Georadar (Ground Penetrating Radar - GPR) nie je v modernom svete žiadna novinka, ale nedávno bol prvýkrát vôbec využitý na kompletné zmapovanie celého starobylého rímskeho mesta - Falerii Novi. Archeológovia vďaka nemu získali viac informácií a rýchlejšie, než keby tradične postupovali so svojimi nástrojmi meter po metri. Na porovnanie, kompletné odhalenie pozostatkov Pompejí trvalo približne dvesto rokov.

Čo je však najdôležitejšie, táto metóda je neinvazívna a zachovala všetky vzácne artefakty na svojom mieste, v pôvodnom stave. Zakonzervované pod zemou.

Ako to funguje?

Metóda GPR využíva radarové impulzy na zmapovanie priestoru ukrytého pod povrchom zeme. Zariadenie vysiela vysokofrekvenčné rádiové impulzy do skúmanej oblasti a zároveň deteguje odrazené signály. Všetko sa zaznamenáva na disky a následne spracuje počítačovým softvérom. Výsledok výskumníkom odhalí umiestenie, štruktúry a tvary neznámych objektov.

Ani súčasná moderná technológia však nedokáže všetko. Členovia tímu museli upevniť prístroje na vozík ťahaný malým terénnym vozidlom pripomínajúcim traktor, takže z diaľky mohli pôsobiť, akoby orali pôdu. Takou rýchlosťou by sa, samozrejme, žiadny družstevník neuživil. Skenovali totiž nálezisko každých 12,5 centimetra na ploche vyše 30 hektárov.

Starodávna mapa

Našťastie, Falerii Novi, vzdialené od metropoly Talianska len päťdesiat kilometrov, je na takýto výskum ako stvorené. Nezavadzajú tam stromy ani žiadne novšie stavby a celá oblasť je uznaná ako chránené nálezisko.

Takto vedci mohli pracovať bez obmedzení a podarilo sa im vytvoriť mapu celého mesta. „Stále ju považujeme za predbežnú, pretože sme zatiaľ nestihli analyzovať všetkých 28 miliárd určujúcich bodov, získaných počas pôsobenia v teréne,“uviedol pre server Gizmodo spoluautor štúdie a archeo­lóg na Univerzite v Cambridgei Martin Millett.    Už dnes poznáme umiestnenie budov, pomníkov, chodieb, dokonca vodovodných potrubí. Výskumníci po vyhodnotení všetkých údajov budú dokonca vedieť určiť mnohé zmeny, ktoré sa na mestských stavbách udiali v priebehu času. Svoj výskum pred pár dňami publikovali v odbornom časopise Antiquity.

Čo objavili

Falerii Novi v minulosti nebolo príliš výnimočné. Rozprestieralo sa v údolí rieky Tiber a prvé známe zmienky o ňom sa datujú do roku 241 pred naším letopočtom. Pôvodne v ňom žilo zhruba 2 500 obyvateľov. Tak to trvalo asi tisíc rokov, než z neho v siedmom storočí takmer všetci zutekali. Prieskumy sa v tejto oblasti robili už dávnejšie, dokonca s využitím magnetometrov, čo pomohlo vytvoriť orientačnú predstavu, ako mesto vyzeralo.

Metóda GPR však priniesla oveľa detailnejšie poznatky. Vedecký tím doteraz zdokumentoval tamojší kúpeľný komplex, tržnicu, niekoľko chrámov pozdĺž periférie, vonkajšie divadlo, predsieňové domy i nákupnú zónu.

Ešte neskončili

Aj keď Martin Millett opakovane pripomína, že ide o celkom obyčajné mesto, zdá sa, že je predsa niečím výnimočné. Objavili totiž architektonické prvky, ktoré nie sú známe nikde inde v starom Ríme.

„Falerii Novi malo neortodoxné usporiadanie a bolo menej štandardizované. Bude zrejme ešte nejaký čas trvať, kým pochopíme, ako táto krajina fungovala. Nateraz sa vďaka novým informáciám dozvieme viac o rôznych koncepciách plánovania a štandardoch niekdajšej výstavby.“

Ich výskum sa teda nekončí. V súčasnosti pracujú na vývoji automatizovaného systému, ktorý im uľahčí detekciu a analýzu obrovského množstva získaných dát. Je pravdepodobné, že, už dnes unikátna, „predbežná“ mapa dostane ešte detailnejšie obrysy.