Lenka Dale

Stretávame sa na malej tržnici v&nbsp;hlavnom meste. Práve tam totiž veľmi rád nakupuje dlhoročný politik František Mikloško. Na stretnutie mešká asi tri minúty, ale slušne dáva o&nbsp;krátkom zdržaní vedieť. Na trh prichádza oblečený športovo, v košeli, so slameným košíkom v&nbsp;ruke, doviezla ho električka. Ľudia ho poznajú, šepkajú si, kto prišiel. A&nbsp;on sa s&nbsp;každým pozdraví.

„S&nbsp;manželkou milujeme Taliansko. Keď nebol kovid, každý rok sme raz navštívili Rím. Už ho poznáme, ale radi sa po ňom len tak túlame a&nbsp;tešíme sa, že si dáme dobré špagety a&nbsp;pohár vína. Teraz sme sa rozhodli, že si ideme urobiť dobré talianske minestrone, tak ma poslala na trh,“ vysvetľuje Mikloško. Z&nbsp;vrecka vytiahne malý lístok, na ktorom má ručne napísaný zoznam potravín. Na minestrone, ktoré budú s&nbsp;manželkou variť, je úžasné to, že nemá pevnú receptúru. Pôvodne táto polievka vznikla ako skromné jedlo typu „čo dom dal“, je však veľmi sýta a&nbsp;ľahko zastúpi hlavné jedlo. Pripraviť sa dá na nespočetne veľa spôsobov a&nbsp;chuť má rôzne odtiene. Základom sú však paradajky, strukoviny a&nbsp;cestoviny. František Mikloško pri nákupe nepozerá na ceny, kupuje však striktne to, čo potrebujú.

„Kde to bude?“ pýtajú sa nás na malom trhovisku viacerí. Registrujú fotoaparát, nakrúcanie videa a&nbsp;známeho človeka, sú radi, že sa o&nbsp;nich bude písať. „V&nbsp;PLUS 7 DNÍ,“ opakujeme niekoľkokrát. Isté je, že tento nákup púta pozornosť „domácich“. „Teraz musím u&nbsp;každého niečo kúpiť, v&nbsp;každom stánku,“ reaguje Mikloško na vzniknutú situáciu, stánkarov je len pár, asi päť, šesť… „U&nbsp;vás kúpim hrášok,“ obracia sa Mikloško na predavačku pri stánku, pred ktorým stojíme. „Jasné, nech sa páči, ale mňa nefoťte, chránim si súk­romie,“ povie predávajúca dáma, ktorá je v&nbsp;tomto smere jedinou výnimkou na trhovisku. Jasné, rešpektujeme. A&nbsp;už prichádza miestny štamgast, ktorý, naopak, o&nbsp;fotku s&nbsp;Mikloškom požiada. „Chodím sem rád, je to tu čerstvé a&nbsp;príjemná atmosféra,“ hovorí uvoľnene. Cenový nárast pri nákupe, ako vraví, našťastie, veľmi nerieši, lebo vždy kupuje len to, čo s&nbsp;manželkou potrebujú.

Čo je vlastne uvedené v&nbsp;nákupnom zozname? „Je to samá zelenina, ale sú tam aj nejaké slovenské špeciality, ako je klobása, tá nepatrí do talianskej kuchyne. Na to máme obchod vedľa,“ smeje sa Mikloško. Mrkva, petržlen, nová cibuľka s&nbsp;vňaťou, kaleráb, cuketa - to všetko nám postupne pribúda v&nbsp;košíku. „Cukety sú veľmi pekné, zoberiem aj dve, používame ju na vyprážanie.“ Predsa len neodolá náš aktuálny nákupca. A&nbsp;sme pri ďalšom stánku. Skutočne dnes neobídeme asi nikoho. „Dve štipľavé, dve sladké papriky. A&nbsp;paradajky,“ hovorí. „Ešte niečo?“ pýta sa predavač. „Pôjdem k&nbsp;ďalšiemu stánku,“ vysvetľuje Mikloško. Predavač mu dá pri platení priateľskú malú zľavu. „Cesnak?“ navrhuje ďalší predajca. „Máme,“ odpovedá Mikloško. Pri poslednom stánku narážame na problém. „Mám už všetko,“ hovorí predavačke. „Nevadí, môžete sa popozerať,“ odpovedá veselo.

František Mikloško má rád chvíle, keď s&nbsp;manželkou varia. Považuje to za príjemný relax. Spestrujú ho aj prípravou dobrôt medzinárodnej kuchyne. „Teraz bude talianska polievka. Ale niekedy máme španielsku, inokedy francúzsku kuchyňu, je to rôzne,“ hovorí s&nbsp;tým, že nie je problém jedlo dochucovať, lebo jednak jeho polovička pestuje bylinky a&nbsp;dnes nie je problém koreniny dokúpiť. Myslia na každý detail. „Ladíme k&nbsp;tomu aj servítky, dáme ich napríklad vo farbách vlajky toho štátu, ktorého jedlo varíme, a&nbsp;pozývame na večere aj priateľov. Nehovorím, že je to veľmi často, ale keď áno, je to také noblesné,“ opisuje nám zážitkovú kuchyňu svojej domácnosti Mikloško.

A&nbsp;už prechádzame za roh trhoviska, kde je maličká predajňa farmárskych výrobkov. Tam ešte zoberieme šunku a&nbsp;klobásku a&nbsp;nákup je hotový. Pán, ktorý doviezol zásoby mlieka, ochotne počká, kým nášho nakupujúceho dofotíme, hoci má na rukách dvadsaťkilovú záťaž. „Predávajú tu hlavne obchodníci z&nbsp;južného Slovenska, Maďari. Pár slov po maďarsky viem ešte z&nbsp;Nitry, keď som počúval svojich susedov, takže vždy prehodíme aj pár slov po maďarsky. Je to príjemné, nikto nič zlé nehovorí. A&nbsp;majú tu dobré veci, je to fajnový trh,“ spokojne komentuje nákup a&nbsp;výber miesta František Mikloško.

Mikloškova záľuba? Servítky vo farbách štátnych vlajok

Výber pre vás

Mikloškova záľuba? Servítky vo farbách štátnych vlajok

Súvisiace články

Averzia pre šport. Gröhling považuje extenistu Kučeru za populistu

Chaos. Súdy v Bratislave sú ochromené, spisy ležia vo vreciach

Horúca informácia! Najznámejšia volavka Zsuzsová chce vydať knihu

ANKETA Osobnosti o VšZP a nemocnici Bory: Diskriminácia, cynizmus, vrtochy bohatej nevesty

Milionár Rattaj o víne za 6-tisíc: Priamo v potravinách ho vypijem, keď....

Speňaží svoj príbeh? Najznámejšia volavka Zsuzsová chystá knihu

V Smere sa tvária, že o prianí na obrovskom bilboarde nevedia. Čie je srdce s R.F. ?

Predseda Súdnej rady SR si dopraje. Najnovšie elektromobil za vyše 86 000 eur

ANKETA Štyri pracovné dni namiesto piatich? Osobnosti sú "za"

Na nákupe s milionárom. Dáva si domov voziť čerstvo vylovené ustrice?

Výber pre vás