reportáže zo Slovenska, zdravotníctvo

Peter Kubínyi

Ale, aké umenie. Pozriem sa na obrázok a&nbsp;urobím sochu. Z&nbsp;dreva alebo z&nbsp;betónu, to je jedno. Jednoducho mi to ide, je to dar od Boha, - povie Peter Ganobjak, zamyslí sa a&nbsp;dodá: „Naozaj všetko. Aj hlúposť.“ Má dobrú náladu, vtipkuje a&nbsp;fotografovi povie: „Foťte ma tak, aby nebolo vidno pokazený charakter.“ Ale ako by mohol mať pokazený charakter človek, ktorý sa stal stvoriteľom Krista?

Keď sa na oravskom kopci Grapa nad dedinkou Klin v roku 2008 objavila socha Krista s roztvorenou náručou, a to hneď unikátna, tretia najväčšia na svete, objavila sa v médiách správa, že jej „stvoriteľom“ je Peter Ganobjak.&nbsp; Má byť na čo hrdý, je naozaj obrovská, vidno ju už z&nbsp;diaľky a&nbsp;keď podídete k&nbsp;nej, vidíte ako na dlani Roháče, Oravskú priehradu, ale aj do Poľska. Meria 9,5 metra, rozpätie rúk má sedem metrov, hmotnosť sochy aj s&nbsp;podstavcom je 23 ton. Tretia najväčšia kópia Krista spasiteľa z&nbsp;Ria de Janeiro - tá má 38 metrov, a&nbsp;po nej nasleduje Kráľ Kristus v&nbsp;Lisabone na podstavci vysokom 75 metrov, ale samotná socha meria len 28 metrov.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/foto-stvoritel-oravy-kristus-ako-ria-svojrazny-papez-aj-hlupe-pstrosy" target="_blank" rel="noopener">V galérii nájdete nádherné zábery vyše 9-metrového Kristaaj svojráznu sochu Jána Pavla II.&gt;&gt;</a>

Ak sa o&nbsp;tej brazílskej dočítate, že sa s&nbsp;ňou umelec trápil päť rokov a&nbsp;že časti sochy i&nbsp;robotníkov dopravovali na kopec železnicou, Peter Ganobjak oravského Krista vyrobil za 25 dní. A&nbsp;to ešte miestne médiá informovali, že ju z&nbsp;betónu vytesal sekerou a&nbsp;motykou!

„To je, samozrejme, hlúposť, to som im povedal len tak,“ hovorí majster. „Pravda je, že v&nbsp;Riu de Janeiro som nikdy nebol, nemal som žiadne nákresy, nepripravil som si žiadnu zmenšeninu, ale dal som si poradiť, ako na to, pretože rozpätie rúk je takmer rovnaké ako výška tela. Najskôr postavili podstavec, potom naň osadili prvú časť tela po ruky a&nbsp;keď doviezli druhú časť, iba sa to tu na kopci spojilo. A&nbsp;žiadna motyka ani sekera, sochu som musel v&nbsp;dielni vytesať a&nbsp;pomáhal som si zbíjačkou.“

Najťažšie bolo urobiť tvár a ruky. „Šiel som na to svojím spôsobom. Vytlačil som si obrázky z internetu, pozrel sa na ne a dal sa do práce. Mne sa tá socha páči, som s ňou spokojný. Keby som ju robil dnes, možno by som na nej trochu zmenil vlasy. Ale tie ruky by som nechal tak. To nič, že sú obrovské a hrubé, tu na Orave také musia byť, lebo Oravci vždy ťažko pracovali.“&nbsp; A&nbsp;keď sa ho spýtate na chrbát sochy, pokojne dodá: „Zozadu som sochu nevidel, to som si musel vymyslieť.“

Pripadá vám to fantastické a&nbsp;neveríte, že socha oravského Krista môže byť krásna? Presvedčte sa sami! Medzičasom v&nbsp;jej okolí vyrástlo viacero objektov, ktoré nasvedčujú, že kopec Grapa má všetky predpoklady stať sa pútnickým miestom. Kaplnka Božieho milosrdenstva, vedľa ktorej vyrástli dve sochy: biskupa Jána Vojtaššáka a&nbsp;blahorečenej Zdenky Schellingovej.

Zoči-voči soche Krista je socha kľačiaceho pápeža Jána Pavla II. „Aj tú som robil ja,“ povie Peter Ganobjak, „takisto podľa predlohy, podľa sochy v&nbsp;poľskom Ludźmierzi, čo je len kúsok od Nového Targu. Ako dlho? Tuším dva týždne. Postup rovnaký ako pri vytesávaní Krista - betón za sklo a&nbsp;môžem ísť na to.“

Za sochou Krista je z krušpánu vysadené veľké srdce, na terase vyššie zasa drevený altánok s mnohými obrazmi Panny Márie. Nuž a ako kráčate na kopec Grapa, po pravej strane máte krížovú cestu. „Ďakujeme za Boží zážitok“, píše sa v&nbsp;knihe návštev. „Krásne duchovné miesto pokoja a&nbsp;lásky“ alebo „Boli sme tu a&nbsp;ďakujeme, že sme tu byť mohli...“ Tabuľa na kaplnke uvádza, že autorom celej výstavby je rodák z&nbsp;Klinu Peter Sroka, ktorý ju financoval z&nbsp;rodinného rozpočtu. „Je to súkromné vlastníctvo jeho rodiny.“

Žiaľ, s ním sme sa nestretli, s novinármi sa už podľa jeho slov, ktoré sme si vypočuli z mobilu Petra Ganobjaka, zhováral už dosť a teraz je rad na ňom, aby sa s nami porozprával. A Peter Ganobjak mal toho na duši ešte veľa. Jeho otec je umelecký rezbár a&nbsp;netrvalo dlho, kým aj on začal vyrezávať sochy z&nbsp;dreva. „Začal som betlehemom z&nbsp;lipového dreva pre Oravské Veselé,&nbsp;za socializmu som urobil aj hlavu ozembucha z&nbsp;lipy a&nbsp;v&nbsp;súťaži združenia rodičov a&nbsp;priateľov školy som skončil druhý. No a&nbsp;potom som vyrobil aj tých vyše dvojmetrových rímskych vojakov, ktorí sú dodnes v&nbsp;diskotékovom klube v&nbsp;Námestove. Pokladám ich síce za haraburdy, ale mne nerobí problém urobiť čokoľvek, len musím mať predlohu.“ Rímske haraburdy?

Keď sám majster o&nbsp;svojom diele povie, že je to „haraburda“, uvažujete, ako to asi musí vyzerať. Aký už len môže byť čínsky terakotový vojak vypracovaný podľa predlohy, obrázkov z&nbsp;internetu? Pohľadá fotografiu vo svojom mobile a&nbsp;vy jednoducho žasnete! Dokonale vypracované detaily, keby ho zaradili k&nbsp;armáde v&nbsp;čínskej provincii Šen-si, bol by jeden z&nbsp;nich.

A&nbsp;čo Jánošík? Peter Ganobjak ho už stvárňoval viackrát. Jedného z&nbsp;nich môžete vidieť v&nbsp;kolibe v&nbsp;Oravskej Jasenici. „Otec mi nadal, že je hrubý a&nbsp;že Jánošík predsa musí byť švihák! No videl niekto živého Jánošíka? Na internete nie je, musel som si jeho tvár vymyslieť. A&nbsp;môže švihák na chrbte niesť nosný trám koliby?“

Do tej istej koliby vyrezával z&nbsp;mäkkého dreva aj artefakt sovy. „Netušil som, ako sova vyzerá, aký má napríklad zobák. Tak som zašiel do papiernictva, kúpil si pohľadnicu sov a&nbsp;bolo.“ Ďalší Jánošík? Hneď prototyp! „Vyrábal som ho z&nbsp;betónu pre jedného Poliaka. On si z&nbsp;neho spravil formu a&nbsp;jeho žena teraz odlieva jedného Jánošíka za druhým. Onedlho bude v&nbsp;každej záhrade za hranicami.“

Drevo a&nbsp;betón sú jeho favoritmi. Nakoniec, vyučil sa za stolára a&nbsp;rezbára. U&nbsp;kráľa Oravy Stanislava Babinského, ktorého potom poslali takmer na pätnásť rokov do väzenia. „Bolo to v&nbsp;polovici osemdesiatych rokov, bol som na učňovke a&nbsp;museli sme drieť od rána do večera. Z&nbsp;dreva sme vyrezávali lavičky, príborníky, ale zvyčajne to všetko do rána ktosi pokradol a&nbsp;na druhý deň sme museli vyrezávať znova...“

V deväťdesiatych rokoch pracoval v ruskom Voroneži. „Stavali sme domy pre ruských vojakov, ktorých sťahovali z Nemecka. Asi rok, veľa som nezarobil, ale aspoň som sa naučil poriadne po rusky.“ Potom ho čakalo päť rokov prác na stavbách v Rakúsku. „Veľa som tam nezarobil a nakoniec nám šéfa, Rakúšana, zavreli za podvody.“&nbsp; No a&nbsp;rok bol aj v&nbsp;Grécku. „Kúsok pri Sparte. Oberal som pomaranče. Nejaké slovíčka som pochytil, ale nie veľa.“ A&nbsp;potom len tak z&nbsp;ničoho nič dodá, že choval aj pštrosy.

„Veru áno, desať rokov, od roku 2008 do roku 2018. Mal som dokonca liaheň. Poviem vám, je to strašne sprosté zviera. Hlúpejšie ako morka, a to je už čo povedať!“&nbsp; Hlavu do piesku vraj nestrkali, ale keď sa priblížil pes, vytvorili kruhovú obranu a nemal šancu. „Aj ma jeden pštros kopol, prebehol po mne, poviem vám, hoci ma nedolámal, týždeň som nemohol ani kýchnuť!“&nbsp; Zrejme ho táto príhoda odradila od chovu kengúr, lebo „to by človeka aj zabilo“. Ako vidno, na Orave treba nielen ťažko pracovať, ale aj dobre premýšľať, čo človeka uživí.&nbsp;

Peter Ganobjak je živnostník a ako sám hovorí: „Robím strechy, erby, <a href="https://mujaltan.cz/ponuka/zahradni-altany/" target="_blank" rel="noopener">altánky</a> a také hlúpos­ti a je mi to jedno. Ale pracovať na soche Krista ma bavilo. Naozaj som sa do tej sochy pustil so zanietením. Všetci mi vraveli, že to nespravím, a ja som sa v duchu zaťal - a just to dokážem! Vytesal som ju a som na ňu hrdý.“ Nuž, taký je príbeh stvoriteľa, ktorého Kristus stojí na kopci Grapa nad obcou Klin. Vraví, že k&nbsp;nemu chodieva málo. „Ráno mu zakývam a&nbsp;to mi stačí. Snažím sa byť dobrý a&nbsp;teším sa, že ho videlo toľko ľudí. Možno aj preto, lebo pôsobí ľudsky. A&nbsp;takého som ho chcel.“

Na nasledovnej strane si pozrite ďalšiu slovenskú unikátnu náboženskú sochu&gt;&gt;

Vo výške 765 metrov nad morom vystiera ruky k pútnikom v Skalnom sanktuáriu Božieho milosrdenstva v kameňolome v Ladcoch socha Panny Márie - Matky milosrdenstva. Meria šesť metrov, podstavec, na ktorom stojí, tri. Váži 25 ton, čo je 25-tisíc kilogramov. Neďaleko nej stojí dvanásťmetrový kríž, ďalej pomník pápeža Jána Pavla II., pomník svätej sestry Faustíny, sekretárky a&nbsp;apoštolky milosrdného Ježiša, opodiaľ Kaplnka Božieho milosrdenstva... To všetko tu vyrástlo za posledných šesť rokov a&nbsp;hora Butkov sa tak stala najmladším pútnickým miestom na svete.

Zvláštne možno je, že Skalné sanktuárium vybudovali práve v&nbsp;kameňolome, v&nbsp;kamennom svete starom 250 miliónov rokov, keď tu bolo morské dno. Zmizlo, vápence zostali aj s&nbsp;odtlačkami a&nbsp;odliatkami tvorov, ktoré tu kedysi žili. Svet, ktorý nám má čo povedať aj dnes. Lenže kameňolom v&nbsp;Ladcoch vám môže prehovoriť aj do duše.

„Veď aj Golgota stála na kameňolome,“ povedal nám pred rokom, keď sme o tunajšej soche Panny Márie písali, Anton Barcík, generálny riaditeľ Cementární Ladce. Je to on, komu Slovensko vďačí za tento unikát.&nbsp; „Človek v&nbsp;živote prechádza rôznymi etapami a&nbsp;má rôzne ciele, ktoré zodpovedajú jeho veku. Mal by za sebou zanechať pozitívnu stopu, najmä tí, ktorí na to majú možnosti. Dnes sa peniaze stali jediným bohom a&nbsp;ľudia, ktorí ich majú, si myslia, že s&nbsp;nimi nepotrebujú duchovno. Lebo duchovno uberá z&nbsp;pohodlia, ktoré ponúka bohatstvo. Ale to je veľmi zlá cesta,“ konštatoval Anton Barcík.

FOTO Stvoriteľ z Oravy: Kristus ako z Ria, svojrázny pápež aj hlúpe pštrosy

Výber pre vás

FOTO Stvoriteľ z Oravy: Kristus ako z Ria, svojrázny pápež aj hlúpe pštrosy

Súvisiace články

Legendárny Oldo Hlaváček o najväčšej životnej traume: Po revolúcii chcel emigrovať!

Kysuce a Orava sa v týchto dňoch podobajú na Pompeje: Nepochoval ich popol, ale sneh

Zápas storočia: Obdivovaný i nenávidený šampión MMA padol pod tvrdou slovenskou päsťou.

Výber pre vás