
Špecializuje sa na domácu politiku a jeho druhým domovom je Národná rada. Tá stojaca hneď vedľa 30-metrového stožiara. V médiách pracuje od roku 2014.

Pavel Knapko

Dať si tresku s&nbsp;rožkom či párky s&nbsp;horčicou a&nbsp;popritom sa kochať olejomaľbami z&nbsp;dielne slovenských výtvarníkov? V&nbsp;Národnej rade SR, ktorú má pod palcom Andrej Danko, to nie je žiaden problém. Tunajšia parlamentná vývarovňa totiž po nedávnej rekonštrukcii ožila v&nbsp;novom, modernejšom šate a&nbsp;bufetové steny skrášlili krajinomaľby spod štetca slovenských a&nbsp;českých klasikov. PLUS 7 DNÍ sa pozrelo bližšie na portfólio „bufetových umelcov“ a&nbsp;zisťovalo, či vymeniť galériu za jedáleň je naozaj najlepší nápad.

Tridsaťmetrový vlajkový stožiar, zákaz jedenia horaliek v&nbsp;pléne, ale aj zrekonštruovaný bufet. Aj to sú plody parlamentného vládnutia Andreja Danka. Kuriozitou je práve výzdoba parlamentnej jedálne, ktorú tvoria olejomaľby československých výtvarníkov. „Všetky vystavené diela sú vlastníctvom Slovenskej republiky, sú evidované v&nbsp;majetku a&nbsp;v&nbsp;správe Kancelárie NR SR,“ uviedli pre PLUS 7 DNÍ z&nbsp;tlačového oddelenia parlamentu.

Ide o&nbsp;osem diel v&nbsp;hodnote približne dvetisíc eur. Záznamy Národnej rady SR však hovoria len o&nbsp;vstupných cenách, teda sume, ktorá bola za obrazy vyplatená. Pri jednom žiadna uvedená nie je, keďže bol darovaný. Sumy môžu byť teda oveľa vyššie. Pretože ide o&nbsp;jedáleň a&nbsp;nie klasickú galériu či múzeum, logicky sa vynára otázka, či Dankovi ľudia mysleli na všetko.

„To je pre mňa skutočne desivá informácia, ale u&nbsp;súdruha kapitána by nás asi nemalo nič prekvapovať,“ reagoval sarkasticky na bufetovú výzdobu jeden z&nbsp;pamiatkarov, ktorý nechcel byť menovaný. Zároveň dodáva, že navodiť galerijné podmienky môže byť niekedy poriadne tvrdý oriešok. To potvrdzuje aj reštaurátor Ján Jožiov. Ten podčiarkuje, že pri vystavovaní diel vo všeobecnosti treba dodržiavať viacero pravidiel. „Štandardne medzi najzákladnejšie faktory, ktoré narúšajú kondíciu diela, patrí svetelnosť, teplota a&nbsp;najmä klíma - vlhkosť. Kolísavá vlhkosť môže spôsobovať rozpínanie materiálov, čo neskôr vedie k&nbsp;mechanickým poškodeniam,“ opísal najväčšie nástrahy pre umelecké diela Jožiov.

Dankov parlament tvrdí, že k&nbsp;dielam pristupovali čo najzodpovednejšie a&nbsp;prízvukujú, že v&nbsp;priestoroch táckarne je zabezpečená stála teplota, vetranie a&nbsp;problém by nemal byť ani s&nbsp;extrémnymi výkyvmi vlhkosti. „Vystavené diela sa nachádzajú v&nbsp;časti priestoru stravovacieho zariadenia, kde sa jedlo nepripravuje,“ dodávajú Dankovi ľudia. Diela pôvodne okrem jedného boli uložené v&nbsp;depozitári Národnej rady SR a&nbsp;na svetlo sveta ich vytiahli až po rekonštrukcii jedálne.

Pochvala za zveľadenie bufetových priestorov prišla paradoxne z&nbsp;radov Obyčajných ľudí a&nbsp;nezávislých osobností, strany, ktorá má šéfa parlamentu zvyčajne v&nbsp;zuboch. „Keď už pán predseda NR SR Andrej Danko nenašiel pre tieto diela vhodnejšie miesto, na ktorom by ich mohla vidieť podstatne širšia verejnosť, je určite lepšie, ak obrazy visia aspoň v&nbsp;poslaneckej jedálni, ako by mali zapadať prachom v&nbsp;sklade,“ povedala pre PLUS 7 DNÍ poslankyňa za OĽaNO a&nbsp;podpredsedníčka kultúrneho výboru Natália Milanová.

Bufet, ktorého rekonštrukcia vyšla na 890-tisíc eur, budil kontroverzie ešte pred dokončením. Problematickým sa stal tender Národnej rady SR na interiérové doplnky jedálne. Nadácia Zastavme korupciu totiž ešte v&nbsp;roku 2017 upozornila, že by mohol byť šitý na mieru jednému uchádzačovi. Parlament kritiku poprel.

Verejnosť upriamila svoju pozornosť na jedáleň aj nedávno, a to potom, čo poslanec Oto Žarnay upozornil vo svojom blogu na nepatričné správanie jedného zo stravníkov. Rozruch v bufete vraj urobil smerák Miroslav Číž, ktorého rozčúlilo, že v poobedných hodinách už nebolo v ponuke kuracie stehno.&nbsp;

Antonín Smažil, Martin Tvrdoň, František Jurík, Karol Hučko či Otakar Štáfl. Na prvé počutie mená autorov „vystavujúcich“ v bu­fetovej galérii nie sú až také známe, no nájdete ich nielen po galériách, ale aj v aukčných domoch. Najmä posledný menovaný má za sebou nielen bohaté umelecké portfólio, ale aj pohnutý a tragický osud. Napriek tomu, že Otakar Štáfl sa narodil u našich západných susedov, do oka, ale aj štetca, mu padli slovenské Vysoké Tatry, v ktorých pôsobil v medzivojnovom období. V roku 1938 Štáfl s manželkou sa vrátili do Prahy a na Slovensko už neprišli. Na maliarov osud totiž dopadol tieň druhej svetovej vojny. V roku 1945 sa umelec nachádzal vo svojom pražskom ateliéri na Vinohradoch, na ktorý padla bomba spojeneckých vojsk a Štáfla pripravila o život.

Dankova táckareň: V parlamentnom bufete nájdete párky aj umenie

Výber pre vás