Maroša Molnára mnohí vnímajú predovšetkým ako relatívne drsného trénera z reality šou Extrémne premeny. V skutočnosti dokáže byť rovnako tvrdý aj sám k sebe. Patrí totiž k menšine športovcov, pre ktorých šport nie je len zábavou a sebapredvádzaním, ale skutočným hľadaním limitov - svojho tela a aj hlavy.

Nerobím veci pre sociálne siete

„To sa možno o mne až tak nevie, ale začínal som s lyžovaním. A práve to ma asi naučilo čeliť všetkým možným extrémom. Už ako 8-roční sme nosili na svah lieskové palice, každý vyfasoval 10-20 a museli ste s nimi šliapať. Nikoho nezaujímalo, že je vonku mínus 15. Svah upraviť treba, až potom sa môže trénovať. A vždy to boli výzvy. Napríklad keď niekto svah do Turčeka (Kremnické vrchy ) urobil na 3 oblúky, tak ja som musel na dva. Tak to bolo vždy. Keďže mám už rodinu, trošku sa to zmenilo, už nejdem na biku dolu kopcom na 110 percent, ale povedzme na 98... Niekedy sa naschvál vyhýbam extrémnym športom práve preto, že viem, že by som išiel na hranu... Posunúť ďalej sa dá, iba ak idete na hranici vlastných limitov - a občas aj za ňu.“

S nástupom sociálnych sietí akoby sa zo športu stávala sebaprezentácia, akoby mnohým išlo skôr o to, či budú vyzerať dostatočne drsne a akčne, než o autentický zážitok a radosť z pokúšania vlastných hraníc.

MAROŠ MOLNÁR V športe treba ísť občas až na hranu.
MAROŠ MOLNÁR V športe treba ísť občas až na hranu.
Zdroj: ARCHÍV M. M.

Maroš Molnár však podľa vlastných slov tomuto trendu nepodľahol. „Viete, ja nerobím veci pre sociálne siete. Ani nemám ‚našľahanú‘ postavu s minimom percent tuku. Ja sa chcem cítiť dobre a byť prirodzene výkonný - ako zviera. Chcem vybehnúť na Mount Everest alebo sadnúť na bike a ísť, kam chcem, skialpovať a mať z toho všetkého radosť. Keď napríklad nesedím na bicykli dlhšie, tak už prvé šliapnutie do pedálov je ako orgazmus, mám potrebu šliapať na plný kotol až do úplného zlyhania... Dnes naozaj veľa ľudí trénuje len preto, aby sa ukazovali na sociálnych sieťach. Žiadna radosť z toho, že sa ti podarilo urobiť o 5 zhybov viac, dôležité je, aby zhyb dobre vyzeral na fotke. To je scestné.“

Maroš je presvedčený, že k športu patrí potreba sebaprekonávania, spojená s potom, drinou a bolesťou. To je však človek schopný spraviť, len ak má dobrú motiváciu. „V prvom rade si musíš stanoviť reálny cieľ, nereálny je frustrujúci, keď sa ani k nemu nepribližuješ. A nemôže byť dlhodobý, lebo stratíš motiváciu. A keď ho už máš a je primeraný, treba zistiť, ako sa k nemu dostať, čo všetko to znamená. Potom je dôležité ujasniť si, čo som preň ochotný obetovať (budem vstávať o 6. hodine alebo trénovať 6-krát do týždňa?). A dôležitá vec: Treba si stanoviť presný testovací deň, musí to byť úplne konkrétny deň v konkrétnom mesiaci, najlepšie aj s presnou hodinou. Nie je to jednoduchý prístup, určite je lepšie začať pod dozorom trénera. Preto práve v tomto čase píšem knihu, bude vonku v októbri a učím v nej ľudí zostaviť si efektívny plán tréningu a stravy. Bude tam všetko, aby ste si neublížili a mohli zároveň ‚nadupať‘ svoje telo.“

Skúsenosti trénera a športovca vyhľadávajúceho extrémy naučili Maroša Molnára aj pokore a rešpektu k vlastnému telu. „V mojom veku a pri vysokých nárokoch, ktoré na vlastné telo kladiem, sa oň starám omnoho lepšie než v dvadsiatke. Je samozrejmé, že tak, ako je dôležitý tréning a strava, je dôležitá primeraná regenerácia. Málokto si však uvedomuje, že rovnako významná je psychická pohoda a komfort. Už len keď idete jazdiť na bicykli s manželkou, tak nechcete mať celou cestou stres a riešiť, či vám koleso nebude narážať do hlavy. Už v aute sa chcem naladiť na výkon, preto preferujem väčšie. Teraz jazdím napríklad na Citroëne Grand C4 Spacetourer, čo z hľadiska obrovského vnútorného priestoru a jazdného komfortu úplne spĺňa moje nároky. Aj keď je pravda, že mám rád gym a železo, ktoré sa taví a ohýba, no preferujem pestrosť, veľa prírody - bike, turistika, beh - to sú dôležité súčasti mojej psychohygieny, tak uvažujem aj nad hybridným Citroënom C5 Aircross. Má obrovský vnútorný priestor a celkom ma láka aj veľký čisto elektrický dojazd - ani nie tak kvôli úspore, ale skôr s ohľadom na prírodu.“

OBOJSTRANNE PROSPEŠNÁ Na otázku, prečo Citroën, Maroš prezradil, že túto značku si obľúbil už počas nakrúcania Extrémnych premien. A tiež, že Citroën má k športu veľmi blízko, už roky podporuje aj Akadémiu Petra Sagana a je pojmom v motoršporte.
OBOJSTRANNE PROSPEŠNÁ Na otázku, prečo Citroën, Maroš prezradil, že túto značku si obľúbil už počas nakrúcania Extrémnych premien. A tiež, že Citroën má k športu veľmi blízko, už roky podporuje aj Akadémiu Petra Sagana a je pojmom v motoršporte.
Zdroj: CITROEN

Neľutujte sa a makajte

Maroš má skúsenosti aj s iným extrémom - v reality šou Extrémne premeny pomáhal schudnúť mimoriadne obéznym ľuďom. Čo by im ex post poradil a čo by poradil všetkým, ktorí s cvičením začínajú? „Pre jedných aj druhých platí - nesťažujte sa, ak vám niečo nejde, urobte dnešné maximum a ešte kúsok k tomu! A hlavne kašlite na to, či sa na vás niekto pri cvičení díva a ako vyzeráte. V tom okamihu ste tam len a len vy a cvik, ktorý treba spraviť. Nič iné nie je dôležité. A možno pre tých obéznych: Musia pochopiť, že zdravie je len jedno a keď teraz nechcú doň investovať, tak neskôr budú investovať do lekárov. Zmierte sa s tým, že na začiatku namiesto sto vecí spravíte vo fitku tri a budete z toho aj tak mega unavení. Preto si vždy dajte len jeden malý cieľ, splňte ho a až potom si vytýčte ďalší. A svoje problémy nevyriešite jedením čokolády, sebaľútosťou a rozmýšľaním o tom, ako ste dopadli. Pri športe sa vyplavujú endorfíny a len okysličený mozog vám dokáže napovedať, ako z toho von! Lepší život budete mať len vtedy, ak oň dokážete naozaj tvrdo zabojovať!“