Jana Šimíčková

Keď sa po vražde novinára Jána Kuciaka podarilo orgánom činným v&nbsp;trestnom konaní dostať sa k&nbsp;mobilom kontroverzného a&nbsp;s&nbsp;mafiou spájaného podnikateľa Mariána Kočnera, otvorili sa im nové obzory vyšetrovania. A&nbsp;to doslova.

Pokojne sa dá konštatovať, že nebyť týchto telefónov, situácia s&nbsp;odhaľovaním, rozpletaním a&nbsp;dokazovaním najväčších káuz by ani zďaleka nebola taká ružová. Ak by vôbec nejaká bola. 

Útroby Kočnerových mobilov totiž po rozšifrovaní vyplavili &nbsp;neskutočné poklady vo forme tisícok správ a fotografií. Tie si Kočner dlhé roky vymieňal nielen s&nbsp;mladou priateľkou, ale aj s množstvom vplyvných ľudí. Vrátane sudcov.

Takto komunikoval aj so sudkyňou Miriam Repákovou, ktorá v&nbsp;minulosti pôsobila na Okresnom súde Bratislava I. Práve v&nbsp;tejto pozícii mala ísť Kočnerovi po ruke, čo odhalila nielen jeho Threema, ale napokon aj samotná Repáková, ktorá sa následne, v&nbsp;novembri 2019, rozhodla odísť z&nbsp;justície.

O&nbsp;niekoľko mesiacov neskôr jej na dvere zaklopali príslušníci Národnej kriminálnej agentúry. Prišli ju zadržať v&nbsp;rámci akcie Búrka, počas ktorej skončilo s putami na rukách niekoľko ďalších Repákovej exkolegov. Bývalá sudkyňa sa po vznesení obvinenia zo zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa, za čo jej hrozil až 12-ročný trest, k danému skutku a&nbsp;teda, že rozhodovala v&nbsp;prospech Mariána Kočnera v&nbsp;kauze Technopol Servis, priznala. Rozhodla sa tiež s&nbsp;orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracovať, pričom vypovedala aj na iných sudcov. Patrili medzi ich napríklad Monika Jankovská či David Lindtner.

Hoci vyšetrovateľ Repákovú vyše dva roky stíhal za už spomínaný závažný trestný čin zneužitia právomoci, vlani na jeseň ho zrazu pod dohľadom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry prekvalifikoval na menej závažnejší skutok. Na ohýbanie práva. 

Policajný hovorca Michal Slivka v&nbsp;tom čase navyše pre televíziu Markíza potvrdil, že „v&nbsp;prípade obvinenej JUDr.&nbsp;M.&nbsp;R. zo zločinu ohýbania práva vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry 2.&nbsp;septembra 2022 ukončil trestné konanie s&nbsp;návrhom na konanie o&nbsp;dohode o&nbsp;vine a&nbsp;treste“.

Dohodu o&nbsp;vine sa treste podpísala Repáková s&nbsp;prokurátorom Jánom Hrivnákom teraz koncom januára. Špecializovaný trestný súd by mal o&nbsp;nej rozhodovať 24. februára.

Týždenníku PLUS 7 DNÍ sa však podarilo zistiť, že ak by došlo k&nbsp;jej správoplatneniu, exsudkyňa, ktorá išla po ruke mafiánovi Kočnerovi vyviazne so smiešnym trestom. Prokurátor jej totiž navrhol dvojročný trest odňatia slobody s&nbsp;podmienečným odkladom na tri roky. &nbsp;

Uvedené vytočilo Repákovej exkolegu, proti ktorému vypovedá, bývalého predsedu Okresného súdu Bratislava III Davida Lintnera. „Repáková bola vyše dva roky trestne stíhaná pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa za skutok z&nbsp;roku 2017 a&nbsp;podľa obvinenia naplnila všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Trestný čin ohýbania práva bol do Trestného zákona zakomponovaný až s&nbsp;účinnosťou od 1&nbsp;januára 2021, a&nbsp;teda v&nbsp;čase spáchania skutku neexistoval,“ vysvetľuje Lindtner.

Dodáva, že trestný čin ohýbanie práva predstavuje menej závažnú formu zneužitia právomoci napríklad sudcu, ktorý pri rozhodovaní postupuje svojvoľne a&nbsp;arbitrárne. „A&nbsp;teda, na rozdiel od zneužívania právomoci verejného činiteľa nie sú naplnené pojmové znaky konania v&nbsp;úmysle spôsobiť niekomu škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,“ myslí si Lindtner, ktorý je obvinený z&nbsp;korupcie a v&nbsp;súčasnosti sa živí ako advokát.

Podľa neho je absolútne neprípustné, aby konanie Miriam Repákovej bolo kvalifikované ako trestný čin ohýbania práva. „Ak jej konanie z&nbsp;roku 2017 nenapĺňalo znaky trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, malo dôjsť ku zastaveniu trestného stíhania z&nbsp;dôvodu, že skutok nie je trestným činom,“ hovorí Lindtner.

Špeciálna prokuratúra vysvetľuje, že zmena právnej kvalifikácie bola u obvinenej exsudkyne M.R. vykonaná v záverečnej fáze vyšetrovania. „Jedná sa o trestný čin, ktorý je označený ako „lex specialis“ vo vzťahu k sudcom. Podľa Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje, a trest sa ukladá, podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší,“ ponúka svoje stanovisko k prípadu špeciálna prokuratúra prostredníctvom hovorkyne Jany Tökölyovej.

Opačný názor ako David Lindtner má aj dekan Právnickej fakulty Univerzity &nbsp;Komenského Eudard Burda. „V&nbsp;teórii aj praxi trestného práva je bežné, že ak sa v&nbsp;čase od spáchania skutku po rozhodnutie o&nbsp;ňom príjme nový zákon, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, musí sa tento skutok posudzovať podľa nového, priaznivejšieho zákona. Takže uvedený postup je z&nbsp;tohto hľadiska v&nbsp;poriadku, ohýbanie práva je menej závažný trestný čin ako zneužitie právomoci verejného činiteľa,“ vysvetľuje Burda. &nbsp;

Na druhej strane však podľa jeho slov tento bizarný prípad dokazuje dve veľké deformácie trestného práva, na ktoré dlhodobejšie poukazujú viacerí trestnoprávni odborníci. „Tým prvým je fakt, že nedávno zavedený trestný čin ohýbania práva, ktorý presadzovala bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, je nezmysel. Skutky, ktoré mal postihovať sa dali postihovať aj predtým a&nbsp;navyše s&nbsp;vyššími trestnými sadzbami,“ myslí si dekan Právnickej fakulty.&nbsp;

Mária Kolíková tak podľa neho úmyselne alebo z&nbsp;nevedomosti spôsobila právnu úpravu miernejších postihov pre sudcov za ich trestnú činnosť súvisiacu s&nbsp;ich rozhodovaním. 

Za druhý problém označil Burda fakt, že na Slovensku máme zbytočne komplikovaný Trestný zákon so zbytočne veľkým množstvom trestných činov, ktoré sa rôznym spôsobom prelínajú. Dôsledkom toho je, že potom si ich každý vykladá tak, ako sa mu hodí. „Tým sa vytvára priestor na takzvané nadkvalifikáciu alebo naopak podkvalifikáciu skutkov, teda že môže byť ten istý čin kvalifikovaný raz ako závažný s&nbsp;vysokým trestom odňatia slobody a&nbsp;raz ako menej závažný s&nbsp;nižšou trestnou sadzbou, podľa ľubovôle orgánov činných v&nbsp;trestnom konaní,“ približuje Burda.

Orgánom presadzovania práva sa tak podľa neho vytvára priestor na nátlak na obvinených, aby ich donútili k&nbsp;spolupráci, teda aj k&nbsp;výpovediam, aké potrebujú, čo však nezaručuje ich pravdivosť. „Samotný riaditeľ NAKA, pán Daňko nedávno priznal, že potrebujú vysoké trestné sadzby trestu odňatia slobody práve preto, aby z&nbsp;obvinených vytvárali kajúcnikov. Podľa môjho názoru ide o&nbsp;znásilňovanie práva spôsobom, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani totality,“ zdôrazňuje dekan Burda s&nbsp;tým, že to&nbsp; môže byť aj prípad Miriam Repákovej.

Ako sudkyňa poslúchala mafiána Kočnera, teraz sa s ňou prokurátor dohodol na smiešnom treste

Výber pre vás

Ako sudkyňa poslúchala mafiána Kočnera, teraz sa s ňou prokurátor dohodol na smiešnom treste

Súvisiace články

Maskot boja proti korupcii? Kajúcnika Imreczeho odsúdili aj na „šírenie osvety“

Analytik: Imreczeho trest? Je to perfektný návod na korupciu

Výber pre vás