Lenka Dale

Pohľad na kandidátky politických strán dáva istotu v&nbsp;jednom - žien v&nbsp;politike ani po voľbách rapídne nepribudne, vo väčšine strán ich valcujú mužskí kandidáti. Prečo je politika na Slovensku stále mužskou doménou? Na osobné skúsenosti a&nbsp;zážitky sme sa opýtali žien, ktoré to dotiahli v&nbsp;rámci politických strán vysoko, až do ich vedenia.

Je až pozoruhodné, akú zhodu našli v&nbsp;odpovediach na túto zásadnú otázku dve dámy totálne vzdialené politickými názormi. „Slovenská politika láka egocentrikov a&nbsp;alfa samcov s&nbsp;nezdravým sebavedomím. Takíto muži nikdy nedokážu akceptovať ženy v&nbsp;politike ako rovnocenné partnerky. Pre nich sú ženy len okrasné oleandre, ktoré sú na tlačovkách buď zásadne ticho, alebo tlmočia iba vopred napísané názory mužských lídrov,“ rozohnila sa líderka strany Jablko Lucia Ďuriš Nicholsonová. O&nbsp;tejto bývalej dlhoročnej podpredsedníčke SaS sa hovorilo aj ako o&nbsp;Sulíkovej náhradníčke na čele strany. Veľmi podobný názor má aj bývalá predsedníčka SNS Anna Belousovová. Podľa nej by politici aj mali radi medzi sebou viac žien, aby naplnili nejaké pomyselné kvóty rovnocennosti, ale: „Chcú ženy, ktoré by sa im do toho nemiešali. Mnohí sú zakomplexovaní a&nbsp;kulantne povedané, nemajú radi ženy, ktoré sú silné osobnosti. Majú radi – použijem slovník súčasného parlamentu – ,tepše‘ na pobavenie publika.“ Belousovová zjavne narážala na dve súčasné poslankyne, ktorých opakované spory vyvrcholili fyzickou potýčkou. Romana Tabák totiž nazvala Janu Bittó Cigánikovú „tepšou“, čo je východniarsky výraz pre panvicu či plech na pečenie.

Bývalá ministerka a&nbsp;podpredsedníčka SDĽ Brigita Schmögnerová obdobné skúsenosti nemá. „Veľmi to závisí od politickej kultúry danej politickej strany,“ hovorí s&nbsp;tým, že jej strana sa už pred vyše dvadsiatimi rokmi snažila prirodzene včleňovať ženy aj na kandidátky. „Bola som vo vládach a&nbsp;politických stranách, ktoré boli kultivované. Ťažko to porovnávať s&nbsp;tým, čo sme tu zažili za posledné obdobie Matovičovo-Hegerovej vlády,“ myslí si exministerka financií. Podľa Ivety Radičovej, ktorá sa ako podpredsedníčka SDKÚ-DS stala historicky prvou a&nbsp;zatiaľ aj jedinou premiérkou Slovenska, je výber strany, ktorú si žena na svoje pôsobenie zvolí, mimoriadne dôležitý. „V&nbsp;komunálnej, lokálnej politike žien významne pribúda. Súvisí to s&nbsp;iným charakterom politiky, ale pribúdajú nezávislí poslanci a&nbsp;poslankyne. Vo vrcholovej politike výsostne ide o&nbsp;stranícke štruktúry,“ poukazuje Radičová na nepomerné zastúpenie žien vo veľkej a&nbsp;v&nbsp;malej politike. Podľa nej je veľký rozdiel aj v&nbsp;tom, či sa žena rozhodne vo veľkej politike pre kariéru v&nbsp;členskej politickej strane, kde sú zadefinované mechanizmy stúpania po straníckom rebríčku od najnižších až po najvyššie priečky, alebo sa rozhodne pre takzvané voličské strany. „Niektoré strany sa tak ako kedysi ľavicoví demokrati sústredia, aby mali ženy v&nbsp;politike. Vidno to na kandidátke Progresívneho Slovenska, kde sú na striedačku muži a&nbsp;ženy,“ vraví Radičová. V&nbsp;iných potenciálne parlamentných stranách je však zastúpenie žien prevažne pod dvadsiatimi percentami kandidátky, čo je žalostne málo.

Ani Irena Bihariová, ktorá šéfovala Pro­gresívnemu Slovensku a&nbsp;dnes je podpredsedníčkou, si nemyslí, že to majú ženy v&nbsp;politike nastavené rovnako ako muži. Sú pod väčším tlakom, aj čo sa výzoru týka. „Nikto neškandalizuje, ak mužovi neladí kravata s&nbsp;košeľou. Áno, ak si dá niekto tenisky na stretnutie s&nbsp;veľvyslancom, to je už protokolárny problém, ale u&nbsp;mužov si nepamätám, že by sa riešilo, že má trikrát na sebe rovnaký oblek a&nbsp;či mu nie je tesný. U žien sa skúma všetko,“ vraví. Najviac ju osobne dorazilo, keď jej vyčítali drobné jazvičky na tvári. „Jazvičky po akné neviem odstrániť. Áno, v&nbsp;tomto smere som diskvalifikovaná,“ hovorí. Ďuriš Nicholsonová má v&nbsp;živej pamäti, ako jej známy politik, keď už nevedel, ako reagovať po dlhšej odmlke, vmietol do tváre: „Fuj, vyzeráte ako Harry Potter.“ Aj taká je politika. Belousovovú zas nazval jej niekdajší kolega verejne kysuckou „nánou“. „Keď už nemajú iné argumenty, tak používajú také podpásovky, akože udrú - veď si len žena,“ spomína. Bihariová, ktorá sa ako právnička dlhé roky venuje boju s&nbsp;extrémizmom, ešte dopĺňa osobnú skúsenosť: „Oni často niežeby boli vulgárni, ale napríklad v&nbsp;politických diskusiách som nie raz mala pocit, že si myslia: Čo táto by tu už mohla s&nbsp;nami? Mohla nám kávu miešať? Nepovedia vám to, je to latentné, ale správajú sa inak, ako keď tam sedí muž.“

Vstup do politiky by zrejme znamenal pre ženu nezvyknutú na tvrdé mužské správanie poriadny šok. Političky sú viac-menej z&nbsp;prostredia, kde už predtým rovnocenne pracovali s&nbsp;mužmi, ktorí nepodliehali dávnym stereotypom, že žena patrí do kuchyne a&nbsp;muž je pán, živiteľ. „Ale aj tak v&nbsp;politike narazíte,“ vraví Radičová. „Narazíte vtedy, keď sú to predstavitelia, ktorí viac alebo menej, no stále majú v&nbsp;sebe zakotvené také to známe, že sú profesie, ktoré sú výsostne mužské, a&nbsp;že predsa len sa to pre ženu veľmi nehodí. Sú k&nbsp;tomu dokonca psychologické výskumy. Keď muž zvýši hlas, tak je oprávnene rozhorčený, ale keď žena zvýši hlas, tak je hysterická. Keď muž zmení názor, tak je flexibilný a&nbsp;dynamický, keď to urobí žena, tak je náladová.“

Vážnym problémom, prečo ženy do vrcholovej politiky nevstupujú, je aj rodina, zhodujú sa političky. Podľa Brigity Schmögnerovej „kým nie sú vytvorené dostatočné podmienky – to znamená predškolská starostlivosť, služby, primeraná úroveň odmeňovania –, ťažko predpokladať, že žena matka, manželka sa bude angažovať vo vyššej politike. Ešte na lokálnej úrovni si to vie ako-tak zariadiť, zorganizovať všetky povinnosti“. „Muž asi zvyčajne nerieši so svojím svedomím alebo v&nbsp;rámci verejnej sebaobrany, koľkokrát nestihol rodičovské v&nbsp;škole alebo koľkokrát za týždeň vyzdvihuje deti z&nbsp;krúžkov, či im nezabudol zabaliť desiatu,“ hovorí Irena Bihariová. „Mala som veľké šťastie, že môj muž obetoval veľmi veľa, aby som ja mohla ukrojiť väčší kus času v&nbsp;prospech vlasti a&nbsp;na úkor rodinného kozuba. Každý sa nemôže na to spoliehať,“ dopĺňa ešte s&nbsp;tým, že treba zmeniť zákony, aby aj muži mali právo starať sa o&nbsp;deti ako ženy.

Ako je to s&nbsp;kariérnym postupom? Hovorilo sa, že Richard Sulík možno odovzdá SaS práve Ďuriš Nicholsonovej. Nikdy sa to neudialo. „Nemyslím si, že by mi stranu naozaj odovzdal. Chcel presadiť do stanov strany funkciu čestného predsedu, ktorý by mal právo veta pri všetkých dôležitých rozhodnutiach predsedu,“ hovorí politička o&nbsp;období, keď sa rátalo s&nbsp;tým, že bude predsedníčkou strany ona. Až založenie novej strany, kde je líderkou, jej vraj dodalo sebavedomie, ale aj zodpovednosť. Schmögnerová bola so svojou pozíciou podpredsedníčky spokojná: „Predseda politickej strany má veľmi vážnu zodpovednosť nielen za politické líderstvo, ale musí zabezpečiť aspoň do určitej miery aj financovanie politickej strany, jej chod a&nbsp;tak ďalej. Je to mimoriadne náročné. Tak ďaleko som osobne neuvažovala, mali sme v&nbsp;politickej strane vymedzené úlohy. Ja som bola zodpovedná za sociálno-ekonomickú politiku.“ Belousovová považuje svoje postavenie za fajn. „Ja som bola dokonca predsedníčkou strany, ktorá mala veľkú časť členov mužov a&nbsp;štatisticky aj voličov mužov. Muži voliči sú normálni na rozdiel od mužov politikov,“ hovorí s&nbsp;tým, že teraz je spokojná v&nbsp;komunálnej politike. Prečo už nekandidovala za predsedníčku strany a, naopak, dala hlas súčasnému predsedovi Bihariová? „Preberala som stranu po ťažkej prehre v&nbsp;minulých voľbách a&nbsp;každý neprajník nám želal všetky skazy sveta. Pohltila ma prevádzka strany, snaha udržať hnutie. To sa podarilo. Okrem toho som čelila už spomínaným veciam, ale aj pripomienkam ľudí zvonka, prečo nemám étos ako pani prezidentka. Nie som arbiter, ale v&nbsp;politickom ringu. Nie som zdravotná ani rehoľná sestra. Plus tie komentáre na sociálnych sieťach, či som deti naučila, na ktoré WC majú chodiť… Bola som vyčerpaná, ja som naplnila svoju misiu a&nbsp;Michal Šimečka bol už pripravený,“ spomína. Iveta Radičová odmietla všetky ponuky politických strán na návrat pred voľbami. Prečo? „Stále platí, čo som povedala pri odchode z&nbsp;politiky - ja svoj príbeh ukončujem. Nechávam už novej generácii, nech píše vlastný. Tie permanentné súboje o&nbsp;podstatu veci sú nikdy sa nekončiaci príbeh.“

Muži z Marsu a&nbsp;ženy z&nbsp;Venuše? Nie celkom

Političky sa viac-menej zhodujú, že rozdiely medzi mužmi a&nbsp;ženami sú dané. „Ženy nechcú byť až celkom rovnoprávne. Ale politika by mala byť o&nbsp;živote a&nbsp;ten je pol na pol, tak prečo by mali byť v&nbsp;politike len muži?“ pýta sa Belousovová. „Rozdiely by nemali byť prekážkou, každý vnáša to svoje,“ hovorí aj Brigita Schmögnerová. Podľa jej skúseností sa veľmi osvedčuje a&nbsp;prináša výsledky kombinácia ľudí, ktorí pracujú s&nbsp;faktmi, s&nbsp;ľuďmi, ktorí pracujú s&nbsp;intuíciou. „Každé politické rozhodnutie by malo brať do úvahy aj to, ako to dopadá aj z&nbsp;hľadiska mužov a žien, je to dosť dôležité. V&nbsp;mnohých štátoch sa hovorí o&nbsp;,gender budgeting‘ a&nbsp;tak, ako sa berú do úvahy dosahy na zamestnanosť, na rodinu, mali by sa brať do úvahy aj dosahy na rovnosť príležitostí mužov a&nbsp;žien. Ale to je už vyššia úroveň politiky.“

"Čo táto by tu už mohla s nami? Mohla nám kávu miešať?" - aj to sú zážitky žien v politike

Výber pre vás

"Čo táto by tu už mohla s nami? Mohla nám kávu miešať?" - aj to sú zážitky žien v politike

Súvisiace články

Psychologička po vražde mačetou: Všetci kompetentní si musíme spytovať svedomie

Kolíková a jej zmena pred voľbami. Tomu neuveríte...

Má mnoho tvárí, ale je to bezohľadná osoba - tvrdí grafológ o Zsuzsovej

Politik Baránik urazil sudkyňu. Zbavil sa jej tým aj v spore, ktorý zastupoval ako advokát

Beňová a jej záhrada: Vieme, čoho sa obáva a čo ju brzdí

Výber pre vás