Žijeme s ňou prakticky od kolísky, je všade okolo nás. Zaznieva v teple našich domovov, v automobiloch, rušných nočných podnikoch, na uliciach, v supermarketoch, dokonca v niektorých operačných sálach. Niekedy si ani neuvedomujeme, ako veľmi nás ovplyvňuje, motivuje, dodáva energiu i radosť. Ak vyberáme správne. Nedávno vedci z Kalifornskej univerzity v Berkeley zistili, že viacero emócií, ktoré konkrétne melódie dokážu vyvolať, je univerzálnych. Naprieč kontinentmi i kultúrami ich ľudia vnímajú podobne. Bez ohľadu na to, či ich už niekde počuli alebo nie.

Od radosti až po odpor a zlosť

Tím vedený doktorandom v odbore neurológia Alanom Cowenom a profesorom psychológie Dacherom Keltnerom dal v rámci prvej fázy výskumu dokopy vyše 2 500 dobrovoľníkov zo Spojených štátov a z Číny. Tí prehľadávali tisícky videozáznamov na hudobnom streamovacom serveri a vyberali skladby vyvolávajúce rôzne nálady. Z nich potom vytvorili kolekciu audioklipov vhodných na experiment.

Porovnajte svoje emócie s výsledkami, ku ktorým dospeli výskumníci univerzity v Berkeley
Zdroj: Berkeley.edu

KLIKNITE na tento text a porovnajte vlastné emócie s výsledkami, ku ktorým dospeli výskumníci univerzity v Berkeley

Výber počúvalo a hodnotilo dvetisíc poslucháčov, ktorí ich mali zaradiť zhruba do tridsiatich kategórií. Na základe ich názoru výskumníci použitím štatistických analýz zredukovali počet najintenzívnejších emócií na trinásť: radosť - veselosť, erotika - túžba, krása, pokoj - relax - vyrovnanosť, smútok - depresia, zasnenosť, triumf, zábava, energia - nabudenosť, úzkosť - napätie, strach, nepríjemnosť, rozhorčenie - vzdor.

Výsledky boli podobné v Číne aj v USA. Aby sa však zaistila presnosť skúmania, v druhej fáze ďalšia tisícka ľudí kategorizovala po tristo hudobných vzoriek západnej aj tradičnej čínskej hudby. Napriek tomu, že účastníci štúdie väčšinu skladieb nepoznali, počet kategórií a zhodné závery sa potvrdili.

Ako? Napríklad Vivaldiho Štyri ročné obdobia či skladba kapely osemdesiatych rokov The Clash Rock the Casbah vyvolávali u väčšiny pocit prívalu energie, singel zo začiatku sedemdesiatych rokov Let’s Stay Together od amerického speváka Ala Greena evokoval zmyselnosť a erotiku, pieseň Israela Kamakawiwo’olea Somewhere Over the Rainbow zase radosť. V heavy metale vo všeobecnosti vnímali testované subjekty vzdor a napríklad v skladbe The Murder, ktorá zaznela v horore Psycho, strach.

UNIVERZÁLNY JAZYK Hudbu vnímame veľmi podobne bez ohľadu na kultúru či kontinent.
UNIVERZÁLNY JAZYK Hudbu vnímame veľmi podobne bez ohľadu na kultúru či kontinent.
Zdroj: INTERNET

Vedci, samozrejme, priznávajú, že niektoré pocity mohli byť spôsobené rôznymi asociáciami, ich zistenia sa však opakovali aj pri tradičnej čínskej hudbe, ktorú mnohí americkí respondenti počuli prvýkrát.

Porovnajte vlastné reakcie

„Predstavte si, že tvoríte hudobnú knižnicu prostredníctvom emócií a zachytávate kombináciu pocitov spojených s každou zvukovou stopou,“cituje vedúceho štúdie Alana Cowena vedecko-technický server Scitech Daily. „To bol presne náš zámer.“ Údaje, ktoré získali, zakomponovali do interaktívnej mapy, ktorá je voľne dostupná aj na internetovej stránke univerzity v Berkeley. Návštevníci pohybom myši spúšťajú zvukové stopy s označením nálad a môžu porovnať, či ich reakcie na ne zodpovedajú tým, ktoré opísali Američania a Číňania.

Zaujímavé je, že hoci účastníci z oboch kontinentov rovnako cítili strach napríklad pri filmovej hudbe z filmu Čeľuste, líšili sa v názore, či to v nich vyvoláva pozitívnu alebo negatívnu náladu. Ani pri „erotických“ skladbách neboli ich stanoviská celkom identické.

„Ľudia z rôznych prostredí sa môžu zhodnúť, že v piesni cítia zlosť, pritom sami to vnímajú inak,“uviedol Cowen a dodal, že v týchto prípadoch je to otázka kultúry, v ktorej ten-ktorý jedinec vyrastal a žil.

Nekonečné možnosti

Potenciál na využitie týchto poznatkov je podľa vedcov veľmi veľký. Môže pomôcť psychológom a psychiatrom pri terapeutických sedeniach, keď potrebujú vyvolať konkrétne pocity, obchodníkom, ktorí chcú mať spokojných a energických zákazníkov, lekárom na sprostredkovanie optimistických nálad u pacientov, ale aj rádiám, streamovacím službám pátrajúcim po hudobnom vkuse poslucháčov či filmovým tvorcom.

VÝSKUM EMÓCIÍ Profesor psychológie Dacher Keltner, na obrázku, spoločne s doktorandom Alanom Cowelom v minulosti skúmali pocity, ktoré vyvolávajú videoklipy.
VÝSKUM EMÓCIÍ Profesor psychológie Dacher Keltner, na obrázku, spoločne s doktorandom Alanom Cowelom v minulosti skúmali pocity, ktoré vyvolávajú videoklipy.
Zdroj: INTERNET

Cowen a Keltner už v minulosti uskutočnili štúdiu, v ktorej identifikovali 27 emócií vyplývajúcich z rôzne ladených videoklipov. Pre doktoranda, ktorý pochádza z muzikantskej rodiny, sa štúdium účinkov hudby javilo ako ďalší logický krok.
„Hudba je univerzálny jazyk, ale nie vždy venujeme dostatočnú pozornosť tomu, čo nám hovorí a ako je chápaná,“ uzavrel Alan Cowen, ktorý plánuje naďalej sa uberať týmto smerom. Neodhalených tajomstiev je stále dosť.

Americký vedecký tím, samozrejme, nebol prvý, ktorý sa touto problematikou zaoberal. Ako píše server Healthline, muzikoterapia už desiatky rokov pomáha pacientom zvládať nadmerný stres, depresie, rôzne duševné poruchy, dokonca fyzickú bolesť. V roku 2015 priniesol medicínsky časopis The Lancet výsledky inej štúdie, kde sa uvádza, že pacienti, ktorí pred operáciou, počas nej alebo tesne po nej počúvali hudbu, mali menšie bolesti a užívali menej liekov. Barry Goldstein, ktorý dvadsaťpäť rokov študoval vibračné účinky muziky, v časopise Conscious Lifestyle magazine zase dodáva, že môže zlepšiť mozgové funkcie, zlepšiť pamäť, stimulovať nové nervové spojenia a aktívnu pozornosť. Ktovie, možno je len otázka času, keď nám lekári budú namiesto liekov predpisovať zoznam účinných skladieb a naše zdravotné problémy vyriešime relaxom so slúchadlami na ušiach...