Anna Mogilevskaia

Naisto vieme len to, že ruské stíhačky u&nbsp;nás už lietať nebudú. Preto mesiace stoja pod plachtou v&nbsp;hangároch a&nbsp;čaká sa na to, kto o&nbsp;ich budúcnosti nakoniec rozhodne - či vláda, parlament, alebo prezidentka.

Ministerstvo obrany trvá na tom, že presun migov na Ukrajinu je lepšia možnosť, inak skončia ako exponáty v&nbsp;múzeách. Predať ich je takmer nereálne.

Slovensko vlani niekoľkokrát posielalo várky vojenskej pomoci na Ukrajinu. Vtedy stačilo, že vláda o&nbsp;tom rozhodla obyčajným uznesením. Koncom decembra však parlament vyslovil nedôveru kabinetu Eduarda Hegera, a&nbsp;tým mu zobral časť právomocí.

Vláda v&nbsp;demisii nemôže rozhodovať o&nbsp;zásadných otázkach zahraničnej politiky a&nbsp;prinajlepšom ich musí konzultovať s&nbsp;prezidentkou. Na stole je preto už niekoľko dní otázka, či vláda s&nbsp;obmedzenými právomocami môže rozhodnúť o&nbsp;exporte stíhačiek. Poverený premiér Heger avizoval, že si k&nbsp;tomu vyžiada stanovisko ústavných právnikov. Materiál má nachystať ministerstvo spravodlivosti. Rezort však do našej uzávierky neodpovedal, či túto analýzu už prichystal.

Minister obrany Jaroslav Naď problém s&nbsp;kompetenciami nevidí. „To nie je zásadná otázka zahraničnej politiky, tou by bolo napríklad vystúpenie z&nbsp;NATO alebo z&nbsp;EÚ,“ vysvetľoval Naď po zasadnutí Bezpečnostnej rady.

Prezidentka Zuzana Čaputová však tvrdí, že o&nbsp;postupe odvolaného kabinetu by bolo dobré rozhodnúť v&nbsp;parlamente. „Sme v&nbsp;situácii, keď parlament odobral legitimitu vláde, pretože jej vyslovil nedôveru, a&nbsp;vláda sa rozhodla požiadať parlament o&nbsp;vyjadrenie názoru, ktorý by v&nbsp;podstate túto legitimitu v&nbsp;istom zmysle nahradil,“ uviedla prezidentka na margo mimoriadnej schôdze o&nbsp;migoch.

V&nbsp;Národnej rade však zatiaľ zhoda k&nbsp;téme nie je. Schôdzu k&nbsp;migom sa nepodarilo otvoriť. Líder Smeru Robert Fico vyhlásil, že Hegerova vláda bez dôvery nemôže prijímať rozhodnutia o&nbsp;poskytnutí stíhačiek. „Je to hrubý protiústavný krok,“ povedal. Hnutie Sme rodina žiada, aby sa najprv vyjasnili právomoci odvolanej vlády v&nbsp;súvislosti s&nbsp;migmi, prípadne či za ne Slovensko dostane nejakú odplatu. Žiada tiež, aby takéto rozhodnutie bolo súčasťou medzinárodného balíka pomoci.

Líder OĽaNO Igor Matovič navrhuje rozhodovanie preniesť na prezidentku, s&nbsp;ktorou má dlhodobo napäté vzťahy. „Dajme možnosť hlavnej veliteľke ozbrojených síl, aby vyšla zo zákopu, aby rozhodla,“ povedal. Národná rada by podľa našich informácií mohla o&nbsp;stíhačkách rokovať nakoniec 14. marca.

Ak dôjde k zhode na tom, že sovietske stroje pôjdu na Ukrajinu, susedná armáda ich môže takmer hneď začleniť do svojho systému protiraketovej ochrany. Prúdové stíhacie lietadlá slúžia na zostreľovanie rakiet, ale v&nbsp;prípade adekvátnej výzbroje môžu aj bombardovať a&nbsp;útočiť na pozemné ciele.

Pred začiatkom vojny ukrajinská armáda mala podľa odborných analýz 37 až 43 bojových migov. Preto by jej piloti a&nbsp;technici vedeli používať Slovenskom dodané lietadlá hneď, bez akéhokoľvek školenia. Má pre tieto stíhačky aj infraštruktúru, teda vhodné letové dráhy, opravovne a&nbsp;zásoby náhradných dielov.

Momentálne však nie je známe, koľko z&nbsp;týchto lietadiel ukrajinskej armády zostrelili ruské rakety a&nbsp;koľko z&nbsp;nich je stále schopných brániť vzdušný priestor. Dodávka nepoužívaných migov z&nbsp;iných krajín by v&nbsp;každom prípade bola prospešná. Ukrajinci by ich mohli využiť na ochranu neba alebo na opravu poškodených vlastných strojov.

„Ak sa takéto dodávky uskutočnia, lietadlá budú slúžiť ako zásoby náhradných dielov pre tie stíhačky, ktoré už ukrajinské ozbrojené sily majú,“ predpokladá ruský generál vo výslužbe Valerij Fedorov. Tento scenár je najpravdepodobnejší, lebo európske krajiny môžu Ukrajine poskytnúť iba staršie migy, ktoré v&nbsp;poslednom čase neprešli potrebnou modernizáciou.

Otázne stále je, ako stíhačky na ukrajinské územie presunúť. Ak by cez hranice preleteli, mohli by sa stať terčom pre ruské strely. Prelety sú však nepravdepodobné aj preto, lebo lietadlá už na Slovensku mali obmedzenú letuschopnosť a&nbsp;teraz sú už dlhý čas uzemnené.

Podľa iného ruského vojenského experta migy na Ukrajinu možno dodať rozobrané na súčiastky vlakom alebo kamiónom. „Každý letecký pluk má technickú jednotku, ktorá vykonáva údržbu a&nbsp;opravy. Inžinieri a&nbsp;technici tejto služby sú schopní rozobrať lietadlo a&nbsp;potom ho znova zmontovať. Ukrajinskí mechanici to zvládnu, keď­že majú skúsenosti s&nbsp;migmi,“ povedal pre portál <a target="_blank" rel="noopener" href="http://gazeta.ru">gazeta.ru</a>.

O&nbsp;slovenských migoch je známe, že boli uzemnené vlani v&nbsp;septembri. Nie je však známe, koľko z&nbsp;nich aj dnes je letuschopných. Armáda tieto vojenské lietadlá dostala ešte v&nbsp;90. rokoch, počas rozdelenia Česko-Slovenska a&nbsp;v&nbsp;rámci deblokácie ruského dlhu. Z&nbsp;celkovo dvadsaťštyri kusov prešlo čiastočnou modernizáciou iba tucet. Ostatné lietadlá z&nbsp;prevádzky vyradili. V&nbsp;roku 2019 z&nbsp;leteckej flotily vyradili ešte jeden mig, ktorý sa zrútil pri Nitre. Ukrajinci však nemôžu rátať ani s&nbsp;tým, že zvyšných jedenásť stíhačiek bude lietať.

Jeden mig minister Naď plánuje vyhradiť pre slovenské múzeum, ďalšie dva majú byť podľa ruských zdrojov určené na cvičenie. Zo zvyšku lietadiel je letuschopných iba niekoľko, ostatné potrebujú servis, priznal šéf rezortu obrany. Slovensko ho zabezpečiť nevie pre sankcie na ruské technológie.

Prevádzku migov na Slovensku zabezpečovali ruské štátne firmy, ktoré mali svojich mechanikov aj na letisku Sliač. Začiatok vojny a&nbsp;sankcie však túto spoluprácu ukončili. „V&nbsp;roku 2022 zo strany ministerstva obrany vypovedala zmluvu na servis lietadiel MiG-29 spoločnosť RSK MiG - tieto kontrakty boli neefektívne a&nbsp;nehospodárne,“ povedala pre PLUS 7 DNÍ hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.

Ako ďalej uviedla, prevádzka a&nbsp;údržba stíhačiek vychádzala slovenský rozpočet zhruba na 35 až 50 miliónov eur ročne. „Aktuálne je potrebné ich strážiť, zaberajú skladové priestory, treba platiť s&nbsp;tým súvisiace energie a navyše priebežne strácajú na hodnote,“ pomenovala súvisiace výdavky na uzemnené stroje.

O&nbsp;tom, že migy v&nbsp;slovenskej armáde skončia, rozhodli už politici Smeru a&nbsp;SNS. V&nbsp;decembri 2018 vláda Petra Pellegriniho objednala modernú verziu amerických stíhačiek F-16. Keďže bolo jasné, že migy odídu do výslužby, armáda na ne prestala cvičiť pilotov. Poskytnutie stíhačiek Ukrajine by preto bolo najlepším riešením, zdôvodňuje minister Naď. 

„Pre nás už nemajú zmysel v&nbsp;rámci obranyschopnosti. Existuje vôľa viacerých krajín, aby sme pomohli Ukrajincom. Pomoc je dôležitá z&nbsp;hľadiska bezpečnostných záujmov Slovenska. My predsa nechceme susediť s&nbsp;Ruskom. Keď Ukrajine nepomôžeme, takto sa to aj skončí,“ hovorí minister.

Výhodou podľa rezortu obrany je aj to, že v&nbsp;tomto prípade môžeme dostať za uzemnené stíhačky finančnú kompenzáciu od Európskej únie. Naď niekoľkokrát verejne hovoril, že suma by sa mohla pohybovať okolo 150 miliónov eur. Priznal však, že ide iba o&nbsp;účtovnú hodnotu, pretože trhová cena migov by mohla byť aj 300 miliónov.

Predať flotilu sovietskych stíhačiek za túto sumu je však náročná, až nemožná úloha. Záujem o&nbsp;olietané ruské lietadlá rýchlo klesol od začiatku vojny, dôvodom sú práve obmedzenia pri ich údržbe pre sankcie. „Zoznam potenciálnych záujemcov o&nbsp;vyradené migy je preto veľmi obmedzený. Neevidujeme záujem žiadneho štátu o&nbsp;ich odkúpenie,“ uviedla hovorkyňa rezortu obrany.

Komerčný predaj považuje ministerstvo za rizikový. „Cez sprostredkovateľov by migy mohli byť poslané do Ruska, čo by malo priame negatívne dôsledky.“ Nebolo by to výhodné ani z&nbsp;pohľadu ceny, podľa odborníkov portálu Air&amp;Space Forces použité stíhačky MiG-29 sa dajú vydražiť za štyri až sedem a&nbsp;pol milióna eur, v&nbsp;závislosti od veku, modifikácie a&nbsp;stavu. Slovensko by tak dostalo z&nbsp;predaja menej ako 100 miliónov eur, ak by na­šlo vhodného kupujúceho. Predaj lietadiel však rezort nepovažuje za možnosť. „Ak nepôjdu na Ukrajinu, môžu skončiť aj ako zbierkové predmety,“ prezradila pre PLUS 7 DNÍ Naďova hovorkyňa.

Čo bude s migmi, ak nepôjdu na Ukrajinu? Predať ich je nereálne, tvrdí Naď

Výber pre vás

Čo bude s migmi, ak nepôjdu na Ukrajinu? Predať ich je nereálne, tvrdí Naď

Súvisiace články

Vrazím ti roxor do ****, písal exsiskár Tóth novinárke. Za vyhrážky ide pred súd

Podporuje Putina? Žena finančníka Tkáča na proruskom pochode v Bratislave

Babrák Dzurinda. Má ešte šancu uspieť v slovenskej politike?

Nemci odvysielali časti Geissovcov zo Slovenska: Ak ste očakávali bizarnosti, nebudete sklamaní

Pol milióna na kampaň zo štátnych? Odborníci Remišovej: Zbytočne plytváš peniazmi občanov!

Výber pre vás