Vanda Felšöci Rusnáková

Pred pár týždňami vstúpilo do platnosti rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktoré zaviazalo mesto Michalovce zaplatiť súkromnej firme Inprega rozprávkových 172-tisíc eur. A to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. A tak si všetci Michalovčania museli siahnuť do vrecka a prispieť približne po päť eur. Akciovke stačilo skúpiť niekoľko pozemkov pod „mestskými“ komunikáciami či chodníčkami. Aj ďalšie mestá na Slovensku platia nemalé peniaze za pozemky pod mestskými komunikáciami či chodníčkami. Napríklad Prešov ročne takto zaplatí približne 50 vlastníkom 100-tisíc eur. Košice zas majú uzavreté nájomné zmluvy na 96 pozemkov vo výmere viac ako 580-tisíc štvorcových metrov.

Ak nahliadnete do&nbsp;katastra nehnuteľností, akciová spoločnosť Inprega vlastní len v&nbsp;meste Michalovce približne 3&nbsp;500 štvorcových metrov rôznych zastavaných plôch, ornej pôdy či nádvorí po&nbsp;celom meste. A&nbsp;veru, vedeli, čo robia. Dátum vzniku akciovej spoločnosti je 14.&nbsp;6.&nbsp;2014 a&nbsp;už v&nbsp;auguste kupovali väčší objem pozemkov. Potom stačilo už len požiadať mesto o&nbsp;refundáciu za&nbsp;užívanie či náhradu za&nbsp;zriadenie vecného bremena, ktoré oprávňovalo Michalovce užívať komunikáciu existujúcu aj v&nbsp;čase kúpy pôdy Inpregou.&nbsp; Za&nbsp;socializmu sa totiž na&nbsp;súkromné vlastníctvo extra neprihliadalo. Keď sa stavali cesty a&nbsp;chodníky, jednoducho sa na&nbsp;pozemky pozeralo ako na&nbsp;štátne a&nbsp;viac sa neriešilo.

„Pri výstavbe cestných telies a&nbsp;iných stavieb dochádzalo k&nbsp;vyvlastňovaniu pozemkov. V&nbsp;niektorých prípadoch proces vyvlastňovania nebol ukončený, respektíve z&nbsp;iných dôvodov došlo k&nbsp;zastavaniu pozemkov vo vlastníctve fyzických osôb bez usporiadania ich vlastníckeho práva. Známe sú aj prípady, keď proces vyvlastnenia prebehol úspešne, vlastníkom pozemkov bola poskytnutá primeraná náhrada, ale nedošlo k&nbsp;zápisu do&nbsp;katastra nehnuteľností. Takto dochádzalo k&nbsp;situáciám, že vlastníkom stavby bol štát a&nbsp;vlastníkom pozemku, na&nbsp;ktorom bola stavba zhotovená, ostal predchádzajúci vlastník,“ upresňuje za&nbsp;mesto Michalovce hovorkyňa Iveta Palečková.

Cieľ bol za&nbsp;minulej éry jasný - vybudovať to, čo bolo podstatné, v&nbsp;tomto prípade cesty a&nbsp;chodníky. Čí bol pozemok pod nimi, na&nbsp;to sa už neprihliadalo. Lenže po&nbsp;zmene režimu sa pôvodní majitelia a&nbsp;ich potomkovia začali hlásiť k&nbsp;svojim vlastníckym právam a&nbsp;majetkovo neusporiadané pozemky začínali mať konkrétnych majiteľov.

Štát začal dávať veci do&nbsp;poriadku svojsky. V&nbsp;roku 1991 prešli na&nbsp;obce a&nbsp;mestá formou delimitácie cesty a&nbsp;chodníky práve na&nbsp;neusporiadaných pozemkoch. „Prechodom vlastníckeho práva takýchto stavieb na&nbsp;obce boli obce nútené sa o&nbsp;predmetné cestné telesá starať, vykonávať ich údržbu a&nbsp;súčasne čelili žalobám od&nbsp;vlastníkov pozemkov, ktorí si uplatňovali bezdôvodné obohatenia za&nbsp;užívanie pozemkov v&nbsp;ich vlastníctve,“ vysvetľuje ďalej Palečková. Aby sa vyhlo obrovskej mase žalôb, v&nbsp;roku 2009 opäť zasiahol štát. V&nbsp;prospech obcí a&nbsp;miest sa zriadilo vo verejnom záujme zákonné vecné bremeno. Lenže zákon neupravoval formu náhrady za&nbsp;takto zákonne zriadené vecné bremeno. A&nbsp;tak sa každý riadil svojím výkladom. Padali desiatky až stovky žalôb na&nbsp;samosprávy a&nbsp;súdy jednotlivo rozhodovali. Podľa Palečkovej sa však ustálil právny názor, že odplata za&nbsp;takto zriadené vecné bremeno je jednorazová. Tak­že keď sa Inprega dožadovala finančnej náhrady za&nbsp;zriadenie vecného bremena, Michalovce si boli isté, že vyhrajú. Po&nbsp;niekoľkoročnom naťahovaní na&nbsp;súdoch Krajský súd v&nbsp;Košiciach však definitívne rozhodol, že mesto nielenže zaplatí 155-tisíc eur ako náhradu, ale aj úrok. Suma, ktorú do&nbsp;troch dní od&nbsp;právoplatnosti rozsudku museli Michalovce zaplatiť, presiahla 172-tisíc eur.

Kto je vlastníkom akcií spoločnosti Inprega, známe nie je. Firma oficiálne sídli v&nbsp;Bratislave na&nbsp;Karpatskom námestí v&nbsp;Rači, no jej zástupcov sme tam hľadali márne. Telefonický kontakt na&nbsp;predstaviteľov Inpregy nie je k&nbsp;dispozícii.&nbsp;

Problém s&nbsp;majetkovo neusporiadanými, respektíve so súkromnými pozemkami pod chodníkmi či s mestskými cestami majú takmer v&nbsp;každom meste na&nbsp;Slovensku. Aby sa vyhli súdnym sporom, samosprávy platia vlastníkom za&nbsp;užívanie ich pozemku.

„Mesto Humenné má uzavretých 22 nájomných zmlúv na&nbsp;užívanie cudzích pozemkov a&nbsp;ročne za&nbsp;ne platí 8&nbsp;900 eur bez DPH,“ objasňuje situáciu Veronika Lattová z&nbsp;tlačového referátu mesta a&nbsp;dodáva, že ide hlavne o&nbsp;pozemky pod cyklochodníkmi a&nbsp;športoviskami.

Podstatne vyššiu sumu platí za&nbsp;takéto pozemky mesto Prešov, ktoré vlastníkom pozemkov platí trhové nájomné. „Mesto Prešov má uzatvorené záväzkové nájomné zmluvy približne s&nbsp;30 súkromnými osobami a&nbsp;približne s&nbsp;20 spoločnosťami. Za&nbsp;nájomné za&nbsp;užívanie pozemkov vo vlastníctve súk­romných osôb a&nbsp;spoločností platí v&nbsp;objeme približne 100-tisíc eur ročne,“ prezrádza sumu hovorca mesta Vladimír Tomek. Vo väčšine prípadov ide o&nbsp;nájom pozemkov pod komunikáciami.

Košice, ktoré majú viac ako pol milióna štvorcových metrov prenajatých a&nbsp;asi na&nbsp;270-tisíc si u&nbsp;súkromníkov uplatňujú zákonné vecné bremeno, sa s&nbsp;riešením a&nbsp;prednostným skupovaním pozemkov od&nbsp;súkromníkov neponáhľajú. Zvolili vyčkávaciu taktiku.

„Mesto Košice v&nbsp;uplynulom období platilo najmä fyzickým osobám za&nbsp;užívanie ich pozemkov, ktoré sa nachádzajú pod cestami vo vlastníctve mesta Košice, pod športovým areálom, za&nbsp;verejne prístupnú verejnú zeleň a&nbsp;verejné priestranstvá, na&nbsp;ktorých sa nachádza napríklad borovicový háj,“ vysvetľuje primátor mesta Jaroslav Polaček.

Mesto neuzatvára na&nbsp;tieto pozemky nájomné zmluvy, pretože rozhodovacia prax súdov je zatiaľ nejednotná. Pozorne však sleduje podobné prípady iných miest na&nbsp;súdoch. „V&nbsp;ostatnom období sme zaznamenali viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré boli v&nbsp;prospech miest a&nbsp;obcí v&nbsp;tom zmysle, že náhrada za&nbsp;zriadenie vecného bremena sa premlčiava v&nbsp;trojročnej lehote, pričom patrí len pôvodným a&nbsp;nie neskorším vlastníkom, ktorí predmetné pozemky vykúpili spravidla zo špekulatívnych dôvodov,“ dopĺňa hovorca mesta Vladimír Fabian.

Nad celou situáciu krúti hlavou aj poslanec národnej rady, rodák z&nbsp;Michaloviec Milan Potocký. „Veľa samospráv už pre problémy s&nbsp;neusporiadanými pozemkami požadovalo zmenu zákona. S&nbsp;takouto požiadavkou sa na poslancov parlamentu z&nbsp;východného Slovenska obrátilo napríklad mesto Košice,“ dodal. „Práve pre odporujúce si a&nbsp;nepredvídateľné rozhodnutia súdov, ktoré narúšajú princíp právnej istoty, je potrebná úprava legislatívy. Prípady ako v&nbsp;Michalovciach sa nesmú opakovať.“

Príliš drahé chodníky: Mestá platia nájom aj za pozemky pod komunikáciami

Výber pre vás

Príliš drahé chodníky: Mestá platia nájom aj za pozemky pod komunikáciami

Súvisiace články

Hračky milionára Remetu: Omrzel ho futbal aj vila po mafiánovi

Od mafie k OĽaNO: Protikorupčná bojovníčka prežila románik s Černákovým financmajstrom

Záhadný únos notára a 4 milióny v lufte. Taký prípad tu ešte nebol

V Štrbe o exhumácii nič netušili: Ako vyzerá pôvodný hrob Lučanského?

Matovičov človek v problémoch: Verila mu aj Adela Vinczeová

Výber pre vás