Vedie šoubiznisové oddelenie, ale venuje sa aj témam z iných oblastí, ktoré sa dajú čítať. Novinárčinu berie ako životný štýl. V týždenníku PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2006.

Kristína Dugovičová

Rád o sebe tvrdí, že ak niečo v živote dosiahol, tak len preto, že sa vždy spájal s tými najlepšími. Asi aj preto je redaktorom PLUS 7 DNÍ po rôznych prestávkach už tretíkrát. Pri príprave článkov a komunikáciach s respondentami sa riadi heslom českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým sa kedysi práve vďaka PLUS 7 DNÍ spriatelil. Na svojej chalupe mu raz povedal: "Veľkosť človeka sa nedá merať len na centimetre. Je totiž trojrozmerná. Určuje ju hĺbka duše, šírka srdca a výška intelektu. Je lepšie hovoriť s inteligentným človekom o niečom hlúpom ako s hlupákom o niečom múdrom."

Erik Kollárik

Do dvadsiateho prvého storočia sme vstúpili pomerne dávno, ale nové technológie neovládli úplne všetko. Podaktorým fotografie či sociálne siete nestačia a&nbsp;na&nbsp;staré farby a&nbsp;štetce nedajú dopustiť. Svoju podobizeň chcú uchovať pre budúce generácie na&nbsp;plátne. Humorista Oliver Andrásy hľadal dobrého portrétistu roky a&nbsp;rovnako ako šéf parlamentu Boris Kollár si buduje rodinnú galériu, bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča maľoval autor v&nbsp;štýle T. G. Masaryka a&nbsp;Peter Pellegrini visí spolu s&nbsp;ďalšími na&nbsp;oficiálnom mieste. Či sa veľkopanské maľby vydarili, sme dali posúdiť známemu maliarovi a&nbsp;kurátorovi Danielovi Brogyányimu.

Po&nbsp;stáročia museli aristokrati a&nbsp;zámožní páni pózovať maliarom dlhé hodiny, dnes ide o&nbsp;podstatne jednoduchší proces. Objednávka portrétistu sa začína odovzdaním fotografie, z&nbsp;ktorej má vychádzať. Daniel Brogyány nie je veľmi naklonený takémuto vytváraniu maľby. „Neviem si predstaviť, ako by v&nbsp;čase renesancie či baroka majstri pracovali s&nbsp;tým, že by diela maľovali na&nbsp;základe predlohy fotografie. Pri ozajstnom umení je osobný vklad autora veľmi dôležitý,“ pripomína dôrazne. Brogyányimu sme ako skúsenému kurátorovi, ktorý vystavuje diela iných, ukázali niekoľko portrétov známych Slovákov, pochádzajúcich zo súkromných aj verejne dostupných zbierok. Veľmi sme ho nepotešili. „Vytvárať umenie z&nbsp;umenia je možné napríklad pri fotografovaní baletu či divadelnej scény. No v&nbsp;tomto prípade sa autorom nepodarilo nijakým spôsobom povýšiť danú predlohu. Ak vznikne dobrá fotografia, nie je nutné nahradiť ju maľbou s&nbsp;tým, že bude autorskejšia. Rozhodne nie. Autorov však určite nechcem dehonestovať, hoci vklad ich kreativity nie je veľmi výrazný. Ale čo je stopercentné? Len vzťah s&nbsp;mojou Katuškou,“ spomína Brogányi manželku.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/bohapusty-gyc-umenie-obrazy-pellegriniho-borisa-kollara-gasparovica-zhodnotil-expert">Ako zhodnotil Brogányi maľby známych Slovákov, nájdete TU </a>

Pozrime sa na&nbsp;portréty, ktoré Brogyányi hodnotil, detailnejšie. Oliver Andrásy sa nedal zvečniť u&nbsp;hocikoho, najal si akademického maliara Miroslava Bezáka. Celkom určite moderátor netajil, čo si myslí o&nbsp;súčasnom modernom umení. „Teraz tie abstraktné obrazy...“ lamentoval aj pred nami. „Namaľujú červený kruh, cez to ide zelená čiara, nazvú to Budúcnosť ľudstva alebo Zelená nádej, lebo to tak cítia. Také niečo vie podľa mňa namaľovať aj naša dvojročná vnučka. Ale skutočný portrét sa nedá oklamať.“ Aj preto vznikla maľba, významne inšpirovaná jeho fotografiou. „Nie je to tak, že by to maľoval Picasso, že by som bol zelený a&nbsp;modrý. Ide o&nbsp;klasický, podľa mňa vydarený portrét. Šokovalo ma, ako sa autorovi podaril,“ dodal moderátor maximálne spokojne. Už v&nbsp;minulosti ho maľoval iný maliar, no reakcie boli, diplomaticky povedané, rôznorodé. Na&nbsp;nové dielo čakal asi pol roka, toľko trvalo, kým ho maliar, zavalený množstvom inej práce, dokončil. „Dostal som kamarátsku cenu, ale nerád by som hovoril konkrétnu sumu,“ povedal nám Oliver, koľko do&nbsp;vlastnej podobizne investoval.

Výsledkom je olejomaľba s&nbsp;názvom Portrét Oliver Andrásy. Zaujímavé je, že zabávač od&nbsp;autora nežiadal žiadne umelé vylepšenie. Krajší vraj nechcel byť. „To by bolo klamstvo a&nbsp;ja sa vidieť nepotrebujem. Chcel som, aby o&nbsp;stopäťdesiat rokov v&nbsp;rodine videli, ako vyzerali ich predkovia. Ide o&nbsp;poctivý pokus založiť tradíciu a&nbsp;ako dopadne, to už nebude závisieť odo mňa. Ale ako sa hovorí, keď chceš rozosmiať Pána Boha, hovor mu o&nbsp;svojich plánoch.“ V&nbsp;skutočnosti Andrásy nie je prvý v&nbsp;rodine, namaľovať sa dal už jeho prastarý otec František Hozáczy, ktorý ako advokát pracoval aj pre bulharského cára Ferdinanda Coburga. Zdedený obraz visí u&nbsp;Andrásyovcov nad jedálenskym stolom, Oliver aj s&nbsp;ďalšími príbuznými skončia na&nbsp;schodoch, kde ich budú osvetľovať špeciálne lampy. Bezák totiž maľoval aj Andrásyho starú mamu a&nbsp;prastrýka, ktorý bol mešťanosta a&nbsp;pokladník prvého slovenského gymnázia v&nbsp;Revúcej. Rovnaký maliar teraz vyobrazuje moderátorovu manželku Danku, ďalší na&nbsp;rade budú dcéra so zaťom a&nbsp;tri vnučky. „Keď som videl v&nbsp;rozmaľovanej podobe prvý z&nbsp;portrétov, bol som nervózny, čo z&nbsp;toho bude. A&nbsp;potom to perfektne dokončil. To isté sa opakovalo pri prastrýkovi, takže pri mojom obraze som už bol naozaj pokojný.“

Pôsobivé portréty visia aj v&nbsp;Národnom žrebčíne Topoľčianky, neďaleko poľovníckeho zámočka, ktorý vyhľadával už Tomáš Garrigue Masaryk. Za&nbsp;jeho éry sa stal kaštieľ letným sídlom československých prezidentov a&nbsp;hlavy nášho štátu sú tam vítané dodnes. Podľa kancelárie miestnych je však jasné, kto z&nbsp;nich zostal ich srdcu najbližší. Na&nbsp;stenách pracovníkov žrebčína visí exprezident Ivan Gašparovič v&nbsp;rôznych podobách. Na&nbsp;maľbe z&nbsp;leta 2013 je dokonca vyobrazený v&nbsp;póze typickej pre tatíčka Masaryka. Sediac na&nbsp;hnedákovi, ktorý jazdcovi dodáva aristokratickú dôstojnosť. „Dali sme mu pokojného, vyše dvadsaťročného koňa Favia,“ zaspomínali si pred nami zamestnanci. Podľa nich si šiel Gašparovič zajazdiť za&nbsp;prísnych bezpečnostných opatrení. „Organizovalo sa to v&nbsp;utajení, vypratali sme celú jazdiareň,“ dodali.

Obraz zachytávajúci pamätný moment vytvoril dvorný maliar žrebčína Mark Maest. „Pán Gašparovič chodí do&nbsp;žrebčína doteraz pravidelne, je to jeden z&nbsp;mála prezidentov, ktorí majú radi kone. Masarykovský portrét vznikol ako spomienka na&nbsp;momentku, ktorá sa v&nbsp;žrebčíne udiala. Je pravda, že maľovaný bol podľa fotografie,“ prezradil nám výtvarník. Štátotvorné pozadie s&nbsp;typickou budovou žrebčína dotvoril zrejme dodatočne, inak si s&nbsp;Gašparovičom rozumel aj z&nbsp;iného dôvodu. „Spomínal, že maľovanie je jeho hobby. Môj obraz dostal, myslím, aj do&nbsp;daru, rovnako ako neskôr pán Kiska. Ale maľoval som aj iných pánov, za&nbsp;tie roky sa pri­trafí všelikto. Či už z&nbsp;pohľadu ministrov, prezidentov alebo mafiánov,“ prekvapil nás autor svojou úprimnosťou.

Na&nbsp;budúce generácie myslí tiež Boris Kollár. V&nbsp;archíve sme našli hneď niekoľko obrazov multiotecka, ktoré vznikli na&nbsp;jeho popud. Olejomaľba politika so šálom okoko krku visela v&nbsp;minulosti na&nbsp;stene volebnej centrály Sme rodina, novinári si ho tam všimli počas volebnej noci v&nbsp;roku 2016. Zákazku od&nbsp;Kollára dostala tiež výtvarníčka Nikola Zsuriková, známa z&nbsp;reality šou Ruža pre nevestu. „Maľovala som jeho dcéry, maminu aj Borisa s&nbsp;bratom Ľudkom,“ prezradila nám len tridsaťpäťročná Niki, pre ktorú je šéf parlamentu podľa všetkého jeden z&nbsp;najvýznamejších klientov. Boris Kollár si ako milovník výtvarného umenia príde v&nbsp;slovenskom parlamente skutočne na&nbsp;svoje. Národná rada spravuje okolo osemsto umeleckých diel, z&nbsp;toho asi sedemsto obrazov, približne šesťdesiat bronzových, mosadzných a&nbsp;drevených plastík, asi štyridsať tkanín, ako gobelíny a&nbsp;čipky. V&nbsp;novej budove parlamentu sa nachádza vyše dvesto diel. Najväčšiu pozornosť však, samozrejme, púta zbierka obrazov bývalých predsedov Národnej rady od&nbsp;roku 1990, ktorú možno nájsť na&nbsp;inom mieste.

Galériu ponovembrových politikov, ktorá sa nachádza v&nbsp;historickej budove na&nbsp;Župnom námestí, niektorí nazývajú aj panoptikom. Úvodné obrazy namaľoval výtvarník Stano Bubán okolo roku 2010, keď parlamentu šéfoval Pavol Paška. Maliar vychádzal, samozrejme, z&nbsp;fotografií a&nbsp;potrétoval predsedov najvyššieho zákonodarného zboru rad radom. Prvý, kto sa do&nbsp;kolekcie odmietol zaradiť, bol Richard Sulík. Kto proti portrétovaniu neprotestuje, je milovník starých čias Oliver Andrásy. Lebo aj „Winston Churchill sa dal namaľovať, v&nbsp;britskom parlamente sú takto vyobrazení všetci“. „Myslím, že z&nbsp;našich tradícií je to jedna z&nbsp;najlepších. Druhá vec je, že nie všetky portréty v&nbsp;starej Národnej rade sú vydarené, maľoval ich zrejme nie najšťastnejší maliar. Možno keď môj portrét niekto uvidí, jeho autora oslovia aj v&nbsp;iných kruhoch, lebo nie každý to vie,“ odkazuje politikom uštipačne na&nbsp;diaľku.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/bohapusty-gyc-umenie-obrazy-pellegriniho-borisa-kollara-gasparovica-zhodnotil-expert">Ako zhodnotil Daniel Brogyányi portréty známych Slovákov, nájdete v GALÉRII</a>

Speváčka Martina Schindlerová sa pred rokom stala múzou akademického sochára Pavla Dubinu. Podľa jej predlohy vymodeloval sochu s&nbsp;názvom Víla Dudinka, ktorá podľa legendy zachránila život synovi rímskeho veliteľa Aquillia liečivou vodou. Povesť sa datuje do&nbsp;čias vládnutia cisára Marca Aurelia. Súsošie víly Dudinky sklonenej nad malým chlapcom stojí v&nbsp;parku kúpeľov Dudince a&nbsp;speváčka sa k&nbsp;nemu hrdo hlási. „Pózovala som dlhé hodiny. Najprv robil pokusne tri busty hláv, až potom telo. Dva dni pred odovzdaním sa mu tvár rozpadla, vraj preto, lebo bola málo navlhčená. Takže musel urobiť inú, ktorá je podľa mňa ešte lepšia. Takže dopadlo to dobre,“ pochvaľuje si Schindlerová. Martina sa do&nbsp;histórie zapísala vlastnou sochou, no na&nbsp;rozdiel od&nbsp;významných dejateľov jej na&nbsp;to stačili zvodné krivky. Ako víla Dudinka bude možno stáročia symbolom mesta a&nbsp;ochrankyňou minerálnych prameňov, ktoré preslávili mesto Dudince.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/bohapusty-gyc-umenie-obrazy-pellegriniho-borisa-kollara-gasparovica-zhodnotil-expert">FOTO Schindlerovej sochy v kúpeľnom parku TU</a>

Bohapustý gýč či umenie? Obrazy Pellegriniho, Borisa Kollára či Gašparoviča zhodnotil expert

Autori článku

Kristína Dugovičová

Erik Kollárik

Výber pre vás

Bohapustý gýč či umenie? Obrazy Pellegriniho, Borisa Kollára či Gašparoviča zhodnotil expert

Autori článku

Kristína Dugovičová

Erik Kollárik

Súvisiace články

Predbehol aj princa Harryho: Pikantná kniha premiéra Ódora ide na dračku

Vášáryová vyzradila detaily zo života s Lasicom: Nevysával, ale jedno robil každý mesiac

Hľadajú transrodových: Michaela Kocianová o nových trendoch v módnom biznise

Plačko Vinco Lukáč: Podľa hokejistu sú Slováci hlúpy národ a vyzdvihuje Jána Slotu

Vášáryová predala byt a Lasicove veci rozdala. Hajdu zdedil klobúky, košele aj tento skvost

Len pre necitlivé povahy: Z Vémolu takmer vymlátil dušu, MMA zápas sa naprosto zvrhol FOTO

7 tajomstiev Dana Heribana (†43): Tínedžerský idol z klipu aj zamilovaná Halčáková

To je ale hanba: Vondráčkovej dôchodok už rozoberajú aj v Nemecku. Takto si ju pamätajú!

Umreli ako bezdomovci: Slovenské hokejové legendy, ktoré nemali ani na zaplatenie nájomného

Vyznamenal sa: Ďurovčík prerobil slávny muzikál Na skle maľované a dostal údené rebro

Výber pre vás