venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Ruské vojská pri hranici s Ukrajinou donútili reagovať aj našu krajinu. Tá je síce rozdelená a koalícia s opozíciou sú ešte viac na nože, no naše orgány sa pripravujú. Aj na záplavu utečencov, ktorých by podľa veľkosti konfliktu mohli byť desať- až státisíce. Hoci je naša hranica s Ukrajinou krátka, musíme počítať s možnosťou, že ak násilie eskaluje, budeme tu mať humanitárnu krízu.

K&nbsp;tomu, čo sa momentálne deje na hraniciach nášho východného suseda, už niekoľkokrát zasadala Bezpečnostná rada štátu. „Situácia sa rieši priebežne. Hrozba konfliktu je veľká, inváziu ruských vojsk na Ukrajinu viac-menej očakávame. Uvidíme, ako dopadnú diplomatické rokovania. V&nbsp;každom prípade vojská, ktoré sú zhromaždené okolo Ukrajiny, sú jednoznačne útočného charakteru,“ hovorí predseda parlamentného výboru pre obranu a&nbsp;bezpečnosť Juraj Krúpa. „Vieme, že po tom, čo Rusko zabralo Krym a&nbsp;rozpútalo vojnu na Donbase, sa snažilo ovplyvniť aj vnútropolitické dianie a&nbsp;oslabiť vládu v&nbsp;Kyjeve. No stal sa opak. Rusko vníma Ukrajinu ako štát, ktorý odmieta konať podľa záujmov Moskvy a&nbsp;je ochotné to zmeniť aj vojenskou cestou,“ vysvetľuje ďalej. V&nbsp;prípade, že by k&nbsp;invázii došlo, bola by podľa neho v&nbsp;Európe najväčšia od druhej svetovej vojny.

„Z&nbsp;toho plynie aj hrozba dosahu na našu ekonomiku, či už sa to týka dovozu uhlia a&nbsp;železnej rudy či ďalších surovín z&nbsp;Ukrajiny,“ prízvukuje Krúpa. Od dovozu pritom závisí nie jedna veľká firma na Slovensku. Druhým problémom ekonomického charakteru, s&nbsp;ktorým by sme sa mohli stretnúť, je energetická kríza. „Museli by sme dovážať ropu aj plyn zo zahraničia z&nbsp;iných zdrojov,“ vysvetľuje, na čo všetko musíme byť predbežne pripravení. A&nbsp;hoci si mnohí myslia, že vojna bude ďaleko od nás, našich peňaženiek a&nbsp;pohodlia sa môže dotknúť oveľa viac, než by sme si mysleli.

Podobné to môže byť so zúfalými ľuďmi, ktorí by pred vojnou museli opustiť domov a&nbsp;zachraňovať si život prekročením hranice. Reálne sa totiž môže stať, že k&nbsp;nám začnú plynúť davy vojnových utečencov.

„Podotýkam, že vojnových, ktorí majú automaticky právo na ochranu. Otázka je, koľko z&nbsp;nich by zamierilo na Slovensko. Máme zatiaľ len dohady, záleží na intenzite konfliktu,“ vraví Krúpa a&nbsp;dodáva, že číslo sa môže pohybovať od niekoľkých desiatok tisíc až po asi 200-tisíc ľudí. „Ťažko to odhadnúť. Hranicu s&nbsp;Ukrajinou nemáme veľkú, ale predpokladáme, že by ich bolo značné množstvo.“ Dodáva, že už teraz máme problémy pre koronavírus so zdravotníctvom. Tak by sme potrebovali pomoc Európskej únie, OSN, Červeného kríža i&nbsp;NATO, ktoré má takisto kapacity pomôcť. „Treba si uvedomiť, že o&nbsp;to isté by žiadali ďalšie susediace krajiny, teda hrozí humanitárna katastrofa. My sa na to snažíme pripraviť.“

Podľa českého armádneho generála Petra Pavla, ktorý bol v&nbsp;rokoch 2015 až 2018 najvyšším vojenským veliteľom NATO, je priamy vojenský konflikt skôr nepravdepodobný. „Musíme si uvedomiť, že ukrajinská armáda je v&nbsp;súčasnosti jednou z&nbsp;najväčších v&nbsp;Európe, je oveľa lepšie vyzbrojená, vycvičená a&nbsp;motivovaná než v&nbsp;roku 2014 pri anexii Krymu,“ povedal pre idnes.cz. Navyše, mnoho krajín deklarovalo Ukrajine pomoc. Rusko by síce podľa neho dokázalo Ukrajinu obsadiť, no utrpelo by veľké straty na životoch i&nbsp;reputácii. Ak sa predsa rozhodne pre silové riešenie, pôjde zrejme o&nbsp;nejakú formu hybridnej vojny. „To znamená kombinácie vojenských a&nbsp;nevojenských opatrení, kybernetické útoky, dezinformačné a&nbsp;psychologické operácie, podnecovanie vnútorných nepokojov a&nbsp;teroristických útokov prostredníctvom extrémistických skupín, použitím neoznačených vojakov a&nbsp;bezpilotných prostriedkov,“ vypočítava generál Pavel. Od toho sa môže Rusko dlhodobo dištancovať a&nbsp;pripisovať to Ukrajine samotnej alebo západným spravodajským službám, ako to bolo v&nbsp;prípade Krymu. Sám si myslí, že ešte stále existuje priestor pre deeskaláciu napätia, pretože konflikt by poškodil obe strany.

Pripomína, že snaha Rusov rozhodovať o&nbsp;tom, či má alebo nemá byť Ukrajina v&nbsp;NATO, je niečím, na čo demokratický svet nepristúpi. „Rusko nesmie mať právo veta v&nbsp;záležitostiach druhých krajín. Nemôže klásť ultimatívne požiadavky pre garantovanie vlastnej bezpečnosti na úkor suverenity iných štátov. To je vec princípu a&nbsp;fungujúceho medzinárodného práva, ktoré chráni aj nás,“ uzatvára generál Pavel.

Cez víkend už stihli ukrajinské zložky zadržať skupinu, ktorá vraj mala v&nbsp;pláne vyvolávať násilné masové protesty. Jej členovia údajne mali pripravenú aj „umelú krv“, ktorú by vydávali za skutočnú. Boli medzi nimi i&nbsp;lekári, ktorí plánovali nakrúcať „zranenia“ účastníkov potýčok a&nbsp;poskytovať ich televíziám. Šéf ukrajinskej národnej polície informoval, že preverujú možné prepojenie zadržaných s&nbsp;Ruskom a&nbsp;militantmi v&nbsp;Donbase.

Zatiaľ čo sa na medzinárodnej úrovni dejú veci rýchlo a&nbsp;napríklad Česká republika už poslala Ukrajine delostrelecké granáty, Slovensko zatiaľ čaká na ukrajinské požiadavky. A&nbsp;naša opozícia využíva snahu pomôcť na boj proti vláde. Minulú stredu zvolala protest pred Prezidentský palác, zameraný na odpor proti obrannej dohode s&nbsp;USA aj proti zvyšovaniu cien. Popri strašení jadrovými zbraňami z&nbsp;úst Ľuboša Blahu nechýbali tvrdenia, že Slovensku zo strany Ruskej federácie nič nehrozí. Ani ruské vlajky s&nbsp;podobizňou Vladimira Putina.

Medzičasom spravila agentúra Focus prieskum o&nbsp;tom, kto podľa Slovákov môže za narastajúce napätie na rusko-ukrajinskej hranici a&nbsp;Pobaltí. Zhruba 44 percent opýtaných viní NATO a&nbsp;USA. Necelých 35 percent si myslí, že vinníkom je Rusko. Takmer pätina respondentov nevie, čo si má o&nbsp;celej situácii myslieť. Detailnejšie výsledky ukázali, že drvivá väčšina z&nbsp;tých, ktorí vinia Západ, podporuje opozičné strany. Pri Smere je to 78,6 percenta podporovateľov, pri ĽSNS a&nbsp;odídencoch od nich ešte viac.

„Ukrajina je ich témou, pomocou ktorej mobilizujú slovenskú verejnosť proti demokratickému právnemu štátu. To, ako bezohľadne prekrúcajú realitu, ako robia z&nbsp;Ruska obeť a&nbsp;z&nbsp;NATO agresora, len odráža hĺbku ich pohŕdania touto hodnotou,“ reagoval premiér Eduard Heger. Upozorňuje, že ešte nedávno nakupovali americké stíhačky a&nbsp;cítili sa dôležito pri návštevách Bieleho domu.

Medzičasom vznikla otázka, či bude Slovensko vojensky posilňovať východnú hranicu. Podľa premiéra sa tak stane, ak to bude v&nbsp;záujme bezpečnosti nás a&nbsp;Európy potrebné.

Zatiaľ čo sa slovenskí politici dohadujú, situáciu už riešila aj Bezpečnostná rada OSN. „Do vojenskej akcie Ruska proti Ukrajine ostáva podľa Západu niekoľko týždňov, ak nie dní. Pritom neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali také vážne obvinenia,“ povedal na pôde rady ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia. „Reči o&nbsp;prichádzajúcej vojne sú samy osebe provokačné. Akoby ste chceli, aby sa to, čo si domýšľate, stalo skutočnosťou.“ Odvolával sa pritom na ukrajinského premiéra Volodymyra Zelenského, ktorý cez víkend apeloval na Západ, aby nevyvolával paniku.

Zelenskyj však okrem toho vyzval Rusko, nech dokáže svoje tvrdenia, že nemá v&nbsp;úmysle útočiť, a&nbsp;Západ, aby otvorene deklaroval, či Ukrajina v&nbsp;budúcnosti vstúpi do NATO.

Prídu davy utečencov? Inváziu na Ukrajinu Slovensko viac-menej očakáva a pripravuje sa

Výber pre vás

Prídu davy utečencov? Inváziu na Ukrajinu Slovensko viac-menej očakáva a pripravuje sa

Súvisiace články

Situácia na Ukrajine je napätá, USA hľadá skúsenú diplomatku: Biden chce tú zo Slovenska!

Žilinkov paragraf 363 v ohrození: Jeho ústavnosť preskúma súd!

Odmietam čierno-biele videnie sveta: Generálny prokurátor Žilinka vysvetľuje cestu do Moskvy

Jadrové zbrane u nás nehrozia: Generál Macko vysvetľuje, prečo je neutralita zlý nápad

Pod paľbou: Maroš Žilinka vzbudzuje vášne. Najskôr paragrafom 363, teraz cestou do Moskvy

Výber pre vás