnosť mu robil minister obrany Sergej Šojgu a šéf generálneho štábu Valerij Gerasimov.

Na hodinách apokalypsy sú momentálne dve minúty do polnoci. Tieto hodiny každoročne nastavuje skupina atómových vedcov a environmentálnych odborníkov na základe aktuálneho stavu, v ktorom sa civilizácia nachádza. Polnoc pritom znamená definitívny koniec - čas, keď ľudstvo samo seba zničí. Tak blízko zániku, ako sme teraz, sme podľa týchto hodín boli naposledy v roku 1953, teda v čase najhlbšej studenej vojny.

Rýchlejšie než zvuk

V najbližších rokoch sa situácia ťažko zmení. Politické napätie vo svete rastie a úmerne s ním sa zvyšujú výdavky na zbrojenie a do výskumu zameraného na vývoj nových ničivejších zbraní. Ten sa uberá rôznymi smermi - od autonómnych dronov cez lasery, novú generáciu inteligentných pechotných zbraní až po systémy určené na vedenie vojny vo vesmíre.

Úspešný test: Koncom decembra 2018 si úspešný test hypersonického klzáka Avantgard pozrel osobne ruský prezident Putin, spoločnosť mu robil minister obrany Sergej Šojgu a šéf generálneho štábu Valerij Gerasimov.
Úspešný test: Koncom decembra 2018 si úspešný test hypersonického klzáka Avantgard pozrel osobne ruský prezident Putin, spoločnosť mu robil minister obrany Sergej Šojgu a šéf generálneho štábu Valerij Gerasimov.
Archív

Jeden typ zbraní však medzi nimi vyniká, intenzívne na nich pracujú všetky svetové mocnosti a momentálne proti nim neexistuje efektívna ochrana. Sú totiž extrémne rýchle. Extrémne znamená, že dokážu minimálne päťnásobne prekonať rýchlosť zvuku, teda vyvinúť rýchlosti výrazne presahujúce 6-tisíc kilometrov za hodinu. Aj preto sa im hovorí hypersonické. Najďalej s nimi pokročili Rusi, intenzívne na nich pracujú Američania i Číňania a čoraz viac sa o ne začínajú zaujímať ďalšie veľmoci, napríklad India alebo Francúzsko.

Vývoj a testovanie sú v súčasnosti v takom štádiu, že nasadenie hypersonických zbraní do štandardnej výzbroje armád je už na programe dňa. Bohužiaľ, predovšetkým tých, ktoré nepovažujeme za spriatelené.

Klzáky a strely

Tieto ultrarýchle zbrane existujú vo dvoch podobách - ako hypersonické klzáky (Hypersonic Glide Vehicles - HGV) a hypersonické strely (rakety) s plochou dráhou letu. Odlišujú sa hlavne tým, že klzáky nemajú vlastný pohon, do veľkej výšky (nad 40 kilometrov) ich vynesú bojové lietadlá alebo rakety, a nelietajú po balistickej krivke.

Tieto zbrane sú pre ich extrémnu rýchlosť, neštandardný profil letu a niektoré fyzikálne sprievodné javy vznikajúce pri takýchto rýchlostiach prakticky nezachytiteľné, respektíve presne nezamerateľné súčasnými systémami protivzdušnej obrany. Navyše, lietajú približne vo výške 40 až 90 kilometrov, čo je príliš vysoko pre klasické protivzdušné systémy obrany, a, naopak, príliš nízko pre systémy vyvinuté proti balistickým raketám.

Kindžal: Ruská hypersonická strela Kindžal nesená stíhačkou MiG-31 môže byť vybavená aj jadrovými hlavicami.
Kindžal: Ruská hypersonická strela Kindžal nesená stíhačkou MiG-31 môže byť vybavená aj jadrovými hlavicami.
Archív

Číňania napríklad v polovici minulého roku úspešne otestovali nový hypersonický zbraňový klzákový systém nazvaný Starry Sky-2, ktorý do výšky vyše 30 kilometrov vyniesla raketa. Klzák letel následne samostatne 40 sekúnd a dosiahol maximálnu rýchlosť na hranici Mach 6. Z hľadiska protivzdušných obranných systémov je dôležité, že hypersonické klzáky - vrátane tohto - vedia pri tejto rýchlosti aj manévrovať. O tom svojom Číňania tvrdia, že do výzbroje ho budú schopní zaradiť v časovom rozpätí 3 až 5 rokov.

Ruské projekty

S týmto typom zbraní však najďalej pokročili Rusi, pozornosť vzbudzujú hneď tri projekty. Ide o bojový objekt Avantgard, ktorý je vlastne hypersonickým klzákom, námornú strelu Zirkon a strelu vzduch - zem, ktorá sa volá Kindžal.

Tou poslednou sa nedávno pochválil vo videu ruský prezident Putin, v marci minulého roku ju zaradil medzi šesť nových ruských strategických zbraní. Strela meria 8 metrov a je schopná niesť jadrové hlavice. Podľa Putina táto štvortonová raketa dlhá 8 metrov dokáže až desaťnásobne prekonať rýchlosť zvuku, nevedia ju zlikvidovať žiadne súčasné ani aktuálne vyvíjané obranné systémy a má dolet až 2-tisíc kilometrov, ak ako nosič slúži nadzvuková stíhačka MiG-31. A čo je dôležité - je tiež schopná manévrovať vo všetkých fázach letu.

Z tejto rakety majú mimoriadne obavy najmä Američania, pretože proti nej naozaj  momentálne nemajú žiadnu spoľahlivú protizbraň. Ani proti ďalšej ruskej inovatívnej zbrani. Tou je hypersonická strela Zirkon, zameraná na ničenie protivníkových lodí, ktorá dokáže vyvinúť rýchlosť až 7 400 km/h.

Technicky - takáto strela dokáže vyradiť lietadlovú loď z prevádzky aj bez toho, aby niesla akúkoľvek nálož. Jej kinetická energia je totiž taká veľká, že aj tak dokáže obrovskou loďou preletieť naskrz. Do roku 2020 by mali byť strely zaradené do výzbroje niekoľkých krížnikov a neskôr by nimi mali byť vybavené aj nové útočné jadrové ponorky Husky. Zircon je schopný aj strmhlavých útokov, počas útoku dokáže tiež manévrovať. Využíva pritom inovatívny náporový motor (scramjet).

Scramjet

Je to nový ultravýkonný hnací agregát, ktorý zatiaľ využívajú hlavne experimentálne nepilotované lietadlá. Po rozšifrovaní názvu dostaneme slovné spojenie Supersonic Combustion RAMJET, po slovensky prúdový náporový motor.

Scramjetový motor začína fungovať, až keď stroj, ním vybavený, dosiahne rýchlosť nad hranicou Mach 3. Je to, veľmi zjednodušene, obyčajná trubica, do ktorej zúženým predkom ohromnou rýchlosťou vteká vzduch, ten sa vďaka jej tvaru stláča a zahrieva. Následne sa do nej vstrekne vodík, ktorý sa sám vznieti, a spaliny unikajúce cez zadnú dýzu tlačia lietadlo dopredu. Kyslík potrebný na zapálenie zmesi si náporový motor berie priamo zo vzduchu a nemusí si ho voziť so sebou. To je všetko, žiaden kompresor, žiadne pohyblivé, a teda potenciálne nebezpečné časti.

Má to však aj háčik - vyrobiť takúto trubicu s vhodným tvarom zúžených miest je nesmierne komplikované. Už len preto, že vplyvom extrémnych rýchlostí a teplotného rozdielu medzi prednou a zadnou časťou mení počas letu svoj tvar.

Pravdupovediac, označiť tento typ pohonu ako nový je trochu zavádzajúce, v skutočnosti sa vyvíja už takmer štyridsať rokov. Z technických, politických alebo ekonomických dôvodov vývoj uviazol v slepej uličke, no nové preteky v zbrojení ho odblokovali.

Skutočný extrém

Aby sme nezabudli na hypersonický objekt Avantgard. Je to v podstate klzák, „objekt“ mu prischlo, keďže počas prvých testov bol označovaný ako Objekt 4202, Yu-71 a Yu-74. To je skutočný extrém, ktorý by mal byť teoreticky schopný letieť až 27-násobkom rýchlosti zvuku - opäť aj vďaka scramjetovému pohonu.

Pri tejto rýchlosti ide o strelu, ktorá by mala dokázať prejsť akýmkoľvek systémom americkej protiraketovej obrany ako nôž maslom, je prakticky nezamerateľná a nezasiahnuteľná. Samozrejme, dokáže niesť jadrové hlavice. Avantgard má už tiež za sebou letové testy a do výzbroje armády by sa mohol dostať niekedy v prvej polovici budúcej dekády.

Amerika zaostáva

Spojené štáty zatiaľ otestovali hypersonické technológie v rámci programu vývoja experimentálneho nepilotovaného lietadla X-51 Waverider, ktorý prebieha od roku 2005. Na základe skúseností získaných z programu v budúcnosti vznikne hypersonická strela HSSW (High-Speed Strike Weapon).

Na nej pracuje niekoľko spoločností, dôležitú úlohu zohráva najmä spoločnosť Lockheed Martin. Tá už koncom roku 2013 ukázala koncept, presnejšie, priznala existenciu konceptu hypersonického prieskumného a bombardovacieho lietadla SR--72 Blackbird, takisto so scramjetovým pohonom. Do výzbroje armády sa mal teoreticky dostať okolo roku 2030, no vyzerá to tak, že prednosť možno dostanú iné projekty. Američania totiž začali venovať viac pozornosti hypersonickým klzákom, vyvíjajú ich aj v rámci programu nazvaného Konvenčný okamžitý globálny úder (Conventional Prompt Global Strike), ktorého cieľom je schopnosť zasiahnuť ľubovoľný cieľ na Zemi do jednej hodiny.

Ďalší miliardový kontrakt na vývoj hypersonickej zbrane dostala od americkej vlády minulý rok opäť spoločnosť Lockheed Martin, program je však zatiaľ pomerne utajovaný. Je pravdepodobné, že jeho primárnym cieľom bude práve hypersonický klzák. Zároveň Američania začali pracovať na efektívnom obrannom systéme proti hypersonickým zbraniam, pretože v súčasnosti sú proti nim chránení nedostatočne a veľmi dobre si uvedomujú, že už onedlho by Rusi mali byť schopní zasiahnuť nimi prakticky akékoľvek miesto na ich území v ráde jednotiek, nanajvýš desiatok minút. Hypersonické zbrane, k akým patrí napríklad Avantgard, totiž môžu byť pomerne jednoducho odpaľované aj z obežnej dráhy.

Vývoj hypersonických zbraní jednoznačne odštartoval nové kolo pretekov v zbrojení a ich reálne nasadenie by mohlo výrazne zmeniť rovnováhu síl. Vedia to Rusi, Číňania aj Američania. Tí poslední však o nich hovoria najmenej, pretože momentálne ťahajú jednoznačne za kratší koniec a začínajú byť z toho dosť nervózni.

VIDEO Plus 7 Dní