Rastislav Hríbik

Máme tu 17. november. Rovných 35 rokov uplynulo od pádu režimu v Československu. Minulosťou je železná opona, čakanie v radoch na toaletný papier, pocit viny, ak človek nosil dlhé vlasy, výjazdové doložky. 

Nevyužívame už ani zotavovne ROH, nekupujeme za bony v Tuzexe, nenosíme chemlónové papuče s veľkým brmbolcom, nekupujeme si džínsy ako známku luxusu- Skončilo sa zbieranie céčok, viac-menej povinné používanie vody po holení Pitralon, šumienok značky Vitacit, nechodíme do videopožičovní, neriešime nedostatok tovaru v obchodoch (s výnimkou nedávneho výpadku vajec či kovidovej paniky) atď.

Niektoré veci sa však postupne znovu dostávajú do obehu. Iné si dodnes udržali svoju kvalitu a niektorí na ne nedajú stále dopustiť. Bez ohľadu na to, v akých časoch sme ich používali. „Tú nostalgiu u niektorých ľudí stále cítim. Aj preto mi nosia veci a kontaktujú ma. Chcú, aby niektoré veci zostali zachované. Je však dôležité zapamätať si klady a zápory a poučiť sa z bývalých čias,“ hovorí pre Plus7Dní Miloš Majko, majiteľ Múzea totality v Seredi.

Socialistické časy si dnes 56-ročný vášnivý cestovateľ, ktorý navštívil viac ako 120 krajín, dobre pamätá. Jeho múzeum, na ktorého návštevu sa musíte dopredu objednať, obsahuje skutočne jedinečné kúsky ako odstrihnutý kábel vysokého napätia z múru, ktorý bránil obyvateľom Československa ujsť na Západ. Má v ňom zásahový oblek hasičov z Černobyľu či kúsok Berlínskeho múru, ktorý si Majko po jeho páde sám odrazil. „Prenajatým kladivom. Za päť mariek,“ prezrádza seredský majiteľ múzea.

Totalitné časy držali obyvateľov nakrátko a dali im zabrať, nie všetky výroby z čias Československa však boli nanič. „Niektoré pod značkou Made in Czechoslovakia boli fakt kvalitné. Vlastním napríklad bundu starú 54 rokov. Pranú stovky ráz. Nosil som ju ja, môj brat, syn a stále drží. Nie je za tým nostalgia, je to fakt. Kočík na bábiky mám už 45 rokov. Stále funguje. Vyzerá, akoby práve teraz vyšiel z fabriky,“ tvrdí Majko.

V pripade viacerých výrobkov z čias socializmu podľa neho platí, že doba preverila ich kvalitu. „Stále sú užitočné. Len sa inovujú,“ tvrdí. Prirodzene, je tu aj kopec výnimiek. „Ženy sú zdesené, keď u mňa v múzeu chytia do rúk dve originálne balenia hrubých vatových hygienických vložiek, aké sa kedysi používali. Nechcú veriť, že to tak naozaj bolo. Mám však aj nejaké staré mydlá, ktoré dodnes voňajú. A viete, prečo niektoré veci stále fungujú? Neobsahujú tzv. kazítka, ktoré sa dnes vraj často do spotrebičov vkladajú,“ dodáva.

Pri potravinách je to už určite spornejšie. Vetu typu „Za komunizmu boli potraviny lepšie,“ ste pravdepodobne počuli aj vy, no zostávajú diskutabilné. Ide skôr o glorifikáciu vtedajších výrobkov, nie ich skutočnú kvalitu. Kedysi sa o obsahu škodlivín v jedle až tak často a otvorene nepísalo. Človek netušil, čo si vkladá do úst. Internet z dnešných čias nebol ani vo výhľade. Za všetko príklad z roku 1983, keď USA vrátili do východného bloku zásielku prvotriednej šunky. Namerané hodnoty polychrómovaných bifenylov boli totiž podľa nich až príliš vysoké.

Pozreli sme sa na veci zo socialistických čias, ktoré sú aj po 35 rokoch, po 17. novembri 1989, stále cenné. Či používané. Pokračovanie na ďalšej strane!

Ešte pred pár rokmi po nich ani pes neštekol. No už vlani bol predaj magnetofónových pások najvyšší za posledných dvadsať rokov. Nejde vraj len o retro relikvie, podľa mnohých je to cool. Deezer, Spotify či iné streamovacie servery vám zvuk, aký nájdete na páske, len ťažko sprostredkujú. 

Audiokazety dominovali hudbe v 80. a 90. rokoch minulého storočia. Potom ich vytlačili cédečka. Kazeta ako hudobný nosič sa však vracia. Mnohé súčasné ikony ako Arctic Monkeys, Robbie Williams či Harry Styles vydávajú svoje piesne aj na kazetách. V ponuke ich znovu majú aj hudobné vydavateľstvá. Mimochodom, videli ste najnovší film nemeckého režiséra Wima Wendersa Dokonalé dní? Kazety sú v samom centre diania života čističa toaliet Hirajamu a predstavujú veľkú hodnotu.

Nostalgii neprepadajú len naši starí rodičia. Vetu „Za mojich čias“ z ich úst ste určite počuli stokrát. Podľa odborníkov nám veci, ktoré si zaobstaráme znovu a ktoré sme mali v detstve, často môžu pomôcť prekonať ťažké časy. Ani mladí sa im vraj dnes až tak nebránia. Ako to vyzeralo za socializmu si pozrite aj v GALÉRII

Výber vianočných gúľ bol kedysi dosť obmedzený. Naše stromčeky sa od toho susedovho až tak výrazne nelíšili. Dnes je možností neúrekom, čoraz častejšie to však pri voľbe začínajú vyhrávať retro gule.

Streamovanie je dnes stále najobľúbenejší spôsob počúvania hudby, v kurze sú aj vinylové platne, ktoré podľa fajnšmekrov stále ponúkajú jedinečný zvuk. Od roku 2007 ich predaj znovu naberá na intenzite. Jednotkou vo výrobe platní je fabrika v stredočeských Lodeniciach, ktorá nestíha plniť objednávky. O boome gramofónových platní rozpráva aj dokumentárny film Vinyl, ktorý vlani natočil Pavel Jirásek. 

Dnes sa vo väčších aj menších mestách konajú viackrát do roka burzy, na ktorých sa staré aj nové veci predávajú aj za 100 eur a viac. Kým bežná cena novej LP bola ešte pred pár rokmi okolo 20 eur, dnes stoja dvojnásobok. A pokojne aj viac. Aj za dobrý gramofón si priplatíte.

Firma na výrobu botasiek vznikla v Československu krátko po druhej svetovej vojne. A už v roku 1962 sa firma Botana stala československou špičkou vo výrobe športovej obuvi. Ikonický názov aj logo botasiek vzniklo už o rok neskôr. Ikonické botasky sú dnes znovu v kurze. Obľubuje ich aj generácia, ktorá november 1989 nezažila.

Hity socializmu, ktoré prežili: 35 rokov po revolúcii sú znovu v móde

Výber pre vás