Peter Getting

Pred šiestimi rokmi sme v PLUS 7 DNÍ priniesli článok s rovnakým názvom, ale s otáznikom na konci. Slovenskí neonacisti vtedy mierili do parlamentu, ale skončili pred jeho bránami. V najnovších voľbách získali osem percent.

Ľudia, ktorí hlásali rasovú nenávisť, propagovali vojnový režim, spochybňovali holokaust, presadzovali zbrane hromadného ničenia a nútené práce pre nepriateľov štátu, čiže boli reálnou hrozbou pre bezpečnosť Slovenska, sa dnes stali jeho predstaviteľmi.

Hoci sa celé roky usilovali o zavedenie totality podľa vzoru fašistických režimov a odstránenie demokracie - dnes im demokracia umožnila zasadnúť do lavíc nášho parlamentu.

„Nie sme fašisti ani neonacisti... sme štandardná strana…“ Tieto slová sme neraz počuli po sobotných voľbách, v ktorých Ľudová strana Naše Slovensko získala osem percent. Krivdia im teda znalci, správy o stave extrémizmu a zahraničné agentúry, ktoré označujú členov novej parlamentnej strany za fašistov?

„Sláva Tisovi! Slovensko si nedáme! Slovensko biele! Na stráž!“ Aj takéto pokriky patria k mítingom strany, ktorá dnes o sebe hovorí ako o štandarde. Podobne ako keď Marian Kotleba v Rožňave pred davom ponúkal recept na liečbu drogovo závislých - olovené guľky, načo mu obecenstvo skandovalo: „Zabiť, zabiť!“

Alebo keď na fakľovom pochode v Modre mali pripravené vrecká s cukrom, preškrtnutou vlajkou Európskej únie (EÚ) a nápisom: „Radšej drahší od Slováka, ako lacný od Žida!“

Okrem toho kotlebovci stihli pochodovať proti „neprispôsobiteľným“ migrantom, proti „buzerantom“ aj zúčastniť sa na pogromoch proti „cigánskym parazitom“.

Nie je to len bývalý stredoškolský učiteľ informatiky a predseda strany Marian Kotleba, pre súkmeňovcov „vodca“. Okrem neho vstupuje do parlamentu trinásť poslancov. Akí sú títo rodení demokrati?

Poslanec Rastislav Schlosár vidí za všetkým židovské sprisahanie, Európsku úniu označil za „najväčší podvod Európy“ a vizionársky doložil: „Keď počujem, ako nás EÚ a celý Západ chvália, kam smerujeme, je mi zle.“

Poslanec Milan Uhrík používa vo svojich príspevkoch 70 rokov po holokauste primitívnu karikatúru Žida z antisemitskej propagandy a „diktát“ Európy preňho značí: „Trpieť imigrantov, kvóty, multikulti, terorizmus, stratu suverenity atď.“

Poslanec Andrej Medvecký avizuje založenie Domobrany, rozšírenie možností používať zbraň a proti migrantom hovorí: „Nezastavíme sa a sľubujem, že sa budeme do posledného dychu biť, aby budúcnosť Slovenska nebola červená, modrá a už vôbec nie čierna.“

Ďalší poslanec Juraj Kolesár sa vyjadril: „Nech je homosexuálov čo najviac, aspoň ostane viacej ženských pre nás,“ a pod to pripísal riešenie situácie: „Aby nemali žiadne práva.“

Majú radi Jozefa Tisa, kolaboranta zodpovedného za smrť sedemdesiattisíc občanov - či už je to poslanec Peter Krupa, alebo Ján Kecskés, ktorý oslavoval vznik vojnovej totality s kysuckými fanúšikmi Adolfa Hitlera.

Vojnového zločinca uznáva ako „jediného skutočného slovenského prezidenta“ aj poslanec Stanislav Drobný, mestský policajt, žiadajúci „spravodlivé potrestanie“ každého, kto má niečo proti „kresťanským hodnotám“, a na webe sa chváli svojou novou zbraňou.

Za ďalších nehovoria len slová, ale činy, ako napríklad u Kotlebovho brata Martina, ktorý sa roky spolupodieľal na banskobystrickom obchode s neonacistickým oblečením nazvanom KKK podľa skratky rasistickej teroristickej organizácie Ku-klux-klan, alebo u Natálie Grausovej, kožnej lekárky, ktorá síce vie, že ľudia sa líšia len podľa kože, ale nemá problém s rasistickou rétorikou strany.

Demokrati Martin Beluský, Ondrej Binder a Stanislav Mizík isto súhlasia s hodnotením Slovenského národného povstania ako židoboľševickej pliagy.

<a href="http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/cesi-slovenske-volby-aj-nasi-kotlebovia-cakaju-svoju-sancu.html">Česi a slovenské voľby: Aj naši Kotlebovia už čakajú na svoju šancu</a>

V Kotlebovom okolí sa vždy pohybovali popierači holokaustu, rasisti a vyznávači teroristických úderiek za „bielu rasu“. Jeho partia má korene v scéne s holohlavými pouličnými bitkármi z deväťdesiatych rokov minulého storočia.

Prvý zlom nastal po ich transformácii do občianskych združení, zneužijúc regulárne prostriedky demokracie. Obskúrne združenia začali okrem bejzbaliek používať propagandu - najprv v časopisoch, neskôr na internete a „podarilo sa im prevziať úlohu najdôležitejšej sily krajnej pravice.

Ide o inšpiráciu zahraničným vzorom, kde neonacistické bunky predstavujú aktivizáciu tradície národného socializmu, hlásia sa k ideálu árijskej rasy, cieľom je zmena politického režimu a odstránenie liberálnej demokracie.

Z bezpečnostného hľadiska ide o militantnú sieť, ktorá považuje násilie za legitímny prostriedok“, komentovala to správa Inštitútu pre občianske vzdelávanie.

Po tom, ako Slovenskú pospolitosť prevzal Marian Kotleba, začali sa fašisti prezentovať aj známymi fakľovými pochodmi a gardistickými uniformami.

Druhý zlom nastal po ich prechode do politiky. Stranu Slovenská pospolitosť - Národná strana im síce zakázali pre program hlásajúci zrušenie parlamentnej demokracie, čoskoro však ovládli bezvýznamnú Stranu priateľov vína, z ktorej je dnešná parlamentná strana.

<a href="http://www.pluska.sk/plus-7-dni/ludia/kiska-si-zlizol-kritiku-od-vila-rozborila-vsetko-kvoli-kotlebovi.html">Kiska si zlízol kritiku od Rozborila! Všetko kvôli Kotlebovi</a>

Neonacistom sa pri poťahovačkách so zákonom vždy darilo kľučkovať a polícia pod vedením ministra Roberta Kaliňáka dlhodobo zlyhávala.

Nedokázala riešiť prienik fašizmu do oficiálnych štruktúr, neprišla so žiadnou koncepciou a nanajvýš sa zmohla na divadelné zatýkanie Kotlebu: „Polícia sa okrem riešenia hákových krížov na zošitoch školákov nevenuje skutočne nebezpečným fenoménom na neonacistickej scéne... Každý predsa vidí, že prakticky len asistuje pri zhromaždeniach a občas niekoho demonštratívne zaistí, čím pomáha ich póze martýrov,“ povedal už pred šiestimi rokmi náš zdroj z protiextrémistického prostredia.

Voči fašistom sa jasne nevymedzil nikto z mainstreamových politikov a Konferencia biskupov Slovenska privierala oči nad tým, že ich verejne podporovali katolícki kňazi a ultrakonzervatívni veriaci sa modlili za ich víťazstvo.

Politológ zaoberajúci sa pravicovým extrémizmom Tomáš Nociar hovorí: „Viacerí čelní predstavitelia strany by mali vzhľadom na svoju minulosť pomerne zložitú úlohu dokázať, že nesympatizujú s neonacistickou alebo neofašistickou ideológiou. Podstatná otázka, ktorú si málokto kladie, však znie - čo stojí za úspechom strany a jej predsedu?

A tu z ideologického hľadiska možno hovoriť o kritike politických elít a politického establišmentu ako takého, čo jej agendu klasifikuje ako radikálne populistickú.

Zároveň sa táto situácia dá označiť ako štátom sponzorovaný extrémizmus - je to bizarný stav, keď štát ich na jednej strane vedie ako extrémistov a na druhej im ide prispievať na činnosť.“

Nach parlament! Holé fakty o strane Mariana Kotlebu

Výber pre vás