Martin Domček

Loď je dlhá takmer 150 metrov, široká 30 metrov a 10 metrov vysoká. Jej posádka bude mať približne 70 členov. Tí sa budú starať hlavne o jadrový reaktor, loď totiž nebude mať vlastný pohon, využije ťahajúce a tlačné remorkéry.

Zatiaľ dokonca nemá ani jadrové palivo pre reaktor, práve k nemu smeruje prvá cesta Akademika. Cieľom je mesto Murmansk, kde by ho mala loď nabrať a kde sa ešte predtým vykonajú posledné úpravy nevyhnutné na jeho bezpečné uskladnenie.

Následne - pravdepodobne v lete budúceho roku - jej cesta povedie do prístavu v meste Pevek, ktoré by sa na dlhší čas malo stať jeho domovskou destináciou. Celú cestu až po cieľovú stanicu bude zabezpečovať morská záchranná služba spoločnosti Rosmorrechflot, čo je ruská federálna agentúra pre morskú a riečnu dopravu. Podľa predbežných prepočtov jej expertov bude rýchlosť plavby celého konvoja v optimálnych podmienkach a bez nečakaných zdržaní približne 3,5 až 4,5 knotu, čo je v prepočte 6,5 až 8,3 kilometra za hodinu.

Na fotkách vyzerá Akademik Lomonosov, slušnými slovami, oveľa menej reprezentačne než na vizualizáciách. Je to preto, že finálnu podobu loď získa až v cieľovej destinácii, teda v meste Pevek.

Len pre zaujímavosť, Pevek sa nachádza na severnom okraji Čukotky, na pobreží Východosibírskeho mora. Ide o malé, ale relatívne významné prístavné mesto, využívané v rámci morskej cesty lemujúcej severné a východné pobrežie Ruska. Jej vý­znam ako súčasti dlhších transportných trás opäť rastie, je pomerne bezpečná z hľadiska pirátov, no lode sa na nej často musia spoliehať na sprievod ľadoborcov. S ňou, samozrejme, rastie dôležitosť mesta Pevek, pri ktorom by mal Akademik Lomonosov kotviť.

Jeho úlohou bude pomocou dvoch vlastných jadrových reaktorov KLT--40S, z ktorých každý bude mať výkon 35 megawattov, poskytnúť dosť energie na to, aby bolo možné v Arktíde zavrieť dve vyslúžilé elektrárne - jednu jadrovú a jednu tepelnú.

Akademik Lomonosov má predovšetkým nahradiť jadrovú elektráreň v Bilibine, ktorá je v súčasnosti najmenšou a najsevernejšie umiestnenou jadrovou elektrárňou na svete. Navyše je v prevádzke už takmer 45 rokov, je technologicky zastaraná a nespĺňa moderné bezpečnostné štandardy. Jej prevádzka by sa mala postupne utlmovať práve od roku 2019, keď tam plávajúca elektráreň dorazí. Okrem nej by mala nahradiť tepelnú elektráreň v Čaunskom zálive, ktorá je tiež už výrazne zastaraná.

Výhodou plávajúcich jadrových elektrární, v ktorých výstavbe chce Rusko pokračovať, je fakt, že dokážu zásobiť energiou aj tie najodľahlejšie miesta s nedostatkom prírodných zdrojov. V prípade rozsiahlych ekologických katastrof sa dajú presunúť do postihnutých miest, kde môžu následne fungovať mesiace až roky, kým sa nevybudujú zničené pozemné elektrárne.

Budovanie jadrových elektrární na vode, samozrejme, vyvoláva obrovskú polemiku. Tá sa týka predovšetkým bezpečnosti. A nejde len o riziko poruchy - loď bez vlastného pohonu bude musieť čeliť drsným arktickým podmienkam. Aj preto si Akademik Lomonosov vyslúžil u kritikov konceptu a environmentálnych organizácií prezývky ako „jadrový Titanic“ alebo „nukleárny Černobyľ“. Inžinieri, ktorí loď konštruovali, tvrdia, že elektráreň je stavaná tak, aby vydržala extrémnu záťaž až po úroveň vĺn cunami - otázne je, či to naozaj v praxi dokáže.

Svet v pozore: Rusi spustili na more kontroverznú plávajúcu jadrovú elektráreň!

Výber pre vás