Nadšenie kráľa rekordov prerušil covid. Igor Svítok upadol do kómy a učil sa chodiť odznova

Guľotoč aj sedemhodinový bozk. Kráľ rekordov Igor Svítok nám opísal najväčšie slovenské rarity

Kráľ kuriozít. Igor Svítok pozná všetky slovenské rekordy, pri niektorých ostáva stáť rozum

Ján Dzúr

Na začiatku cesty Banskobystričana za obdivuhodnými, raritnými i&nbsp;úsmevnými výkonmi stoja bryndzové halušky. „Pred štvrťstoročím sme pripravovali majstrovstvá sveta v&nbsp;ich varení a&nbsp;jedení v&nbsp;Tureckej pri Banskej Bystrici. Potrebovali sme však naše slávne jedlo, ktoré poznajú už iba v&nbsp;Poľsku či v&nbsp;Rumunsku, spropagovať v&nbsp;širšom okolí. Tak si slovenskí mašéri, chlapi, ktorí s&nbsp;ťažnými psami mierili na sever zemegule, nabalili do batožiny aj bryndzu a&nbsp;slaninu,“ vysvetľuje Igor.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/nadsenie-krala-rekordov-prerusil-covid-igor-svitok-upadol-komy-ucil-chodit-odznova" target="_blank">NA TOMTO MIESTE UVIDÍTE NAŠE NAJZAUJÍMAVEJŠIE REKORDY</a>

Halušky Slováci nachystali z&nbsp;vody jazera Inari na posvätnom mieste Laponska. Išlo o&nbsp;najsevernejší bod Zeme, kde naše národné jedlo rozvoniavalo. Hoci výkon mašérov sa napokon do Guinnessovej knihy rekordov nedostal, netrvalo dlho a&nbsp;návšteva Tureckej sa stala fenoménom letných prázdnin. Do malej uhliarskej osady mierili každý rok tisícky ľudí a&nbsp;súťažné varenie halušiek sa odtiaľto rozšírilo do celej krajiny. Hrdinom tých čias dodnes ostáva tím Mišiak, ktorý počas prvého ročníka zjedol v&nbsp;Tureckej tri kilá obľúbeného pokrmu za 64 sekúnd.

Igor čoskoro zistil, že ľudia majú radi netradičné výkony. Stal sa komisárom slovenských rekordov a&nbsp;začal ich prehliadky organizovať. Mekkou rekordmanov bolo spočiatku mestečko Turzovka na Kysuciach, kde napríklad 12&nbsp;hodín v&nbsp;kuse kopali jedenástky a&nbsp;jedli syrové nite. Slovákov vtedy udivoval aj Štefan Karak, ktorý zo Zemianskych Kostolian 24 hodín nepretržite vystupoval na vrchol Vtáčnika. Milan Roskopf žongloval s&nbsp;trojkilovými vrhačskými guľami viac ako šesť a&nbsp;pol hodiny, Juraj Puci v&nbsp;deň svojich sedemdesiatych narodenín ukončil pochod dlhý 366 dní. „Vystúpil na Gerlachovský štít, preplával rieku Moravu, kráčal podzemím tokajských pivníc. Za celý život prešiel asi dvestotisíc kilometrov, myslím, že dodnes ho nikto neprekonal,“ podotýka zberateľ, ktorého Slováci neprestávali udivovať. Miroslav a&nbsp;Monika sa bozkávali sedem hodín a&nbsp;15 sekúnd, jeseň vo Svätoplukove oživilo 333 vyrezaných tekvicových hláv. Najpočetnejší svadobný sprievod motorkárov pozostával z&nbsp;597 jazdcov, viedol z&nbsp;Kamenného mlyna do Bratislavy a&nbsp;je jedným zo štyroch slovenských rekordov, ktoré zapísali aj do Guinnessovej knihy rekordov.

„Po takých akciách som okolo seba mal viac novinárskych mikrofónov a&nbsp;kamier ako prezident,“ opisuje Igor Svítok časy, keď Slováci žili akosi súdržnejšie. Rád si spomína na podujatia spájajúce ľudí z&nbsp;dvoch krajín, vždy sa pri nich ukázalo, že národy rozdeľujú len politici. „Na Alžbetinom moste v&nbsp;Komárne sa celé roky preťahovali siláci z&nbsp;Maďarska a&nbsp;zo Slovenska. Maďari takmer vždy zvíťazili. Len raz sme zohnali autobus valibukov z&nbsp;Trenčína a&nbsp;vyhrali sme my. Ale aj tak všetci skončili v&nbsp;družnom rozhovore pri guláši pod mostom,“ tvrdí zberateľ niekedy až čudáckych príbehov. Tie kuriózne sú naozaj na zamyslenie. „Slováci strieľali čerešňové kôstky z&nbsp;ruky alebo pľuvali suchý hrach – rekord je 8,4 metra. No naposledy ma zarazil Novobančan, ktorý pre niekoľko minút slávy udržal na semenníkoch 120-kilogramové závažie. Svoj výkon nám zdokumentoval na video,“ krúti hlavou Igor, ktorý roky pracoval ako novinár, fotograf a&nbsp;tvorca webových stránok. Jeho život však nesprevádzajú iba veselé zážitky.

V&nbsp;deväťdesiatych rokoch pôsobil v&nbsp;Banskej Bystrici, neskôr sa presťahoval kvôli práci k&nbsp;Bratislave. Odtiaľ sa vrátil do rodičovského domu k&nbsp;Bojniciam. Na Vianoce pred dvomi rokmi mu tam prišlo zle. „Z&nbsp;ničoho nič som ostal taký unavený, že som iba ležal v&nbsp;posteli. A&nbsp;keď som si dával obklady, mobil mi padol do lavóra. Nevedel som sa nikam dovolať. Napokon som telefón ,rozchodil‘ a&nbsp;syn mi z&nbsp;opačného kúta Slovenska zavolal záchranku,“ prezradí Igor Svítok, ktorého sanitka odviezla do nemocnice. Pamätá si, ako zamkol dom, no potom na desať dní upadol do kómy, v&nbsp;ktorej ho desili živé sny, ocitol sa v&nbsp;akomsi neskutnom svete. Keď sa z&nbsp;bezvedomia prebral, nedokázal sa udržať na nohách. Zmeraveli mu ruky a&nbsp;na nič si nespomínal. Ani na rekordy. „Z&nbsp;Bojníc, kde ma dali dokopy, ma presunuli do nemocnice v&nbsp;Ilave, inde nebolo miesto. Tam ma naučili opäť chodiť. Aby som zosilnel, denne som v&nbsp;izbe urobil tisíc krokov,“ vzdychne si Igor. Domov išiel skoro po mesiaci. Schudol 14 kilogramov a&nbsp;čiastočne stratil čuch.

Aj pre podlomené zdravie sa zakladateľ Knihy slovenských rekordov rozhodol, že opäť zmení adresu. Presťahoval sa k&nbsp;Dudinciam a&nbsp;slnečný Hont začal objavovať na peších výletoch. V&nbsp;okrese Krupina už prešiel 90 percent obcí, no objaviteľa rarít nezaprie ani tam. Hľadá nielen kuriozity, ktoré vytvoril človek, zaujíma ho i&nbsp;príroda. Kúsok za domom má Tesársku roklinu, čo je takzvaný malý Slovenský raj. Rád sa prechádza po kúpeľnom parku Búroš, ktorým vedie množstvo chodníkov. Z&nbsp;prechádzky sa domov vracia s&nbsp;fľašami plnými liečivej vody, ktorá má podobné zloženie ako minerálka z mondénnych kúpeľov Vichy. „A, samozrejme, priatelím sa s&nbsp;miestnymi, medzi ktorými je tiež veľa zberateľov. Výnimočný je bývalý prvoligový futbalista Ján Zekúcia. Má vo svojej vinici zbierku dresov, medzi ktorými kraľuje dres Francúza Christiana Karembeua. Aj ten Dudince navštívil, vtedy ešte s&nbsp;Adrianou Sklenaříkovou a&nbsp;s&nbsp;jej mamou,“ uzatvára Svítok, ktorý z&nbsp;Hontu cestuje zapisovať slovenské rekordy po celej republike. Len čo sme sa rozlúčili, vybral sa do Kružlovej na východ republiky k&nbsp;unikátnemu pamätníku z&nbsp;pušiek z&nbsp;druhej svetovej vojny.

Hodnota, ktorá je od tohto augusta platná pre nový slovenský rekord, musí ten pôvodný prekonať aspoň o päť percent. „Máme tiež podmienku, aby bol prítomný poverený zástupca z Knihy slovenských rekordov alebo notár,“ upozorňuje Igor Svítok, ktorý si spomenie aj na kuriózny prípad. Turisti od Púchova tento rok vyrobili najdlhšiu tlačenku na Slovensku, ale nepožiadali o registráciu. Argumentovali tým, že ju uznala kniha rekordov z Indie. No tá podľa slovenského komisára nemá ani len svoju webovú stránku. „Turisti síce tvrdia, že vyrobili najdlhšiu tlačenku na Slovensku, ale nepožiadali o registráciu rekordného kúska. Nepredložili ani žiadne svedectvo, fotografie, video, nenašiel sa svedok, ktorý by potvrdil, že tlačenku zjedli alebo rozdali,“ krúti hlavou Igor. Okrem motorkárskej svadby sa v Guinnessovej knihe rekordov ocitli z našincov zberateľ olejových lámp z Košíc, majitelia áut Fiat 126 a žena, ktorá zbiera servítky. 

Nadšenie kráľa rekordov prerušil covid. Igor Svítok upadol do kómy a učil sa chodiť odznova

Súvisiace články

Puška pre samovraha aj okuliare pre úchyla. O malej dedine za Bratislavou píšu svetové médiá

Smrť mladej matky, zbytočná frajerina a nárast volaní o pomoc. Horskú službu leto nepotešilo

Populárny kriminalista skolaboval na schodoch. Aby schudol, behal maratóny a jedol surové ryby

Hudobník i fotograf: Bryan Adams vystavuje v Bratislave fotky celebrít a vojnových veteránov

V Jasnej velebia Andreja Danka. Na Chopok sa vďaka nemu vyvezú aj tí, ktorí by tam nikdy nešli

Výber pre vás