Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Šéf štátnej firmy Lesy SR berie za svoju prácu vyše sedemtisíc eur mesačne, teda viac ako premiér. Dostáva totiž odmeny, ktorých výška opäť prekvapí. Zrejme pracuje pre spokojnosť všetkých - alebo je to inak? Pozreli sme sa na to, kam sa firma pohla za jeho vedenia a ako sa Marianovi Staníkovi darí naplniť vlastné ciele.

Ach, tie slovenské hory a lesy! My sme les a lesy sme my. Vôňa ihličia, posedenie na pníku v tôni. Problém je, že tých pňov je v niektorých oblastiach, ktoré spravuje štátny podnik, viac ako stromov. Aktivisti a časť verejnosti kritizujú lesníkov hlavne za výrub, ktorý vidia ako nadmerný a hlavne nešetrný. „Ťažba sa riadi 10-ročnými plánmi, ktoré schvaľujú a kontrolujú orgány štátnej správy. Výruby, ktoré sa podľa zákona musia realizovať v prípade kalamity, sa vždy striktne riadia zákonom a so súhlasom štátneho dozoru,“ oponujú Lesy SR. Ľudia majú teda mylný obraz pri pohľade na kopce. Takzvane subjektívny. „Bez holých kopcov to v&nbsp;Tatrách nepôjde,“ znelo v titulku v Sme pred pár rokmi, keď sa Mariana Staníka pýtali na nepekné výhľady v niektorých častiach Slovenska. Vinníka našiel bez mihnutia oka - hlavne vietor a lykožrúta. Aktivista Erik Baláž to vidí trocha inak. „Zastarané spôsoby hospodárenia majú nepriaznivé dôsledky, vrátane vysokého podielu kalamít, zlej ekonomiky lesného hospodárstva aj nepriaznivých ekologických dôsledkov. Štátne lesy musia začať riadiť odborníci, ktorí sú pripravení uskutočniť nevyhnutnú zmenu."

Kritika počínania Lesov SR prišla nielen od aktivistov, ale aj od úradníckej kontroly. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) zverejnil v máji znepokojujúcu správu. Čo sa im nezdá na firme, ktorá finančne vynáša? Podmienky na výber audítorských firiem nastavené „na mieru“, a teda diskriminačne pre nespriatelené firmy, ceny za prenájom lesníckych pozemkov také, aké sa stanovili ešte v 90. rokoch, našiel pár prípadov dlhodobého nevýhodného prenájmu.

Ako chybu vidí aj neuplatňovanie úrokov, ak sa niekto pri platbe nájmu omešká, neporiadok na skladoch a&nbsp;zlá evidencia dreva. Šokujúce je aj to, že vybavovanie reklamácií za dodávky dreva rieši podnik len na zá­klade fotografií sťažovateľov, na miesto to nik preveriť nechodí a&nbsp;lesy uznajú svoju chybu v&nbsp;neuveriteľných 98 percentách prípadov. Úradu sa nepozdáva ani nízka ekologizácia, teda znižovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie. O&nbsp;ochrane lesov sa vraj len hovorí, ale keď sa má konať, nie sú na ňu peniaze. A&nbsp;hoci NKÚ lesníkom dala pozitívny bod za to, že začali viac dreva predávať domácim spracovateľom, kontrolóri podotkli, že za nie celkom výhodné ceny. Lesy a&nbsp;ich riaditeľ, ktorý v&nbsp;zelenom kabátiku sadí stromčeky s&nbsp;národniarskou ministerkou Gabrielou Matečnou, si však popol na hlavu nesypú. V&nbsp;reakcii na kritiku vyhlásili, že s&nbsp;viacerými zmenami, ktoré im NKÚ navrhuje, sa už začalo. S&nbsp;predajom dreva „našincom“ sú tiež spokojní. „Bola prijatá nová obchodná politika, ktorá sprehľadnila uzatváranie nových zmlúv na predaj dreva. Lesy SR takisto implementujú Systém manažérstva proti úplatkárstvu ISO,“ vymenúva výsledky nového vedenia hovorca.

Napriek všetkým neduhom sú Lesy&nbsp; SR v pluse. Ochranár, filmár a člen strany Spolu Erik Baláž sa nečuduje. „Ich činnosť je jednostranne zameraná na ťažbu dreva, pričom iné funkcie lesov sú potlačené,“ všimol si. Zo zelených čísel profituje aj riaditeľ. Marian Staník totiž za rok 2017 zinkasoval odmeny vo výške 36 567 eur. „Ing. Marianovi Staníkovi, generálnemu riaditeľovi Lesov SR, bola za rok 2017 priznaná odmena, ako podiel na zisku spoločnosti po zdanení, vo výške 30 089 eur, plus odmena za plnenie úloh vo výške 6 478 eur. Obe odmeny boli vyplatené až v máji 2018,“ vysvetlil Pavel Machava, hovorca podniku, ktorého akcionári sme my všetci.&nbsp; Na otázku, či odmeny riaditeľovi vyplatili aj v&nbsp;máji 2019 za výsledky v&nbsp;minulom roku, neodpovedal. Predpoklad je, že áno. Vyrátať ich bude možné z&nbsp;výročnej správy, ani tú však podnik ešte nezverejnil. Tvoria 0,4 percenta zo zisku firmy po zdanení. Zaujímavé je, že kým „hlavný lesník Slovenska“ zarába lepšie ako premiér, okrem platu nič hodnotné nepriznáva. Ani dom, ani auto vo vyššej hodnote ako 35-násobok minimálnej mzdy v&nbsp;roku 2017, teda 15&nbsp;225 eur. Ľudia z&nbsp;jeho blízkosti tvrdia, že generálny riaditeľ žije u&nbsp;priateľky.

Jedna z výčitiek NKÚ na adresu lesov sa týkala aj kampane na vylepšenie imidžu štátneho podniku. Profesionálne videá, lesníci a lesníčky, dramatická hudba, vyhrnuté rukávy a hrdé heslo Lesy sme my. Niečo vám to pripomína? Rok pred kampaňou Lesov SR za 1,5 milióna eur urobili podobné videá aj aktivisti a známe tváre krajiny, slogan znel My sme les.&nbsp; „Upozornili sme ho, že tým dobré meno nielenže nevylepší, ale zhorší. Nereagoval. Peter Kicko, funkčne najvyšší ministerský lesník, reagoval divadielkom, že je tým pobúrený, ibaže on „nič nemôže“, spomína si na jeseň minulého roka bývalý poslanec za OĽaNO a bývalý zamestnanec lesov Ján Mičovský. Spomína si aj na ďalší prípad zvláštneho konania lesov, o ktorom informoval vo februári tohto roka aj týždenník PLUS 7 DNÍ. „Vplyvná podnikateľská skupina z&nbsp;Nitry ukázala prstom na 100 hektárov v&nbsp;srdci štátnych lesov a&nbsp;Staník urobil všetko pre to, aby sa absolútne nečestná zámena pozemkov uskutočnila. Keby sme aj na to neupozornili v&nbsp;Správe z&nbsp;trasoviska, bolo by už dokonané,“ povedal Mičovský.

Ako problém firmy vidí exposlanec „politické vazalstvo vedenia a servilnosť lesníckej obce“. „Riešenie toho prvého spočíva v prijatí osobitného zákona o štátnom podniku, ktorý má tri základné piliere - osobnú hmotnú zodpovednosť lesníckej generality, polyprofesijnú dozornú radu menovanú prezidentkou a spoločenskú radu,“ vraví a dodáva, že zákon je napísaný, len chýba vôľa zmeny prijať. „Horšie to bude so servilnosťou, tu nám zákon nepomôže, iba ak ten v nás. Musíme rýchlo prejsť od zbabelej ustráchanosti k lesníckemu sebavedomiu,“ vyzýva.

Erik Baláž ľutuje, že zameranie štátnej firmy nezodpovedá požiadavkám akcionárov, teda ľudí. „Ľudia majú na lesy celý rad iných požiadaviek okrem ťažby dreva. Bratislavčania by chceli, aby štátne lesy pri Bratislave plnili viac rekreačnú úlohu ako produkciu dreva. Ľudia sú nespokojní s&nbsp;ťažbou v&nbsp;národných parkoch. Štátne lesy by mali hospodáriť tak, aby napĺňali očakávania a&nbsp;potreby verejnosti a&nbsp;nie očakávania pár obchodníkov s&nbsp;drevom,“ povedal. Možno sa raz dočkáme časov, keď naša finančne úspešná monopolná štátna firma bude viac ako predaj dreva riešiť to, či nás lesy chránia pred povodňami, či v nich stále chcú žiť hlucháne a orly, či v nich môžeme posedávať a&nbsp;cestovať za výhľadmi na zeleň.

Štátne lesy spravujú asi polovicu územia lesov. Správa lesov sa však delí medzi viaceré podniky. Najväčší, dominantný je štátny podnik Lesy SR, potom sú tu Štátne lesy TANAP-u ako samostatný subjekt, Lesopoľnohospodársky podnik Ulič a&nbsp;Vojenské lesy a&nbsp;majetky SR. Okrem toho existuje viacero foriem podielového vlastníctva - urbariáty, komposesoráty, obecné a&nbsp;mestské lesy (najväčšie v&nbsp;strednej Európe sú Mestské lesy Košice), cirkevné lesy a, samozrejme, niektoré časti lesov vlastnia súkromní majitelia, občania.

Odmeny skoro také vysoké ako ročný plat: Ktorému šéfovi štátnej firmy sa vlani doprialo?

Výber pre vás

Odmeny skoro také vysoké ako ročný plat: Ktorému šéfovi štátnej firmy sa vlani doprialo?

Súvisiace články

Slovenský milionár si vystrojil žúr desaťročia: Trval niekoľko dní a pozrite na tie opatrenia!

X-tá epizóda kauzy Slanské lesy: Rošáda s vinou a nevinou

Malé víťazstvo pre dažďové pralesy: Táto krajina ako prvá zakázala palmový olej

Staré Hory: Smutný rekord s osemnástimi obeťami a unikátne vodné dielo.

Výber pre vás