Vanda Felšöci Rusnáková

Žijú v skromných podmienkach, ukladanie peňazí na budúcnosť nepoznajú. Žijú zo dňa na deň a riešia len to, čo im deň prináša. Reč je o rodinách z chatrčí žijúcich v dedinách pod Tatrami. Keď im je zima, idú na drevo a vezmú to, čo je poruke. Nepozerajú na to, či zrežú chabinu alebo storočný strom. Pre nich je podstatné, že za zohrejú a navaria na piecke obed.

Práve takýchto obyvateľov zo Stráni pod Tatrami nachytali prednedávnom policajti. Takmer trojmetrové klady stáli vedľa šiestich šťúplych osadníkov ako vojaci.

"Každý z nich si z neďalekého lesa niesol po jednom kuse rozštiepeného smreka. Kusy dreva boli dlhé 3 až 4 metre a mali priemer od 20 cm do 30 cm," upresnili policajti. Keď osadníkov prichytili lesníci, väčšinou to skončilo pokarhaním a pokutou. No tentokrát polícia išla ďalej. Previnilcov zaistili. "Zaistená bola aj drevná hmota, ktorá bude po následnom stotožnení parcely, odkiaľ bola odcudzená, vrátená majiteľovi."

Lenže toto nebol ojedinelý prípad.&nbsp; Tých, ktorí likvidujú tatranské lesy, môžu počítať lesníci pomaly na stovky. Lokality krádeží sú stále totožné - Tatranská Lomnica, či Kežmarské Žľaby. Lesníci vedia, kde ukradnutá drevná hmota končí v pieckach. Väčšinou ide o menšie krádeže haluziny, ale aj celých kmeňov smreka, borovice, brezy či jelše.

Podľa lesníkov TANAPu do lesa chodia pravidelne. Hlavným dôvodom je drevo, ktoré v lete doplní zber čučoriedok, malín a húb. Najviac stromov zmizne v zime. V lete kradnú drevo "len" na varenie. Podľa lesníkov ukradnú vždy len toľko, koľko unesú. Nerobia si zásoby, pretože aj v osade sa kradne, a tak les navštevujú permanentne.

Lesy okolo osád postupne miznú. Príkladom sú&nbsp; lesy nad obcami Rakúsy a Stráne pod Tatrami, ktoré nahradilo obrovské krovisko. Prax je vraj taká, že chudobní ľudia z osád najprv zlikvidujú stromy v susedstve a potom sa posúvajú ďalej. Na rozdiel od minulých rokov sú smelí a sebavedomí. Keď zbadajú lesnú stráž, neutekajú. Počkajú a ukazujú povolenie na drevo, prízvukujúc, že nekradnú. Neprekáža im, že doklad je z iného revíru alebo na inú osobu. Pre väčšinu je ťažké pochopiť, že povolenie na odvoz dreva sa vzťahuje len na množstvo, ktoré si zaplatili, a že nejde o celoročnú permanentku na výrub stromov. Keď sa treba legitimizovať, neváhajú použiť cudzie doklady.

A tak rúbu, čo im príde do cesty. Často meter nad zemou a ostávajú po nich len pahýle. Prečo stromčeky neodpília, či nevyrúbu priamo pri zemi, lesníci ešte nezistili.

"Je to začarovaný kruh. Snažíme sa zlodejov pristihnúť, no je to mimoriadne ťažké. Sú vynachádzaví a dajú si rýchlo vedieť, že sme v lese. Keď ich prichytíme, drevo zhodia, odhodia aj sekerku a všetko zatĺkajú" sťažujú sa&nbsp;lesníci.

Dôsledok života v biede: Po osadníkoch ostávajú v tatranských lesoch pahýle ako po bobroch

Výber pre vás