Jana Čavojská

Na účte zbierky na odmínovač Božena je približne 340&nbsp;500 eur. Rozbehla ju iniciatíva Darček pre Putina a&nbsp;prispievajú ľudia aj organizácie, aby tak pomohli Ukrajincom v&nbsp;zamínovaných oblastiach vrátiť sa do bežného života. Potrebujú približne pol milióna eur. Ich Boženu typu 5 už v&nbsp;Krupine začali vyrábať. Ide o&nbsp;náročný proces, hotová bude pravdepodobne v&nbsp;novembri. Unikátny slovenský produkt bol už nasadený vo viac ako tridsiatich krajinách sveta.

Pobočný závod Podpolianskych strojární Detva založili v&nbsp;Krupine v&nbsp;roku 1969, aby tam vyrábali komponenty na stavebné a&nbsp;poľnohospodárske stroje. O&nbsp;dvanásť rokov neskôr začali s&nbsp;výrobou nakladačov riadených šmykom. Odmínovací systém Božena vznikol na ich základoch. „Nebolo na výber, vyrábali iba tento nakladač. Bol rýchly, obratný a&nbsp;trvácny,“ konštatuje obchodný a&nbsp;personálny riaditeľ Way Industries Jozef Marinič. „Naše ženijné vojsko, ktoré počas konfliktu v&nbsp;bývalej Juhoslávii pôsobilo v&nbsp;Chorvátsku, podalo požiadavku, že by potrebovalo odmínovací systém.“ Prvý odmínovací systém Božena 1 teda vychádzal z&nbsp;výroby cestných nakladačov. Generálny riaditeľ spoločnosti Bronislav Balga vysvetľuje, že to bolo možné vďaka konštruktérom, oddeleniu výskumu a&nbsp;vývoja, ktoré majú v&nbsp;Krupine, odkedy fabrika vznikla. „Žiadna inšpirácia zo zahraničia. Využili sme vlastné know-how, skúsenosti ženistov, po­užili sme špeciálne pancierové a&nbsp;tvrdené materiály určené na vojenské účely. A&nbsp;vyrobili prvý stroj.“ Božena 1 mala ešte kabínu pre operátora. Odmínovač funguje, zjednodušene povedané, tak, že pred sebou má radlicu alebo rotačný stroj. Ten narúša zeminu a&nbsp;prípadné míny buď rozdrví, alebo pod jeho hmotnosťou vybuchnú. Pre operátora nebola žiadna slasť sedieť počas výbuchu v&nbsp;kabíne, hoci ho pancier dokázal uchrániť. Božena s&nbsp;označením 2 preto už bola ovládaná diaľkovo. Po nej vyvinuli v&nbsp;Krupine ešte trojku, štvorku a&nbsp;päťku. Ich výroba prebieha s&nbsp;rôznymi modernizáciami dodnes. Boženy používa niekoľko armád členských štátov NATO aj organizácie, ktoré sa zaoberajú odmínovaním – boli nasadené napríklad v&nbsp;Sudáne, v&nbsp;Afganistane, Iraku, vo Vietname, v&nbsp;Bolívii, Čile či v&nbsp;Náhornom Karabachu. Cestovali tam aj servisní technici zo Slovenska ako podporný tím. Skúsenosti z&nbsp;týchto misií ďalej využívali vo vývoji.

V&nbsp;posledných rokoch sa o&nbsp;odmínovaní veľa nehovorilo, po mechanizmoch celosvetovo nebol dopyt. Výroba aj vývoj išli do úzadia. Útok Ruska na Ukrajinu však situáciu úplne zmenil. „V&nbsp;našom doterajšom pôsobení ešte nebolo treba odmínovať také rozsiahle územia,“ hovorí Jozef Marinič. „Nestretli sme sa ani s&nbsp;takou hustotou zamínovania, ako je teraz na Ukrajine.“ Slovenská republika už poslala východnému susedovi desať Božien, ktoré predtým využívala naša armáda. No je jasné, že ich bude treba oveľa viac. V&nbsp;Krupine už prechádzajú reorganizáciou výroby, aby dosiahli kapacitu osem strojov mesačne. Nabehnúť na ňu bude trvať približne sedem mesiacov. „Znamená to nové technológie, nákup strojov, nábor zamestnancov aj obslužného personálu,“ vysvetľuje Jozef Marinič. „Potom dokážeme vyrobiť až 96 Božien ročne.“ Boženy neslúžia na odmínovanie pred prechodom armády v&nbsp;miestach aktívnych bojov. Používajú ich na územiach, ktorými front už prešiel alebo ktoré zamínovali v&nbsp;minulosti. Ich výhodou sú ľahké oceľové pásy. Vďaka nim sa dokážu pohybovať aj v&nbsp;náročnom a&nbsp;nerovnom teréne. Sú aj veľmi odolné. V&nbsp;Azerbajdžane dodnes používajú úplne prvú Boženu 5, ktorá zišla z&nbsp;výrobnej linky v&nbsp;roku 2005. Zaujíma ma, koľko má za sebou detonácií. Jozef Marinič hovorí, že nepočítajú výbuchy, ale odjazdené motohodiny. Pri štandardnom chode a&nbsp;bez detonácií je Božena schopná prejsť za hodinu 5 900 štvorcových metrov. Pohybuje sa pritom rýchlosťou okolo 2,2 kilometra za hodinu. Ide o&nbsp;čistý čas v&nbsp;prípade, že by nenatrafila na mínu. Lebo vždy, keď pod jej váhou niečo vybuchne, potrebuje kontrolu. Pri slabších protipechotných mínach stačí vizuálna kontrola. No po každej silnejšej detonácii treba odmínovací stroj vytiahnuť z&nbsp;mínového poľa a&nbsp;technik ho musí prezrieť. Ak výbuch poškodil rotačný mechanizmus alebo jeho kladivká, treba ho opraviť či vymeniť. A&nbsp;to odmínovací proces veľmi spomaľuje. Fréza a&nbsp;„cepák“ Boženy dokážu odpáliť míny až v&nbsp;hĺbke 40 centimetrov v&nbsp;zemi. Po jej prechode celé územie ešte raz prezrú pyrotechnici.

Božena 4 a&nbsp;5 prešla skúškami v&nbsp;Chorvátsku a&nbsp;vo Švédsku, testovala ju naša aj kanadská armáda. Jozef Marinič vysvetľuje, že existuje certifikácia, no každá armáda pri zavádzaní odmínovacieho stroja robí vlastné skúšky. Boženy často vznikajú so špecifickou výbavou doslova ako jedinečné kusy, ktoré prešli v&nbsp;Krupine vlastným vývojom. „Napríklad bola požiadavka z&nbsp;Bangladéša na motor chladený vodou,“ spomína Jozef Marinič. „My používame motory chladené vzduchom, ale oni dostali vodou chladenú Boženu. Mali sme požiadavky na špeciálne kamerové systémy, robotické ramená, zberač kazetovej munície z&nbsp;letiskových plôch, magnetické zbieranie črepín.“ Za najdrahšiu, Boženu vyrobenú na mieru, zaplatil zákazník približne milión eur. V&nbsp;ideálnom svete by, samozrejme, vojny vôbec neboli a&nbsp;nebolo by treba používať odmínovacie systémy. V&nbsp;ideálnej situácii by vo vojne armády vytvárali mapy mínových polí. Podľa nich by neskôr ženisti postupovali pri odmínovaní. To sa však takmer v&nbsp;žiadnom konflikte nedeje. Preto sa pyrotechnici snažia najprv zistiť aspoň približne, čo bolo v&nbsp;danom území položené. Robí sa to dronmi alebo detektormi. Potom nastupujú stroje. Zásadou je, aby operátor na Boženu videl, hoci mu diaľkové ovládanie dovoľuje vzdialiť sa od nej až na tri kilometre. Ak chcú byť ľudia bližšie, v&nbsp;Krupine vedia vyrobiť aj pojazdnú pancierovú kabínu s&nbsp;nepriestrelnými sklami. Bronislav Balga upozorňuje, že Boženy sa viac hodia do rozľahlých území než do miest, dedín a&nbsp;dvorov. „Tam nemá zmysel odmínovať strojmi. Ťažko povedať, ako bude odmínovanie fungovať pri takej enormnej hustote zamínovania, aké je na oslobodených územiach Ukrajiny.“ Odhady však už teraz hovoria minimálne o&nbsp;desiatich rokoch odmínovacieho procesu. Aj keby všetci výrobcovia odmínovacích systémov začali teraz produkovať maximum svojich výrobných kapacít, nebude to stačiť.

Situácia, akú ešte nezažili –&nbsp;tak hovoria v&nbsp;Krupine o&nbsp;zamínovanej Ukrajine. A&nbsp;to už prešli dosť. Irak, Afganistan, tam technikom zo Slovenska lietali nad hlavami granáty. Našťastie sa nikomu na misii ešte nič nestalo. No je jasné, že ľudí na takúto špecifickú robotu nezoženiete cez inzerát ani na úrade práce. Rovnako ani vývojárov. V&nbsp;Krupine si ich vychovávajú sami. Ide to ruka v&nbsp;ruke s&nbsp;vývojom a&nbsp;výrobou Boženy. A&nbsp;to je zaujímavá práca. Veľa slovenských výrobcov produkuje na základe zadaní. V&nbsp;Krupine majú roky vlastný vývoj a&nbsp;prebiehajú inovácie. Nielen Božien, ale aj nakladačov. Tento rok dokonca získali v&nbsp;Nemecku Red Dot Awards za dizajn nakladača Locust. Dizajnovali ho v&nbsp;spolupráci so známym českým dizajnérom Martinom Tvarůžkom. Pancierové a&nbsp;tvrdené plechy a&nbsp;odliatky na komponenty nakupuje Way Industries od slovenských a&nbsp;českých dodávateľov. Do Božien montuje motory Tatra chladené vzduchom. „Sú jednoduché na údržbu, nepotrebujú filtre pevných častíc a&nbsp;idú na hocičo. To je výhoda v&nbsp;Afrike a&nbsp;Ázii, kde kvalita nafty nie je ktovie­aká,“ vypočítava Jozef Marinič ich prednosti. Väčší problém je s&nbsp;kamerovými systémami. Tie sú citlivé na otrasy a&nbsp;zle znášajú detonácie a&nbsp;obrovskú prašnosť, ktorá pri nich vzniká. Obvykle ich treba meniť po pár rokoch. Preto v&nbsp;Krupine riešia novinky. Odolnejšie kamery, drony, ktoré okrem vizuálnej kontroly môžu niesť zariadenia na detekciu veľkých mín.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/darcek-pre-putina-slovaci-skladaju-polmilionovu-bozenu-aby-ukrajina-mohla-normalne-zit">Viac fotografií v GALÉRII</a>

Na obsluhu Boženy stačí jeden technik. Pri odmínovaní by mal byť prítomný veliteľ mínového poľa. Ďalší ľudia pracujú v&nbsp;servisnom zázemí. Tí prechádzajú školením priamo u&nbsp;výrobcu. No sú situácie, keď musia do terénu priamo technici z&nbsp;Way Industries. „Stalo sa napríklad, že zadnú časť stroja zničila detonácia, no rotačný mechanizmus bol nepoškodený,“ hovorí Jozef Marinič. „Naši technici išli na miesto, aby zistili, čo sa stalo. Vysvitlo, že operátori otáčali Boženu priamo na kraji mínového poľa, pri cúvaní vošla do ešte neodmínovaného priestoru a&nbsp;nabehla na protitankovú mínu. Takže ju poškodili pre nesprávne používanie.“ Jozefa Mariniča vojna na Ukrajine, samozrejme, neteší. Pre Boženy je to však príležitosť ukázať, čo dokážu.

Darček pre Putina: Slováci sa skladajú na polmiliónovú Boženu, aby Ukrajina mohla normálne žiť

Výber pre vás

Darček pre Putina: Slováci sa skladajú na polmiliónovú Boženu, aby Ukrajina mohla normálne žiť

Súvisiace články

Tajomstvo dlhovekosti: Ľudia na Sardínii žijú pomalým tempom a majú unikátny jedálniček

Krivou ihlou: Originálnym detvianskym výšivkám hrozil zánik, Veronika Golianová to nedopustila

Urobil najmonumentálnejšiu sochu v Československu, ďalšie generácie stihol „zaslúžený“ trest

Výber pre vás