Jozef Habočík

Rímsky filozof Seneca povedal, že celý ľudský život je len cesta k smrti. Nie každému je súdené prežiť svoj život až do vysokej staroby, nie každý človek zomrie prirodzenou smrťou. Niekomu niť života predčasne pretrhne ťažká choroba, dopravná nehoda či iné okolnosti. Ľudia zomierajú i na následky fyzického útoku iných ľudí. Bohužiaľ, aj po vražednom útoku svojich detí. Dokladom sú príbehy z nedávnej minulosti.

Michal Tóša usmrtil svoju matku kuchynským nožom v&nbsp;jeden májový večer v&nbsp;rodinnom dome v&nbsp;Cinobani v&nbsp;okrese Lučenec. Po&nbsp;predchádzajúcom konflikte s&nbsp;príslušníkmi rodiny zaútočil na&nbsp;matku a&nbsp;do&nbsp;hrudníka jej zasadil tri prudké údery. Matka útok najmladšieho z&nbsp;troch synov neprežila.

Ráno po&nbsp;vražde sa dostal Michal do&nbsp;sporu s&nbsp;otcom Karolom i&nbsp;bratom Róbertom. Na&nbsp;ich výčitky, že zabil matku, reagoval agresívne. Otca pohrýzol na&nbsp;ruke. Tragédia bola vyvrcholením viacročných konfliktov medzi Michalom a&nbsp;jeho najbližšími príbuznými.

Michal bol najmladší z&nbsp;troch synov a&nbsp;rodinný miláčik. Agresívnym sa stal až v&nbsp;puberte. Na&nbsp;otca zaútočil a&nbsp;zranil ho nožom už ako štrnásťročný. Neskôr ho zranil na&nbsp;tvári takzvanou hlavičkou.

Prvú výchovnú chybu urobili rodičia už vtedy, keď polícii neoznámili útok nožom na&nbsp;otca. Neskôr mu poskytli falošné alibi na&nbsp;čas, keď ako 17-ročný udrel päsťou do&nbsp;tváre iného mladíka. Nechceli cez políciu riešiť ani iné konflikty, ktoré Michal vyvolával. V&nbsp;škole mal znížené známky zo správania, v&nbsp;učilišti napadol učiteľku i&nbsp;majstra.

Vyučil sa za&nbsp;kuchára čašníka, ale pracoval v&nbsp;mäsokombinátoch v&nbsp;Česku a&nbsp;v&nbsp;Írsku. Starší brat Róbert vravel, že Michal bol čudák. Týždeň bol pokojný a&nbsp;potom vybuchol. Raz dobehol so sekerou a&nbsp;nadával Robovi, že mu pokazil motorku, na&nbsp;ktorej on potom havaroval. Michal mal v&nbsp;rokoch 2005 a&nbsp;2008 dve ťažké motocyklové havárie, ale neutrpel pritom zranenie hlavy ani otras mozgu.

Od&nbsp;nehody už nikde nepracoval. Peniaze získaval vydieraním rodičov. Mal neprimerane vysoké nároky, požadoval značkové oblečenie a&nbsp;kozmetiku. Istý čas užíval marihuanu a&nbsp;pervitín, pričom peniaze získaval od&nbsp;rodičov tiež vyhrážkami a&nbsp;vydieraním. Doteraz bol päťkrát súdne trestaný, za&nbsp;krádeže, výtržníctvo a&nbsp;ublíženie na&nbsp;zdraví. Ako rizikovú osobnosť Michala nevzali ani na&nbsp;základnú vojenskú službu.

Mladý vrah po&nbsp;čine neušiel, nelikvidoval stopy, len mlčky sedel pri nebohej. Keď do&nbsp;domu prišli policajti, zúrivo ich vyháňal preč. Museli privolať lekára, aby mu podal upokojujúce injekcie.

Psychiatri nezistili u&nbsp;Michala žiadnu duševnú chorobu, v&nbsp;čase činu bol pri zmysloch. Označili ho však za&nbsp;psychopaticky štruktúrovanú osobnosť bez mravných noriem a&nbsp;morálky, s&nbsp;rysmi agresivity. Jeho mamu charakterizovali známi ako milú a&nbsp;veselú osobu, ktorá by ani muche neublížila. Motív útoku na&nbsp;ňu pozná iba Michal.

Podľa znalcov je Michal absolútne nekritický k&nbsp;svojmu konaniu. Sám seba vykresľuje iba v&nbsp;pozitívnom svetle, ostatní ľudia sú podľa neho debili. Má problém adaptovať sa v&nbsp;normálnej spoločnosti. Nepomohlo by mu žiadne ochranné liečenie, keďže sa nevedel prispôsobiť životu v&nbsp;rodine, kde ho rozmaznávali a&nbsp;jeho správanie tolerovali.

Na&nbsp;súde Michal s&nbsp;plačom tvrdil, že matku ľúbil a&nbsp;nevie si vysvetliť, prečo jej siahol na&nbsp;život. Znalci to považovali za&nbsp;divadlo. V&nbsp;skutočnosti mladík ľutuje iba sám seba a&nbsp;to, do&nbsp;akej situácie sa vraždou dostal, ale že by sa trápil pre maminu smrť, sa povedať nedalo.

Okresný súd v&nbsp;Banskej Bystrici poslal Michala do&nbsp;najťažšieho väzenia na&nbsp;25 rokov. Dostal trest nielen za&nbsp;vraždu matky, ale aj za&nbsp;napadnutie otca a&nbsp;nedovolené držanie streliva.

„Svojej matke by som nebol schopný ublížiť, pretože som ju miloval,“ vyhlásil Slavomír Hlivár z&nbsp;Dačovho Lomu v&nbsp;okrese Veľký Krtíš. Podľa verdiktu súdov zastrelil 58-ročnú matku na&nbsp;Mikuláša v&nbsp;roku 2013 niekedy medzi 11. a&nbsp;15. hodinou v&nbsp;rodinnom dome. Zasiahol ju dvomi výstrelmi z&nbsp;otcovej guľobrokovej poľovníckej pušky. Matka na&nbsp;mieste podľahla devastačným poraneniam hlavy.

Po&nbsp;streľbe Slavomír prehľadal dom a&nbsp;zobral niektoré matkine a&nbsp;otcove veci vrátane ich dokladov. Potom sadol do&nbsp;matkinho auta VW Polo a&nbsp;s&nbsp;vražednou puškou a&nbsp;nábojmi šiel ku kamarátovi do&nbsp;Senohradu. Tam ho večer v&nbsp;spoločnosti drogovo závislých kamarátov zadržali kukláči.

Nebohú našiel Slávov otec, keď sa domov vrátil z&nbsp;Veľkého Krtíša z&nbsp;nákupu vecí potrebných na&nbsp;zabíjačku, ktorú chystali na&nbsp;druhý deň. Okolo 17. hodiny otec telefonoval Slávovmu bratovi Mirovi: „Ponáhľaj sa domov. Už nemáme mamu.“

Slávo odmietol k&nbsp;veci vypovedať aj pred policajtmi, aj na&nbsp;súde. Iba vyhlásil, že je nevinný vo všetkých bodoch obžaloby. V&nbsp;liste z&nbsp;väzby sa otcovi a&nbsp;bratovi ospravedlnil, ale k&nbsp;vražde a&nbsp;ostat­ným skutkom sa nepriznal. Motív strašného činu sa zistiť nepodarilo.

Súd Slavomírovi uložil trest odňatia slobody, poslal ho i&nbsp;na&nbsp;protidrogové liečenie ambulantnou formou a&nbsp;na&nbsp;dva roky mu zakázal šoférovať. Uložil mu ochranný dohľad a&nbsp;povinnosť nahradiť otcovi škodu vrátane pohrebných trov v&nbsp;sume viac ako 1&nbsp;200 eur. Súd rozhodol tiež o&nbsp;zhabaní vražednej zbrane, hoci patrila otcovi.

Slavomírovi priťažilo, že bol v&nbsp;minulosti päťkrát trestaný za&nbsp;trinásť trestných činov, prevažne za&nbsp;majetkovú činnosť, lúpež, výtržníctvo a&nbsp;drogy. Vlastnú mamu zavraždil pol roka po&nbsp;prepustení z&nbsp;väzenia.

Na&nbsp;vraždu svojej 73-ročnej matky sa Martin Buchta z&nbsp;Košíc vopred dôkladne pripravil. Ponúkal sa, že ju odvezie do&nbsp;obce Malá Lodina a&nbsp;ukáže jej skrinku, o&nbsp;ktorú mala záujem. Nešiel však obvyklou cestou, ale cez horský priechod Jahodná.

V&nbsp;Malej Lodine odbočil na&nbsp;lesnú cestu k&nbsp;vodnej nádrži Ružín. Tam zastavil, spod sedadla spolujazdca vytiahol pripravený kuchynský nôž s&nbsp;takmer 15-centimetrovou čepeľou a&nbsp;matku usmrtil. Potom telo vytiahol z&nbsp;vozidla von a&nbsp;spustil do&nbsp;kanalizačnej šachty. Po&nbsp;čine šiel Martin do&nbsp;servisu v&nbsp;Košiciach umyť vozidlo, v&nbsp;ktorom na&nbsp;matku zaútočil.

Podľa znalcov konal vo veľmi silnom afekte. Na&nbsp;tele Jolany Buchtovej bolo až 21 rezných a&nbsp;bodnorezných rán v&nbsp;oblasti krku a&nbsp;hrude. Na&nbsp;Špecializovanom trestnom súde v&nbsp;Banskej Bystrici sa Martin ku všetkému priznal. Odsúdili ho na&nbsp;pätnásť rokov väzenia.

Podľa zákona mu za&nbsp;úkladnú vraždu hrozil trest odňatia slobody na&nbsp;25 rokov až doživotie. Lenže v&nbsp;tomto prípade bol útočník vlastne obeťou.

Martinova matka bola v&nbsp;minulosti odsúdená za&nbsp;zabitie svojho muža, Martinovho otca. O&nbsp;Martina sa potom starali nevlastní súrodenci. Po&nbsp;návrate matky z&nbsp;väzenia žil s&nbsp;ňou a&nbsp;jej rodičmi v&nbsp;jednoizbovom byte. Matka intenzívne pracovala na&nbsp;tom, aby syna odtrhla od&nbsp;súrodencov. Neustále ho kritizovala, že sa nevie postarať o&nbsp;rodinu, deptala ho a&nbsp;psychicky zraňovala na&nbsp;najcitlivejšom mieste. Martin bol pod stálym tlakom a&nbsp;keďže matku vinil zo zodpovednosti za&nbsp;smrť otca, rozhodol sa konať.

Vzhľadom na&nbsp;všetky okolnosti prokurátor navrhol mimoriadne znížiť trest pre Martina a&nbsp;obhajca apeloval na&nbsp;senát s&nbsp;rovnakým zámerom. Dôvodil priznaním klienta, jeho úprimnou ľútosťou, ako aj tvrdením znalcov, že nejde o&nbsp;agresívneho človeka.

Súdny senát poslal Martina do&nbsp;väzenia so stredným stupňom stráženia. Po&nbsp;vykonaní trestu sa musí podrobiť dvojročnému ochrannému dohľadu súdu.

Do&nbsp;väzenia na&nbsp;dvadsať rokov sa dostal Ján Petráš za&nbsp;úkladnú vraždu svojho starého otca, ktorú spáchal v&nbsp;Nitrianskom Pravne ako 19-ročný. Petráš sa priznal, že usmrtil 68-ročného muža z&nbsp;obáv pred potrestaním za&nbsp;krádež peňazí z&nbsp;jeho účtu. Mladík starému otcovi Jánovi pomáhal pri nákupoch, a&nbsp;tak získal PIN jeho bankomatovej karty.   

Pár dní pred vraždou sa dostal ku karte a&nbsp;na&nbsp;tri razy mu z&nbsp;účtu vybral viac ako tisíc eur. Peniaze použil pre seba, na&nbsp;rôzne nákupy a&nbsp;úhradu dlžôb. Keď dedko zistil, že na&nbsp;účte chýbajú peniaze, mladík sa z&nbsp;obáv pred potrestaním rozhodol usmrtiť ho. Na&nbsp;internete našiel návod na&nbsp;výrobu zápalnej zmesi, takzvaného Molotovovho kokteilu. Horľavinu dal do&nbsp;sedemdecovej fľaše a&nbsp;v&nbsp;noci vnikol do&nbsp;bytu starého otca. Ten sa zobudil a&nbsp;s&nbsp;vnukom sa pustil do&nbsp;zápasu.

Mladý vrah vytiahol prinesený nôž a&nbsp;starému otcovi zasadil 32 bodných a&nbsp;rezných rán, pričom zasiahol aj srdce, pečeň a&nbsp;iné orgány. Starký zraneniam podľahol na&nbsp;mieste. Vnuk potom zapálil prinesenú zmes a&nbsp;ušiel. Telo zavraždeného našli hasiči pri hasení požiaru.

Už od&nbsp;oznámenia prípadu padlo podozrenie, že skutok spáchal niekto z&nbsp;rodinných príslušníkov a&nbsp;vnuk sa priznal pri prvom kontakte s&nbsp;políciou. Petráša odsúdili na&nbsp;základe dohody o&nbsp;vine a&nbsp;treste.

Milana Potančoka poslali súdy do&nbsp;väzenia na&nbsp;štrnásť rokov za&nbsp;pokus o&nbsp;vraždu vlastnej matky.

Útok sa stal ráno o pol šiestej v rodinnom dome v Banskej Štiavnici, v časti Štefultov. Milan bez výstrahy napadol v&nbsp;kuchyni 42-ročnú matku Janku. Zákerne zozadu ju udrel kovovou tyčou.

Matka pred ním ušla do&nbsp;obývacej izby a&nbsp;on vletel za&nbsp;ňou. V&nbsp;ruke mal kuchynský nôž s&nbsp;čepeľou dlhou štrnásť centimetrov. Po&nbsp;tom, ako bezbranná žena padla na&nbsp;zem bruchom dolu, snažil sa jej oddeliť hlavu od&nbsp;krku. Spôsobil jej mnohopočetné, hlboké sečno- -rezné poranenia na&nbsp;chrbtici, krku a&nbsp;hlave.

Milana v&nbsp;útoku na&nbsp;matku vyrušil sused, ktorý reagoval na&nbsp;volanie jeho sestry o&nbsp;pomoc. Vtedy Milan vybehol na&nbsp;poschodie a&nbsp;vyskočil z&nbsp;balkóna. Po&nbsp;páde na&nbsp;zem sa musel podrobiť operačnému zákroku.

Motív útoku syna na&nbsp;matku nie je známy. Milan tvrdil, že sa na&nbsp;nič nepamätá. Povedal len, že mu je ľúto, čo sa stalo, a&nbsp;svoj vzťah k&nbsp;rodičom a&nbsp;sestre označil za&nbsp;primeraný ako v&nbsp;každej inej rodine. Do&nbsp;podrobností však nešiel.

Znalci z&nbsp;odboru psychiatrie a&nbsp;psychológie nezistili u&nbsp;neho duševnú chorobu a&nbsp;považujú ho za&nbsp;zodpovedného za&nbsp;svoje konanie. Hodnotili ho ako psychopatickú bezcitnú osobnosť, egocentricky orientovaného človeka s&nbsp;narcistickými tendenciami. Zistili Milanovu závislosť od&nbsp;marihuany.

S&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou bol pod jej vplyvom aj počas útoku na&nbsp;matku. Podľa prokurátora pre rodinu bude Milan nebezpečný aj po&nbsp;návrate z&nbsp;výkonu trestu.

Matka svojho syna označila za&nbsp;šikovného chlapca, ktorý hrával futbal a&nbsp;dobre s&nbsp;rodinou vychádzal. Vyhlásila, že sa ho neobáva a&nbsp;bez váhania by ho zobrala späť domov. Obhajca navrhol mimoriadne zníženie trestu vzhľadom na&nbsp;viacero poľahčujúcich okolností, ako je vek blízky mladistvému, priznanie, doterajšia beztrestnosť. Dôvodil aj skutočnosťou, že Milan matku atakoval v&nbsp;citovom rozrušení súvisiacom s&nbsp;obavami, že má rakovinu hrubého čreva. Sudcovia rozhodli, že do&nbsp;väzenia pôjde na&nbsp;štrnásť rokov.

Vraždy medzi príbuznými nie sú vôbec ojedinelé. Odborníci upozorňujú, že práve rodinné prostredie nahráva vraždám z&nbsp;afek­tu. Súdne archívy sú plné spisov, ktoré dokumentujú tragické riešenia rodinných nezhôd.

Majiteľa pohrebníctva 75-ročného Jána Hanusku staršieho zastrelili 6. apríla 2014 krátkou guľovou zbraňou kalibru 7,65 milimetra v&nbsp;jeho byte na&nbsp;prvom poschodí rodinného domu vo Zvolene. Vrah mu spôsobil zranenia hlavy a&nbsp;brucha, ktorým muž na&nbsp;mieste podľahol. Jeho mŕtve telo objavili až o&nbsp;dva dni.

Za&nbsp;vraždu bol odsúdený Hanuskov syn Jano, jeho manželka Ingrid aj Ingina dcéra Miriam a&nbsp;strelec Jozef Sobota. Majiteľa pohrebníctva pripravili o&nbsp;život kvôli majetku. V&nbsp;procese svedčili proti otcovi - Hanuskovi mladšiemu - jeho dve dcéry z&nbsp;prvého manželstva. Obe museli čeliť jeho vyhrážaniu.

Kvôli 250 eurám zavraždil svoju 73-ročnú starú mamu Andrej. Nechcela mu požičať a&nbsp;on bol pod vplyvom drog. Krátko predtým ho vylúčili zo strednej školy.

Vlastnú matku zavraždil aj Tomáš z Lučenca. Zaškrtil ju a mŕtvolu schoval do perináka. Neskôr ju s priateľkou zabalili do koberca a odniesli do pivnice. Odsúdili ho na trinásť rokov. Za vraždu šla do väzenia aj Nikoleta z&nbsp;Kremnice, ktorá v&nbsp;júli 2011 ako 16-ročná kuchynským nožom prebodla svojho 37-ročného otčima.

Matke chcel odrezať hlavu: Vrenie v rodinách vedie k hrozným tragédiám

Výber pre vás