Tip na článok

Peter Getting

Autorské články

Odkrytá história: Lokalita Fidvár sa nachádza neďaleko Vrábeľ.
Obetovali ľudí, zničila ich katastrofa. So slovenskou Trójou sa osud nemaznal
27.9. 2017 20:00
Dano: Bol 21-ročný študent, mal rád hudbu a svoju metalovú kapelu.
Brutálnu vraždu neobjasnili ani po 12 rokoch. Bývalý policajt: „Od začiatku sa tam diali zvláštne veci“
11.9. 2017 8:00
Hrad Revište: Okrem dobrovoľníkov a odborníkov pracujú nezamestnaní z úradov práce.
Projekt záchrany hradov, ktorý nám závidí aj cudzina, sa môže skončiť
4.9. 2017 20:00
V Staškove: Rodný dom bol vlastne takzvaný výhybkársky domček, oproti sa nachádza železničná stanica.
U Kronerovcov vládol prísny režim, nezriedka lietali aj štipľavé facky
20.8. 2017 18:00
V trenčianskom archíve: Dokumenty sa rátajú na metre.
Aj so vzácnymi historickými dokumentami sa kšeftuje na čiernom trhu. Vynáša to
16.8. 2017 20:00
Katarína Zavacká: O fungovaní štátu za vojny aj dnes podľa nej toho verejnosť vie málo.
„Za vojny mala ,matička rodička' podľa poslancov svätú povinnosť umrieť. To je morbídne!“ vraví Katarína Zavacká
13.8. 2017 15:00
Kostol v Bešeňovej: Je nový a otvorený len počas bohoslužieb.
Diabolský islam. Na slovenské farnosti dorazila kniha hanobiaca moslimské náboženstvo
8.8. 2017 20:00
Kaliňák: Už tretíkrát je ministrom vnútra a podľa kritikov je zodpovedný za dnešný stav.
Ďalšie odhalenia o brlohu náckov na Záhorí: A policajti sa stále len vyhovárajú
7.8. 2017 10:00
Kravín: Už niekoľko rokov sa tu schádza elita napojená na rasistický terorizmus a polícia nekoná.
Brloh neonacistov v Plaveckom Mikuláši. Stopy vedú ku Kaliňákovmu známemu!
31.7. 2017 13:30
Pre selfíčko všetko: Nová móda je podľa zoológov aj milovníkov zvierat zvrátená.
Bité a sfetované zvieratá s vytlčenými zubami a zalepenými papuľami. Také je pozadie milých fotiek z dovolenky
17.7. 2017 20:00
kovať aj do dediny, napríklad pri požiari, alebo keď divé zvieratá napadli stádo.“ Súbor trombitášov sa postupne rozrástol na úctyhodných osem členov, väčšina je z rodiny. Okrem Paľa Štefánika hrá v súbore Paľov syn Juraj Štefánik, jeho krstný otec Juraj Hajský, takisto švagor Pavol Novosád a brat Ján Štefánik, ďalej Ivan Bobot, Dano Káčer a Peter Peťovský, ktorý hrá na ovčích zvoncoch. Paľov brat Ján, Ivan Bobot a Pavol Novosád sú zároveň skvelí výrobcovia trombít. „Aj vďaka nim vlastne fungujeme,“ podotýka Paľo. „Kvalitné pastierske rohy, fujary aj trombity stoja veľa peňazí a vďaka našim výrobcom sme sebestační.“ Ivan vysvetľuje, že vhodná baza sa hľadá dlho, nesmie byť od potoka, ale z lesa. Vŕta ju za mokra, potom rok- -dva schne. Najväčšie trombity bývajú aj z ihličnana. „Drevo najprv rozrežeš po dĺžke a obe časti vyžľabčíš, teda v nich vydlabeš žľaby, tie sa potom spoja a všetko sa zviaže konopným špagátom. V minulosti sa na to používala aj čerešňová kôra a živica,“ vysvetľuje. „Prvú som vyrobil, keď sa mi zlomila pôvodná stará trúba. A koľko som ich už vyrobil? Za rok spravím tak desať trombít a robím to už pätnásť rokov, tak si to vyrátaj.“ Cena sa odvíja od náročnosti výroby, kvalitná fujara stojí aj 700 eur a trojmetrová trombita ešte viac. Fujary od Ivana si kupujú aj bohatí ľudia z celého sveta vrátane šejkov - sú pre nich exotickým nástrojom. Prekvapený mocnými zvukmi: „Ondróóó! Ber trúúúbu! Bežal som s ňou za ním, keď vtom oproti mne - sám pán kráľ. Nebou odo mňa ďalej ako na šesťdesiat metrov. Zatrúbiu som a on, veličenstvo v parádnom kožuchu, hádam zo dva metre veleteu nad zem a začau skákať ako kozľa. Ako som tak stál zoči-voči tomuto silákovi, len som trúbiu a trúbiu. Prekvapený mocnými zvukmi nevedeu, kam má uhnúť, nuž sa vovaliu rovno do kosodreviny. Chvíľu sa tam ešte pomotau a stratiu sa nám z očí.“ Takto v knihe o výrobcoch ľudových hudobných nástrojov opisuje stretnutie medveďa s bačom Ondrejom z Dúbravy pri Liptovskom Mikuláši autor Marian Plavec. Ako ukazuje historka, trombita sa hodila bačom a pastierom v každodennom živote. „Fujara trombita, ako znie jej celý názov, naozaj plnila viaceré dôležité funkcie na salaši a vo vtedajšom pastierskom svete, ktorý sa nám už vzďaľuje, predstavovala vlastne základ premysleného signalizačného a komunikačného systému. Podstatné teda bolo, aby dobre znela a rezonovala,“ vysvetľuje nám etnomuzikológ profesor Bernard Garaj z Katedry etnológie a folkloristiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. „Domáci majstri, pastieri, boli navyše veľmi zruční a prakticky každý si svoj hudobný nástroj sám vyrábal, či už to boli gajdy, fujara, alebo trombita. Dokázali vyrobiť nástroj z čohokoľvek, čo bolo poruke. Hoci signálne nástroje mali obmedzené interpretačné možnosti, melodická stránka signálov bola nemenej podstatná.“ Ľudové hudobné nástroje sa odjakživa vyznačovali bohatou výzdobou. Také sú aj fujary trombity Ivana Bobota, ktorého „špecialitkou“ sú kovové ornamenty. „Do dreva ich vtĺkam,“ prezrádza Ivan. Druhý život trúby: „Fujara trombita nie je jediný signálny nástroj svojho druhu,“ podotýka Bernard Garaj. Do tejto nástrojovej rodiny patria aj pastierske rohy, ktoré merajú do dvoch metrov a majú zakrivený tvar. Na severnom Slovensku sa robia zo samorastov alebo z koreňov ihličnatých stromov - taký je napríklad važecký roh. Na Liptove sa používala aj takzvaná kôrová trúba. Tá sa vyrábala z kôry stiahnutej v špirálach z kmeňa vŕby, jarabiny či skoruše - po vyschnutí ju vytvarovali tak, aby si zachovala typický kužeľovitý tvar. Posledným členom rodiny signálnych nástrojov sú kratšie rohy, ktoré sa zhotovovali z rohov hovädzieho dobytka. „Tie používali dedinskí hlásnici a vartáši aj v nepastierskych oblastiach alebo strážcovia vinohradov na západnom a juhozápadnom Slovensku,“ dopĺňa Bernard Garaj. „Každý z týchto signálnych nástrojov bol teda do istej miery osobitý okruhom pôsobenia, funkciou i hudobnou variabilitou signálov.“ Trombita je súčasťou pastierskej kultúry, ktorá sa k nám dostala po oblúku Karpát valaskou kolonizáciou. Hoci kedysi bola neodmysliteľnou súčasťou salašov, v 20. storočí nastal úpadok salašníctva a poslednú ranu mu zasadil komunizmus s kolektivizáciou a násilným znárodňovaním. Prakticky v hodine dvanástej sa podarilo zachrániť posledné autentické nástroje, techniku výroby aj hry. „Je skutočne zázrak, že táto tradícia nezanikla, hoci stratila pôvodnú funkciu,“ hovorí profesor Garaj a upozorňuje: „Fujara trombita nie je slovenský vynález. Nájdete ju v rôznych podobách vo všetkých pastierskych oblastiach Európy, okrem iného v Alpách, kde je známa ako alpský roh. Aj tam jeho pôvodná sólová signálna funkcia zanikla, napriek tomu sa dnes teší veľkej obľube - hráči na alpských rohoch účinkujú v skupinách s osobitým repertoárom a majú veľký okruh priaznivcov. Podobne dnes hrajú spoločne v ansámbli aj trombitáši, čo ma utvrdzuje v presvedčení, že rovnako bohatý ,nový‘ život čaká aj našu fujaru trombitu.“
Najväčší slovenský hudobný nástroj sa nevojde do lietadla, na vystúpenia s ním cestujú v hasičskom aute
8.7. 2017 16:00
Nová generácia: Keď príde koncert, na ktorom je veľa mladých, mám z toho ohromnú radosť.
Mama vravievala: „Choď predo mnou desať metrov, nech sa za teba nehanbím,“ spomína pankáč Jano Kassa
22.6. 2017 21:00