Najprv tam pristane 12 kolonistov. Týchto priekopníkov budú nasledovať lode nesúce 100 až 200 pasažierov a štartujúce zo Zeme približne každé dva roky. Tak, aby využili najväčšie priblíženie Marsu a Zeme. Také sú aspoň predstavy milionára a technologického vizionára Elona Muska, ktorý plánuje pomocou flotily kozmických lodí svojej spoločnosti SpaceX dopraviť na Mars prvých kolonistov. Ako však nakŕmiť všetkých týchto ľudí?

V galérii si pozrite vizualizácie, ako by mal vyzerať život na Marse>>

Problém nedávno skúmali Kevin Cannon a Daniel Britt z Univerzity centrálnej Floridy. Vo svojej štúdii rozoberali stratégie, ktoré budúcej marťanskej kolónii umožnia potravinovú sebestačnosť. Zistili, že noví „Marťania“ dokážu pomocou už dnes dostupných technológií svojpomocne nakŕmiť až milión hladných krkov. Pravda, nie hneď...

Chýba len jedlo

Budúca marťanská kolónia bude potrebovať energiu, vodu, kyslík, stavebný materiál a jedlo. Energiu zabezpečia solárne panely a jadrové reaktory. Vodu budú kolonisti získavať z miestneho ľadu a regolitu, teda z nespevnených povrchových hornín. Kyslík pre zmenu z oxidu uhličitého a stavebný materiál z miestnych hornín.

PESTOVANIE RASTLÍN NA MARSE Bude možné len v špeciálnych ochranných skleníkoch.
PESTOVANIE RASTLÍN NA MARSE Bude možné len v špeciálnych ochranných skleníkoch.
Zdroj: PROFIMEDIA

Získavanie jedla však bude ťažší oriešok. Pestovanie rastlín bude možné len v chránených, ale obmedzených „skleníkoch“. Naopak, trvalý dovoz by bol pridrahý a z princípu by protirečil myšlienke samostatnej marťanskej kolónie. Kevin Cannon a Daniel Britt vo svojej štúdii

dospeli k záveru, že kľúčom k úspechu bude predovšetkým chov hmyzu a laboratórna produkcia takzvaného kultivovaného (alebo čistého) mäsa. Laboratórne pestovanie mäsa v bioreaktoroch alebo vo fermentátoroch podľa autorov kolonistom umožní „konzumovať podobnú stravu ako na Zemi napriek obmedzeniam marťanského prostredia“.

Múka zo švábov

„Kultivované mäso a hmyzie farmy produkujú s použitím rovnakého množstva vody a využitej plochy oproti tradičnému pestovaniu rastlín oveľa viac kalórií,“zdôrazňujú vedci. Ako obzvlášť vhodný jedlý hmyz sa podľa nich ukazujú napríklad šváby, z ktorých možno vyrábať múku alebo proteínové tyčinky.

MARS Je dnes mrazivá, vyschnutá pustatina, navyše s toxickými látkami v „pôde“.
MARS Je dnes mrazivá, vyschnutá pustatina, navyše s toxickými látkami v „pôde“.
Zdroj: PROFIMEDIA

Cannon a Britt dodávajú, že technológie na produkciu rôznych typov kultivovaného mäsa sa dostali do konečných štádií vývoja, pričom do konca roka sa očakáva komerčná dostupnosť ich produktov. Mal by nasledovať príchod kultivovaných vajec, ktoré nepotrebujú jedinú sliepku. „Investori do týchto technológií vlievajú veľa peňazí, vďaka čomu výrazne klesajú ceny,“ píšu Cannon a Britt. „Napríklad cena hamburgera s kultivovaným mäsom klesla v priebehu dvoch rokov z 325-tisíc dolárov na 11 dolárov.“

LABORATÓRNE DOPESTOVANÉ MÄSO Môže sa stať jedným z hlavných pilierov stravy marťanských
kolonistov.
LABORATÓRNE DOPESTOVANÉ MÄSO Môže sa stať jedným z hlavných pilierov stravy marťanských kolonistov.
Zdroj: WORLD ECONOMIC FORUM

Storočie „masívneho dovozu“

Kultivované mäso a hmyzie farmy môžu byť nie doplnok, ale základ marťanskej kuchyne. Podľa inej štúdie tých istých autorov totiž rastliny pestované v marťanskej pôde rýchlo hynú a umierajú aj dážďovky kypriace pôdu. Je to pre vysokú koncentráciu perchlorátov a iných chemických zlúčenín v marťanských horninách. Napriek týmto a ďalším prekážkam sú americkí výskumníci na základe svojej štúdie optimisti. „Je realistické, aby marťanská kolónia s miliónom obyvateľov dosiahla pomocou moderných technológií potravinovú sebestačnosť v priebehusto rokov,“ píšu. V prvých dekádach však očakávajú, že Marťania sa nezaobídu bez „masívneho dovozu potravín“.

DUŠAN VALENT

V galérii si pozrite vizualizácie, ako by mal vyzerať život na Marse>>