Lívia Černická

Čo definuje dobrého politika? Výška percent získaných vo voľbách?

Ak chce dosiahnuť na&nbsp;poslanecký mandát, musí byť súčasťou kandidátky, ktorá získa dostatok percent, to je jasné. Aby ich však získal, potrebuje sa zviditeľniť a&nbsp;spôsob, akým to urobí, má každý vlastných rukách. Dobrý politik by mal mať víziu, pre ktorú chce pracovať. Mal by mať úmysel pracovať pre ľudí, ale pre všetkých, nielen tých „našich“, teda ovládať umenie dohodovať sa a&nbsp;dosiahnuť kompromis. Mal by mať odvahu postaviť sa za&nbsp;svoj názor a&nbsp;nebáť sa zmeniť ho, ak je na&nbsp;to pádny dôvod. Mal by mať schopnosť dať aj prijať kritiku, tak ako aj ospravedlniť sa a&nbsp;odísť v&nbsp;správny čas. Zároveň potrebujeme odborníkov a&nbsp;odborníčky, teda ľudí so špecializáciou na&nbsp;určitý okruh tém a&nbsp;záujmov, ktorým sa venujú. Ak na&nbsp;to nemajú školu, môžu si ju doplniť alebo svoje návrhy konzultovať s&nbsp;odbornými organizáciami alebo združeniami. Netreba zabúdať ani na&nbsp;úlohu verejnosti a&nbsp;neodopierať jej možnosť zapájať sa.

Veď preto sú dnes všetci aktívni na&nbsp;sociálnych sieťach.&nbsp;

Pokiaľ ide o&nbsp;sociálne médiá, to je kapitola sama osebe. V&nbsp;prvom rade, hovorí sa len o&nbsp;Facebooku, ale nie je to iba o&nbsp;ňom. Skúste sa napríklad pozrieť na&nbsp;politické videá na&nbsp;YouTube. Slovenská politika je priveľmi fixovaná na&nbsp;Facebook, venuje sa mu neadekvátna pozornosť a&nbsp;finančné prostriedky. Lenže štatistiky hovoria, že na&nbsp;slovenskom Facebooku je iba necelá polovica dospelej populácie. Vôbec by to nemal byť rozhodujúci kanál komunikácie s&nbsp;verejnosťou.

Čo by si mal všímať volič a&nbsp;čo si naozaj všíma, respektíve čo rezonuje u&nbsp;voliča?

Každý rieši to, čo sa ho nejakým spôsobom dotýka, a&nbsp;nie je fér hodnotiť, či by sa tým mal alebo nemal zaoberať. Či je to inflácia, zvyšovanie cien, strach o&nbsp;vlastnú bezpečnosť a&nbsp;nedostupná zdravotná starostlivosť, alebo školy. Na&nbsp;to všetko existuje diapazón populistických „atómoviek“, ktoré síce nič nevyriešia, ale aspoň sa naoko venujeme téme. Ukazuje nám to vojna, ukázala nám to pandémia. Pritom ani školstvo, ani zdravotníctvo nie sú v&nbsp;problémoch zrazu. 

Bežný človek však nebude hodnotiť morálnu integritu politikov, ak musí riešiť prežitie zo dňa na&nbsp;deň alebo má pocit bezprostredného ohrozenia. To, mimochodom, môže byť veľká časť ľudí ovplyvnených dezinformáciami, ktorí sa úprimne boja, lebo boli nevedomky uvedení do&nbsp;omylu.

Má zmysel, aby členovia politickej strany absolvovali test osobnostnej zrelosti?

Jablko takýto test navrhuje ako súčasť svojej predvolebnej kampane, čo je pochopiteľné. Populistický ťah, ktorý chce ulahodiť frustrovanému voličovi. Už sme zabudli na&nbsp;detektor lži? Toto sú také kvázi riešenia na&nbsp;potlačenie symptómov, a&nbsp;nie skutočné hľadanie riešenia. Keby sme mali inkluzívne vzdelávanie a&nbsp;fungujúcu zdravotnú starostlivosť, možno by sme nikdy neprišli do&nbsp;bodu, že o&nbsp;tomto vôbec diskutujeme. Nebolo by na&nbsp;škodu zvážiť napríklad možnosť psychologických konzultácií pre vládnych činiteľov. Tak ako dostanú šoféra či ochranku, mohli by vzhľadom na&nbsp;dôležitosť a&nbsp;náročnosť funkcie mať aj takúto možnosť. 

Zdôrazňujem dobrovoľnosť. Akékoľvek obmedzovanie práva byť volený je tenký ľad a&nbsp;neviem o&nbsp;tom, že by psychotestami podmieňovali výkon politickej funkcie kdekoľvek inde. Hovorím to preto, že jednak ide o&nbsp;súkromie (zdravotný stav) a&nbsp;zároveň to otvára dvere diskriminácii alebo falošným diagnózam s&nbsp;cieľom zbaviť sa konkrétneho človeka.

Aj v&nbsp;tomto volebnom období sa niekoľko ráz pretriasala otázka, že politici by mali ísť na&nbsp;psychotesty. Nehovoriac o&nbsp;tom, že si medzi sebou občas nadávajú do&nbsp;idiotov a&nbsp;kreténov. Ako volič číta takéto výzvy a&nbsp;prekáračky medzi politikmi?

Ľudí to buď otravuje, unavuje, hnevá, v&nbsp;najhoršom prípade to spôsobí nezáujem akokoľvek sa angažovať a&nbsp;zapájať do&nbsp;verejného života. Apatia je horšia než hnev.

V&nbsp;roku 2020 vyhralo hnutie, ktoré sľubovalo očistu spoločnosti. Čo bude podľa vás rezonovať v&nbsp;septembrových voľbách?

Určite môžeme očakávať klasické vzájomné vyťahovanie špiny, všelijaké nahrávky a&nbsp;odhalenia. Stále tu máme za&nbsp;hranicami vojnu a&nbsp;dobre vieme, že tá hybridná je už dávno aj u&nbsp;nás. Mediálne témy sa teda menia, ale skutočné témy sú pomerne stabilné, tak ako sa dlhodobo ťahajú tie isté neriešené problémy. Stále riešime platy učiteľov, stále nevieme nájsť dosť zdravotníkov, stále máme problém s&nbsp;pozmeňovacími návrhmi v&nbsp;legislatívnom procese, stovky obcí stále nemajú vodovod, ani tá diaľnica do&nbsp;Košíc stále nie je dokončená. Ako to môžeme vyriešiť grantom na&nbsp;nákup tabletov?

Máte návod pre voliča, ako si vybrať dobre a&nbsp;správne?

Návod nemám. Aj ja mávam dilemy za&nbsp;plentou. V&nbsp;každom prípade si vážme, že máme možnosť voliť a&nbsp;byť volený. Ale k&nbsp;veci. Jeden môj blízky človek má na&nbsp;to dobré pravidlo. Ak neviete, koho máte voliť, opýtajte sa svojich detí, pretože ich sa tá voľba dotkne viac ako vás. Toto, samozrejme, nie je aplikovateľné na&nbsp;škôlkarov, no v&nbsp;podstate súhlasím.

Politologička radí: Komu dať hlas? Ak neviete, spýtajte sa svojich detí

Výber pre vás